Slávnosť Krista Kráľa nám pripomína, že Ježiš Kristus je skutočným Kráľom vesmíru a celého stvorenia. No keď prichádza do tohto sveta, ľudia ho ako kráľa nespoznajú.
Namiesto toho žije ako najchudobnejší z chudobných a na svojej vlastnej koži zakusuje to, čo počas celého svojho života zažívajú tí, ktorí na tento svet prichádzajú ako ľudia bez privilégií a špeciálneho spoločenského postavenia.
Kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta
Známe Pilátovo prekvapivé zvolanie počas procesu pred ukrižovaním (Jn 18, 37) prinieslo verejné Ježišovo priznanie sa k svojej hodnosti a úlohe.
Kristus sa stal zosobnením túžob starozákonných ľudí, ktorí uznávali Boha za svojho Pána a Kráľa, aj keď časom ich úcta, láska a poslušnosť voči nemu ochabla.
Vtedy si pýtali od proroka Samuela kráľa, ako majú iné národy.
Nádej na život v kráľovstve, ktoré bude iné ako tie ľudské, pretože bude vedené Bohom, vzbudzoval svojimi víziami aj prorok Daniel.
Hovorí o tom, že kráľovstvo bude odovzdané do rúk Najvyššieho, bude večné a všetci mocnári sa mu poddajú.
Toto kráľovstvo zahrnie celú zem, nikdy sa nerozpadne.
Boh sám sľúbil slovami Písma, že toto kráľovstvo ustanoví, upevní a bude sa oň starať.
Malo to byť kráľovstvo spravodlivosti, pravdy, vernosti, úcty, pokoja a lásky.
Pre Izrael vtedy, ako aj pre ľudí naprieč dejinami aj dnes bolo a je nereálne (aj po skúsenostiach s kráľmi svojimi či cudzími) dosiahnuť takýto status a vládnutie ľudskými silami.
O to viac žili Židia v očakávaní nádherného času Božieho kráľovstva a ich bežnou debatou bolo, kedy už nastane jeho čas.
Nedočkavosť bola a je o to silnejšia, o čo náročnejšie časy židovský národ a ľudia vôbec zažívali.
Kráľovstvo malo a má byť veľké, s výborným renomé, spájajúce národy, ktoré sa s radosťou budú chcieť bez dobývania a vojen takémuto Kráľovi podrobiť.
V tomto kráľovstve má byť koniec rozdeleniu, nepokojom, nespokojnosti, nespravodlivosti, má v ňom byť porazené zlo.
Presne o tomto kráľovstve hovoril aj Ježiš pred Pilátom: no podľa jeho slov toto územie nie je z tohto sveta.
O kráľovstve, ktoré prišiel budovať a ktoré sú povolaní budovať tí, ktorí mu uverili, hovoril aj farizejom, ktorí sa ho pýtali na príchod Božieho kráľovstva.
Jeho lokalizácia je totiž v ľudskom srdci a začína sa presne vtedy, keď sa človek rozhodne naplno žiť s Bohom.
Ježiš to presne definoval: „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Lk 17, 20 - 21) - teda medzi tými, čo zachovávajú Božie prikázania a slúžia Bohu.
Prvýkrát sa tento sviatok slávil v roku 1925 z rozhodnutia pápeža Pia XI., a to v poslednú októbrovú nedeľu.
Po Druhom vatikánskom koncile ho presunuli na poslednú nedeľu liturgického roku a zo sviatku sa stala slávnosť.
V roku 2012 pápež Benedikt XVI. ukončil Rok viery práve na slávnosť Krista Kráľa modlitbou zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Vychádzal z toho, čo zažívame a pomenúvame na Vianoce aj na Veľkú noc: narodil sa nám Kráľ, ktorý vyznal svoju hodnosť a postavenie pred Pilátom.
Kráľ, ktorý bol ukrižovaný - teda jeho trónom je kríž a jeho koruna je z tŕnia.
Kráľ lásky, ktorý rozširuje svoje kráľovstvo v každom srdci, v ktorom prebýva jeho láska a milosť, odkiaľ sa má šíriť ďalej.
Kráľ, ktorý prevyšuje každú vládu, každého pozemského hodnostára a ktorý má byť jediným, komu patríme a pred kým sa dobrovoľne a radi skloníme s celým srdcom.
Kristus Kráľ a tí, ktorí ho nespoznali
Kristus bol skutočným Kráľom. No jeho miesto kráľa si privlastnili ľudia, ktorí sa na kráľov hrali.
Prvým, ktorý nebol schopný rozpoznať pravého kráľa, bol kráľ Herodes. Herodes si veľmi želal Ježiša vidieť a zistiť, kto to je.
Ani Pilát Ježiša nerozpoznal ako pravého kráľa.
Napísal síce a nad Ježišovu hlavu na kríž umiestnil na tabuľke slová: „Ježiš Nazaretský, kráľ židov“, ale tento nápis bo výsmechom a nie uznaním toho, kým Ježiš naozaj bol.
Ani poprední muži Ježiša nespoznali ako kráľa. Evanjelium hovorí, že sa mu posmievali.
Slovo „poprední muži“ bol popis tých, ktorí si namýšľali, že sú mocní a vplyvní, a tak sa aj správali.
Ani vojaci neboli schopní rozpoznať pravého kráľa.
Slová, ktoré poprední muži spolu s vojakmi adresovali Ježišovi, sú dôkazom, že nemali potuchy, čo to znamená byť kráľom.
Aj prví aj druhí si robia z Ježiša posmech slovami: „Zachráň sa, ak si kráľ!“
No Ježiš nebol ten typ kráľa, ktorý myslí len na seba a len na svoju vlastnú záchranu.
Zločinec, ktorý spoznal Kráľa
Nachádza sa v evanjeliu niekto, kto tohto pravého kráľa, Ježiša Krista, rozpozná? Áno, nachádza. Je to zločinec, ukrižovaný po jeho pravej strane.
Nevieme nič o tomto človeku. Nevieme, odkiaľ pochádzal, ani aký zločin spáchal. Nepoznáme dokonca ani jeho meno.
Čo však o ňom vieme, je to, že bol jediný, ktorý Ježiša spoznal ako Kráľa.
Toto miesto v evanjeliu je, milí priatelia, veľmi dôležité. Hovorí nám o jednom hroznom paradoxe.
Zo všetkých tých, ktorí na udalosti ukrižovania Ježišovho mali svoj podiel a ktorí pri jej vyvrcholení boli prítomní, iba jeden jediný bol schopný rozpoznať Ježiša ako pravého kráľa.
Dávid - Kráľ podľa Božieho srdca
Dávid má vo Svätom písme veľmi významné miesto.
V čase niekedy po roku 1050 pred Pánom Ježišom sa v obrane pred okolitými národmi vyvolený národ zjednotil okolo Samuela, ktorý opakovane pre ľud sprostredkoval vysvetlenie Božej vôle a bol teda prorokom, ale aj svojou modlitbou a svojimi radami ich viedol v bojoch proti nepriateľom a v období pokoja rozsudzoval spory.
Aj odo mňa nech je ďaleko, žeby som sa prehrešil proti Pánovi a žeby som sa prestal za vás modliť!
Dávid je v plnom zmysle slova kráľom „podľa Božieho srdca“, pastierom ľudu, ktorý sa modlí za svoj ľud a v jeho mene, je ten, ktorého oddanosť Božej vôli, oslava Boha a kajúcnosť budú vzorom modlitby pre ľud.
Jeho modlitba, modlitba Božieho pomazaného, je vernou oddanosťou Božiemu prisľúbeniu, láskyplnou a radostnou dôverou v toho, ktorý jediný je Kráľ a Pán.
V žalmoch je Dávid, inšpirovaný Duchom Svätým, prvým prorokom židovskej a kresťanskej modlitby.
Jeruzalemský chrám, dom modlitby, ktorý chcel vybudovať Dávid, bude dielom jeho syna Šalamúna.
Dávid a Goliáš
Dnes si vypočujeme veľmi známy text o Dávidovom boji s Filištíncom Goliášom.
Dnešný úryvok nás privádza v biblickom počítaní času do obdobia pred rok 1010 pred Kristom, keď na čele izraelského národa stál prvý izraelský kráľ Šaul.
Izraeliti museli počas dlhých období znova a znova brániť svoju nezávislosť pre útokmi okolitých národov.
V našom dnešnom úryvku môžeme pozorovať súboj Dávida, mladého izraelského pastiera, a filištínskeho bojovníka Goliáša.
(Dávid) si vzal do ruky svoju palicu, z potoka si vybral päť hladkých kameňov, vložil si ich do pastierskej kapsy, ktorá mu slúžila za tulec, a so svojím prakom v ruke sa približoval k Filištíncovi.
41 Filištínec sa stále blížil k Dávidovi a jeho štítonoš išiel pred ním.
42 Keď sa Filištínec pozrel a uvidel Dávida, pohrdol ním, lebo bol chlapec, ryšavý, pekného výzoru.
43 A Filištínec hovoril Dávidovi:"Čo som ja pes, že ideš proti mne s palicou?"A preklínal Dávida svojimi bohmi.
44 Potom povedal Filištínec Dávidovi:"Poď ku mne a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!"
45 Ale Dávid odpovedal Filištíncovi:"Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil.
46 Dnešného dňa ťa Pán vydá do mojej ruky, zrazím ťa, odtnem ti hlavu a mŕtvoly tábora Filištíncov dám dnes nebeským vtákom a zemskej zveri a dozvie sa celá zem, že Izrael má Boha.
47 A dozvie sa celý tento zástup, že Pán nevyslobodzuje pomocou meča a kopije. Veď vojna patrí Pánovi a vydá vás do našich rúk!"
48 Tu sa Filištínec pohol, vykročil a blížil sa k Dávidovi. Dávid však rýchlo bežal oproti šíku v ústrety Filištíncovi.
49 Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem.
50 Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, hoci Dávid nemal v ruke meč.
51 Dávid utekal, stal si k Filištíncovi, chytil jeho meč, vytasil ho z pošvy a usmrtil ho - odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, utiekli.
52 Nato sa izraelskí a júdski mužovia zobrali a s pokrikom prenasledovali Filištíncov až do Gétu a až po brány Akaronu. Pozabíjaní Filištínci ležali na ceste od Saraimu až po Gét a Akaron.
53 Keď sa Izraeliti vrátili z prenasledovania Filištíncov, vyplienili ich tábor.
54 Dávid vzal Filištíncovu hlavu a zaniesol ju do Jeruzalema, jeho výzbroj však uložil vo svojom stane.
55 Keď Šaul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera:"Abner, čí syn je tento chlapec?"Abner odpovedal: "Ako žiješ, kráľ, neviem!"
56 Kráľ povedal: "Dozvedaj sa ty, čí syn je ten mladík!"
57 A keď sa Dávid po porážke Filištínca vrátil, zachytil ho Abner a priviedol ho pred Šaula. Filištíncovu hlavu mal v ruke.
Intronizácia Krista Kráľa
Pre každého kresťana katolíka by malo byť samozrejmosťou, že Ježiš Kristus je naším kráľom a má aj reálne kraľovať v našich životoch.
Zmena v našich srdciach, musí predchádzať zvereniu národa Kristovi Kráľovi.
Svoju lásku mu prejavíme najmä zmenou svojho života, častým prijímaním sviatostí, vytrvalou modlitbou či preukazovaním lásky voči svojim blížnym.
Všetkých, ktorí chcú zvlášť potešovať Božské Srdce, Pán Ježiš prosí o konanie tzv. svätej hodinky - nočného bdenia s Pánom Ježišom v Getsemanskej záhrade, účasť na svätej omši v prvé piatky a obetovanie svätého prijímania s úmyslom odčiniť urážky voči Božskému Srdcu.
Zmena spoločnosti je možná a začína sa zmenou na osobnej úrovni - každého jedného z nás.
Celkom zjednodušene môžeme povedať, že je to naše slobodné a vedomé rozhodnutie, že si volíme Ježiša Krista za nášho kráľa, chceme žiť svoj život v súlade s Evanjeliom a odhodlane bojovať s hriechom.
Intronizácia znamená začiatok dôsledného boja proti hriechu prostredníctvom obrátenia a rozhodnutia žiť autentický kresťanský život. Preto má charakter cesty vedúcej k jasne definovanému cieľu.
Je to organizovaná kampaň na obnovenie našej viery v Ježiša Krista v rodine a spoločnosti.
Je vhodné, ak je na obrade intronizácie prítomný kňaz.
V samotnom dome, v prítomnosti kňaza, ktorý predsedá obradu (ak nie je možné aby bol prítomný kňaz, intronizáciu robí hlava rodiny - otec), rodina verejne a slávnostne uznáva, že Kristus je Kráľom a milujúcim Pánom jej domu.
Deje sa to tak, že hlava rodiny nainštaluje obraz alebo sochu Najsvätejšieho Srdca na čestné miesto, v hlavnej miestnosti domu, ako na tróne, odtiaľ pochádza slovo intronizácia.
Po tomto slávnostnom uznaní zvrchovaných práv Krista Kráľa nad rodinou sa členovia zasväcujú Najsvätejšiemu Srdcu.
Pretože pri intronizácii rodina kladie nášho Pána a Jeho záujmy na prvé miesto. Na oplátku Najsvätejšie Srdce preberá záujmy rodiny.
Sám náš Pán sľúbil, že požehná a posvätí tie rodiny, ktoré Ho dosadia na trón ako Kráľa.
- vybrať si deň - môže to byť významný sviatok pre rodinu - napr. výročie sobáša, alebo významný cirkevný sviatok.
- vybrať vhodné miesto v domácnosti - odporúča sa v hlavnej miestnosti - obraz má byť vystavený na čestnom mieste ako na tróne.
Modlitby
Najsvätejšie Srdce Ježišovo, Ty si prejavilo cez Margitu Máriu Alacoque, že chceš mať miesto vo všetkých kresťanských rodinách.
Uvedomujúc si Tvoje prianie, chceme Ti dnes verejne zasvätiť a obetovať našu rodinu.
Chceme žiť podľa Tvojho príkladu, aby v našej rodine prekvitali čnosti, za ktoré si Ty, najmilší Spasiteľ, prisľúbil pokoj už tu na zemi.
Budeme sa chrániť všetkého, čo Ty odmietaš a odsudzuješ ako zlo. Vládni nad našim rozumom jednoduchosťou viery.
Božské Srdce Ježišovo, buď vždy medzi nami kdekoľvek a kedykoľvek sa stretneme. Žehnaj všetky naše práce a námahy.
A keď nadíde hodina rozlúčky a tieň smrti pohrúži našu rodinu do smútku, posilňuj nás, aby sme všetci s vierou prijímali Tvoje večné rozhodnutia.
Sláva Božskému Srdcu Ježišovmu, nášmu Kráľovi a nášmu Otcovi.
Fatimská Panna Mária, Matka Božia, útočište hriešnikov a Matka Božieho Milosrdenstva: zasväcujeme sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu so všetkým, čo sme a čo máme.
Prostredníctvom tvojho Nepoškvrneného Srdca sa chceme úplne obetovať tvojmu najmilšiemu Synovi, Ježišovi Kristovi na službu jeho Cirkvi a za spásu hriešnikov.
Dobrá Matka, prijmi nás pod svoju materinskú ochranu takých, akí sme, a urob nás takými, akých nás Ty chceš mať.
Zachráň nás od všetkých nebezpečenstiev. Pomáhaj nám premáhať všetky pokušenia, ktoré na nás doliehajú, aby sme si zachovali čistotu duše i tela.
Nech je tvoje Nepoškvrnené Srdce našim útočišťom a cestou, ktorá nás vedie k Bohu.
Chceme žiť s tebou a s tvojou pomocou chceme plniť všetky svoje záväzky, ktoré sme prijali svojím krstným zasvätením.
Vypros nám milosť, aby sme sa z lásky k Ježišovi často modlili a obetovali za obrátenie hriešnikov a na uzmierenie za hriechy proti tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu. V spojení s tebou chceme žiť v oddanosti Najsvätejšej Trojici. Veríme jej, klaniame sa jej a milujeme ju.
Ježiš, Mária, Jozef, vy ste tvorili na zemi pozemskú rodinu, plnú lásky samotného Boha a vo vzájomnej jednote ste zachovávali Jeho svätý zákon lásky.
To je dôvod, prečo vám záleží na každej ľudskej rodine. Matka Mária, Kráľovná rodiny, naša rodina v zjednotení dnes prichádza k tvojim nohám a zasväcuje sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu.
Pod tvojou materinskou ochranou veď mladých a naše rodiny k svojmu Božskému Synovi, Ježišovi Kristovi.
Pane Ježišu, spojení v tvojom svätom mene, prosíme, posväcuj a zjednocuj vo svojom Božskom Srdci našu rodinu na mocný príhovor Nepoškvrneného Srdca tvojej Matky Panny Márie.
Božské Srdce nášho Pána Ježiša Krista a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré bijete v zjednotenej láske, osobitne vám zasväcujeme deti.
Veďte ich životy, výchovu v Duchu Svätom, v pokore, láske, viere a oddanosti Vám i svätej cirkvi.
Božské Srdce Ježišovo, Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ochraňujte našu rodinu od útokov satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.
Záver
Prosme dnes, milí priatelia, za deň, keď si náš pravý a jediný Kráľ Ježiš Kristus zasadne definitívne na svoj trón. Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.