Prvý vysvätený kostol na Slovensku: História a význam

Nitra, označovaná ako matka slovenských miest, má v kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku prvoradé miesto, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania.

V 8. storočí, v čase spravovania kniežatstva kniežaťom Pribinom, bola Nitra významným politickým, vojenským i hospodárskym centrom. V regióne dnešnej Nitry sa upevňovala vláda domácej slovanskej dynastie, ktorá stála aj pri zakladaní vlastného štátneho útvaru. Jej moc sa opierala o sústavu nových hradísk a vojenské družiny.

Pribina dal postaviť v meste Nitre kostol, ktorý okolo roku 830 posvätil salzburský arcibiskup Adalrám. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov.

Misijná činnosť sa opierala o kresťanský kostol v Nitrianskom kniežatstve - veľkofarskú cirkevnú inštitúciu a jej predstavený bol organizátorom aktivít po celom kniežatstve. Kresťanstvo šírili franskí kňazi.

Vnútorné nezhody v kniežatstve využil v roku 833 Mojmír. Napadol Nitriansko a Pribinu, celú jeho rodinu a 500 členov družiny vyhnal. Tí sa uchýlili do Franskej ríše k Ratbotovi, markgrófovi Východnej marky.

Nitra sa takto stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a východnej Európe, z tohto obdobia. Bola to prvá diecéza medzi slovanskými národmi. Nemožno ani vylúčiť, že bola zároveň sídlom sv.

Počet farností v čase obnovenia biskupstva iste nebol veľký. Na nitrianskom stolci boli vynikajúce osobnosti.

Nezabudnuteľnou zostane, v dejinách diecézy, návšteva pápeža - svätého Jána Pavla II., 30. júna 1995, ktorý sa o nitrianskom biskupstve vyjadril s veľkou úctou: „Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku osemstodvadsaťosem pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú.

Dňa 14.2.2008 bola Nitrianska diecéza územne reorganizovaná dekrétom Kongregácie pre biskupov (Prot. N.).

Legenda hovorí o tom, že kostol dal vystavať preto, aby získal za nevestu dcéru franského markgrófa Radboda. A len čo svätostánok dokončil, poslal po ňu obrovský sprievod. Po ceste do pohanského kniežatstva sa sprievod zastavil v hradisku pri Bratislave. Tamojšia pani rozhodla sa vymeniť franskú nevestu za svoju dcéru. Pribinovi sa však zdalo zvláštne, že dievčina hovorí i jeho rečou a že sa kostolu vystavenému na jej počesť akosi vyhýba...

Druhá povesť zas hovorí to, že kostol dal postaviť Pribina na želanie svojej manželky Adelaidy. Pár spájala láska, rozkol vyvolávala však rozdielna viera. Bavorská kňažná bola totiž kresťanka a v pohanskej zemi doslova chradla. Presvedčila Pribinu, aby jej vystavil kostol. Tvrdila mu, že že stavbou svätostánku nezradí svoju vieru, ale z lásky podporí tú jej.

O posviacke kostola na majetku kniežaťa Pribinu v Nitrave v rokoch 828 až 829 sa hovorí v historickom zápise z roku 870, v ktorom sa po prvýkrát spomína súčasné mesto pod Zoborom ako Nitrava. Kostol mal posvätiť salzburský arcibiskup Adalrám na pozvanie Pribinu. Hoci mnohí romantickí nadšenci aj odborníci verili, že by sa legendárny Pribinov kostol mohol nachádzať v podzemí hradu, jeho existencia zostáva naďalej zahalená rúškom tajomstva.

Hlavným nepriateľom Pribinu bolo moravské knieža Mojmír. Počas jednej poľovačky na pomedzí oboch kniežatstiev stáli bok po boku Pribina i Mojmír. Ani jeden z nich však nedokázal skoliť mocného tura, ktorý sa na nich vyvalil. Život im však zachránil šuhaj menom Blatoň. Oveľa viac príbehov zachovalo sa však o nevraživosti medzi Pribinom a Mojmírom. Jeden z nich hovorí o tom, ako Pribina musel opustiť svoje hniezdo kvôli krvilačným Bulharom.

Prvým významným dátum nielen pre Nitru, ale celé územie dnešného Slovenska bol rok 828. Vtedy biskup Adalrám pred 1190 rokmi vysvätil kniežaťu Pribinovi prvý kresťanský kostol.

Socha kniežaťa Pribinu v Nitre

Pribina bol „prvý vladár slovenského národa, ktorým sa začínajú naše dramatické dejiny. Sídlil na hrade v Nitre, ktorá v týchto časoch menovala sa Nitrava. Prvá písomná zmienka o Pribinovi sa nachádza v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov z prvej polovice 9. storočia. Predpokladá sa, že v prvých rokoch svojho vladárenia bol pohanom. Nitra sa často nazýva slovenským Betlehemom. Odtiaľto sa začalo šíriť na všetky strany písmo ako svetlo vzdelania, kultúra, bohatstvo ducha, ale i kresťanstvo.

Územie nad Dunajom hospodársky prosperovalo a v tomto prostredí sa formovalo staré Nitriansko, kde Slovania už v niekoľkých generáciách predstavovali najpočetnejšiu etnickú zložku obyvateľstva. Dôkazom týchto spoločenských a hospodárskych zmien bolo dotvárane vojensko-správno-výrobných centier - hradísk. Okrem už spomínanej Nitry k nim patrili Majcichov, Pobedim, Vyšný Kubín, Spišské Tomášovce a Brekov.

V Nitrianskom kniežatstve nevládol kráľ, ale niektorý zo staršinov, ktorý vynikal statočnosťou, bystrosťou a odvahou nad ostatnými. Staršin alebo vladyka (podľa západného zvyku knieža) bol vodcom domácich kmeňov.

Nitrianskym kniežatstvom prechádzala známa staroveká Jantárová cesta, Soľná cesta aj ďalšie. Strategicky výhodná poloha Nitry lákala kupcov až z Orientu (podľa archeologických nálezov). Nečudo, že v Nitre vznikla kupecká kolónia, v ktorej pôsobili prevažne franskí kupci. No nechýbali ani kupci zo severu, ktorí ponúkali vlnené prikrývky, severské topánky, vydrie kožušiny atď.

O Pribinovi vieme, že odmietol prijať kresťanstvo od susedných Frankov, hoci ho prehovárali a sľubovali mu, že ak prijme kresťanstvo, bude to pre neho a kniežatstvo pokrok. Pramene uvádzajú, že Pribina si vzal za manželku franskú kňažnú- kresťanku, príbuznú salzburského biskupa Adalráma.

Zánik Nitrianskeho kniežatstva. Porážkou sa skončila zvrchovanosť Nitrianskeho kniežatstva, knieža Pribina s rodinou a s časťou vojenskej družiny jeho územie opustil. Mojmír I. nechcel likvidovať obsadený vyspelý a dobre organizovaný politický útvar a tak sa začal proces zjednocovania Moravy a Nitrianska. Nitriansko začalo plniť úlohu údelného kniežatstva.

Pribina so svojou družinou sa uchýlil k správcovi Východnej marky Ratbodovi. V rokoch 840-846 dostal Pribina od východofranského kráľa Ľudovíta Nemca do léna územie pri Blatenskom jazere. Od roku 847 sa toto léno spomína už ako vlastné Pribinovo kniežatstvo. Centrom kniežatstva bol Blatnohrad. Tu začal zhromažďovať početné obyvateľstvo. Staval a dal postaviť nové kostoly v Dudleipine, Ussitine, Betovii,... Boli to nielen kostoly, ale aj strategické centrá, hospodárske, kultúrne, vojenské a iné stavby.

Pribina zahynul v boji začiatkom roku 861. Správu kniežatstva po Pribinovi prevzal jeho syn Koceľ. Ako je všeobecne akceptované, knieža Pribina bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá je známa po mene. Podľa Obrátenia Bavorov a Korutáncov okolo roku 828 dal v Nitre (podľa prameňa Nitrave, čo môže byť aj svedectvom o tom, že nešlo o mesto Nitru, ale o hociktoré iné centrum v Nitrianskom kniežatstve, napr. aj Bratislavu) posvätiť kresťanský kostol.

V čase vlády kniežaťa Rastislava, ktorý prevzal vládu nad spojenými kniežatstvami nitrianskym a moravským, prichádza na jeho pozvanie byzantská misia sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda roku 863. V čase vlády Svätopluka bola Nitra na vrchole svojej slávy. V bule pápeža Jána VIII. roku 880 Industriae tuae sa oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa sanctae ecclesiae nitrensis - svätej cirkvi nitrianskej, ktorá bola pod správou arcibiskupa-metropolitu Metoda.

Nitra aj za vlády Arpádovcov nestratila svoje významné politické, hospodárske, ale aj kultúrne postavenie. K obnoveniu biskupstva došlo s najväčšou pravdepodobnosťou za kráľa Kolomana I. (1095-1116). V Dekretáliách kráľa Kolomana (asi z roku 1110) sa spomína v Nitre prepoštstvo. Možno sa právom domnievať, že išlo o prechod z prepoštstva na biskupstvo asi bez väčšieho osobitného majetkového zabezpečenia.

ThDr. Karol Kmeťko (1920-1948) sa vyznačil veľkou starostlivosťou o vzdelanie a prehĺbenie zbožnosti kňazov a veriacich laikov. Jeho osobitnou láskou boli misie. Svedčí o tom aj dvojzväzkové dielo Svetové misie, ktoré napísal ako nitriansky biskup. Jeho spolupracovník a nástupca ThDr. Eduard Nécsey (1948-1968), bol známy svojou učenosťou, zbožnosťou a asketickým životom. Biskup ThDr. JUDr. Ján Pásztor (1973-1988) sa zaslúžil o pružné uvedenie liturgickej obnovy do života diecézy a Slovenska.

Jeho Eminencia Ján Chryzostom kardinál Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch v robotníckej rodine. Po skončení štúdia filozofie pracoval v redakcii časopisov a vo vydavateľstve Posol v Trnave. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. V tom istom roku - 1. októbra 1950 - bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa - biskupom Pavlom Hnilicom.

Po zmene spoločenskej situácie 6. februára 1990 bol za diecézneho biskupa menovaný Mons. V roku 1991 bol za nitrianskeho pomocného biskupa vymenovaný Mons. František Rábek. Konsekrovaný bol 27. júla 1991. Za nitrianskeho pomocného biskupa a titulárneho biskupa maxitenského bol menovaný ThDr. Marián Chovanec. Dňa 20. novembra 2012 ho Svätý Otec Benedikt XVI. Svätý Otec Benedikt XVI. 9. júna 2005 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka.

Svätý Otec Ján Pavol II. ho v roku 1997 menoval za „kaplána Jeho Svätosti“ (Mons.). Vedúcim Katedry cirkevných dejín CMBF UK v Bratislave sa stal v roku 1997. V tom istom roku, 13. V roku 2001 bol Akademickým senátom zvolený za dekana Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Funkciu zastával do r. 2004. Zaoberá sa obdobím kresťanského staroveku a stredoveku so zreteľom na slovenské cirkevné dejiny.

Vnútorné maľby obnovili pri tomto reštaurovaní trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. Po ukončení týchto reštaurátorských prác v roku 1958 bol potom kostol aj po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr.Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu.

Veča po cirkevnej stránke patrila v minulosti k farnosti Trnovec a neskôr k Dlhej nad Váhom. Až 1.mája 1992 bola v obci ustanovená Trnavským arcibiskupstvom samostatná farnosť a za prvého večianskeho farára bol menovaný dôstojný pán Pavol Čurka.

Po 42 rokoch od poslednej opravy kostola sa v roku 1996 mohlo započať s celkovou rekonštrukciou krovu a strechy, veže a obvodových múrov kostola. Osadená bola nová plechová krytina strechy a veže, otlčená a obnovená bola celá omietka vonkajších stien, izolácia obvodových múrov a osadené boli nové vchodové dvere.

Ďalšie, trvalejšie zjednotenie západných Slovanov, ktoré vydržalo takmer sto rokov, vzniklo z toho istého etnicko?územného slovensko moravského jadra až v 8. storočí. V 10. storočí tento útvar nazval byzantský cisár Konštantín VII. Veľká Morava.

Hoci Pribina (800 861) bol pohanským kniežaťom, dal postaviť prvý kresťanský kostol v celej východnej Európe. V roku 828 ho vysvätil arcibiskup Adalrano.

Pribina prijal v Kostole sv. Martina v Traismaueri pri Sanct Pöltene krst a snažil sa získať stratené Nitriansko späť. Neuspel, ba naopak, začalo sa mu ťažké životné obdobie. Trvalo až do roku 840, keď mu franský kráľ Ľudovít Nemec zveril léno na rieke Zala pri jazere Balaton. Tu, na Blatnohrade, dal Pribina spolu so synom Koceľom postaviť 15 kostolov.

Keď v roku 861 Pribina padol po boku Ľudovíta Nemca v boji s Mojmírom, panovníkom Blatno?hradu a okolia sa stal Koceľ.

O dvoch kostoloch, ktoré Pribina postavil v Nitre a Bratislave sa v piatom zväzku svojej kroniky zmienil bavorský humanista a historik Ján Turmair, známy ako Aventinus.

Keď sa v roku 1953 konečne pristúpilo k rekonštrukcii ruín Bratislavského hradu, boli tri roky na to objavené cenné archeologické nálezy. Na východnej terase Hradu vykopali zvyšky kostola so základmi nad skalným podložím, niekde čiastočne aj na ňom.

Kostol situovaný v smere východ-západ bol postavený prevažne z druhotne používaného kamenného a tehlového materiálu, z ktorého na Hrade postavili svoj objekt ešte Rimania. Svedčia o tom rímske kolky vyrazené na tehlách. Miesto, kde stál pôvodný rímsky objekt, sa zatiaľ identifikovať nepodarilo.

Okolo kostola sa našli hroby z 9. storočia, teda zo začiatkov Veľkomoravskej ríše. Zachované časti kostola sa podobajú Pribinovej bazilike pri Blatenskom jazere.

Nitra, jedno z najstarších miest na Slovensku, sa pýši bohatou a fascinujúcou históriou. Táto história je úzko spätá s Pisovom, ktorý zanechal v Nitre nezmazateľnú stopu. V tomto článku sa ponoríme do histórie Nitry a Pisova, preskúmame ich vzájomné prepojenie a význam pre Slovensko.

Začiatky Nitry. Nitra sa nachádza v úrodnej oblasti na úpätí pohoria Zobor. Prvé stopy osídlenia siahajú do obdobia neolitu. V dobe bronzovej tu sídlili Kelti, ktorí vybudovali opevnené sídlisko. Strategická poloha Nitry na križovatke obchodných ciest prispela k jej rozvoju a prosperite.

Príchod Slovanov a Nitrianske kniežatstvo. V 5. storočí prichádzajú na územie Nitry Slovania. V 8. storočí vzniká Nitrianske kniežatstvo, ktorého prvým známym kniežaťom bol Pribina. Nitra sa stáva významným politickým a kultúrnym centrom. V roku 828 bol v Nitre vysvätený prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska.

Svätopluk a Veľká Morava. V roku 833 sa Nitrianske kniežatstvo stáva súčasťou Veľkej Moravy. Knieža Svätopluk, Pribinov nástupca, sa stáva jedným z najvýznamnejších panovníkov Veľkej Moravy. Počas jeho vlády dosahuje Veľká Morava najväčší rozsah a moc. Nitra zostáva jedným z hlavných centier Veľkej Moravy.

Pisov: Záhadná postava. O Pisovovi sa vie len veľmi málo. Historické pramene o ňom mlčia. Existuje niekoľko teórií o jeho pôvode a postavení. Niektorí historici sa domnievajú, že Pisov bol franský gróf, ktorý spravoval Nitriansko.

Legendy a mýty o Pisovovi. S postavou Pisova sa spája množstvo legiend a mýtov. Podľa jednej z legiend mal Pisov v Nitre vybudovať hrad, ktorý bol neskôr zničený. Iná legenda hovorí, že Pisov bol pohan, ktorý prenasledoval kresťanov. Tieto legendy však nie sú podložené historickými dôkazmi.

Význam Pisova pre Nitru. Napriek nedostatku historických informácií je Pisov vnímaný ako dôležitá postava v histórii Nitry. Jeho meno sa spája s obdobím formovania Nitrianskeho kniežatstva a s počiatkami kresťanstva na našom území. Pisov je symbolom prechodu od pohanských tradícií ku kresťanskej kultúre.

Nitra po páde Veľkej Moravy. Po páde Veľkej Moravy sa Nitra stáva súčasťou Uhorského kráľovstva. Nitrianske kniežatstvo zaniká. Nitra si však zachováva svoj význam ako cirkevné centrum. V roku 1110 bolo v Nitre založené biskupstvo.

Nitra v stredoveku a novoveku. V stredoveku a novoveku bola Nitra dôležitým obchodným a remeselným centrom. Mesto bolo viackrát poškodené počas vojen a nájazdov. V 17. storočí bola Nitra obsadená Turkami.

Nitra v 20. storočí. V 20. storočí sa Nitra stala významným priemyselným a kultúrnym centrom Slovenska. V meste boli vybudované nové závody a školy. Súčasnosť Nitry. Dnes je Nitra moderné mesto s bohatou históriou a kultúrou. Mesto je vyhľadávaným turistickým cieľom.

Ako je všeobecne akceptované, knieža Pribina bol prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá je známa po mene. Môžeme síce namietnuť, že už predtým tu bol kupec Samo, ale podľa existujúceho prameňa tento bol Frankom z kraja Senónskeho.

Predtým však, než mu Ľudovít Pobožný venoval feudálny údel, bol pokrstený v kostole sv. Toto malé mestečko na pravej strane Dunaja stojí za návštevu slovenskými turistami, lebo sa ako jedno z troch miest známych po mene (Nitra, Blatnohrad - Mosapurg - Zalavár a Traismauer) už v 9. storočí viaže k životu tohto slovenského panovníka. Roku 1990 som sa v Traismauri zúčastnil na odhaľovaní pamätnej tabule kniežaťu Pribinovi a prednedávnom som mesto navštívil opäť.

V kultúrnom i kresťanskom živote na terajšom Slovensku mala prvoradé miesto Nitra, a to ešte pred vznikom Veľkej Moravy. Počiatky osídlenia Nitry siahajú až do obdobia pred 30 tisíc rokmi. Slovanská história Nitry začína v 5. storočí, keď na jej územie prichádzajú Slovania.

Pamiatky v Nitre. Nitra patrí k najstarším mestám na Slovensku, je rajom archeológov, prechodným domovom stoviek študentov (sídlia tu dve univerzity), ale má čo ponúknuť aj turistom či náhodným návštevníkom. V histórii mal pre Nitru strategickú pozíciu. Ako jeden z mála hradov si zachoval takmer neporušené hradby. Nitriansky hrad postupne vybudovali na mieste slovanského hradiska z deviateho storočia.

Turistov sem okrem katedrály lákajú aj kazematy v juhovýchodnom bastióne hradu. Je to archeologická expozícia prezentujúca komorový veľkomoravský val a premeny systému opevnenia Nitrianskeho hradu. Vo vnútri hradu je aj unikátne Diecézne múzeum, prvé na Slovensku.

V okolí mesta je teda množstvo lokalít, na ktoré sa dá bez väčšej námahy vyjsť a pokochať sa dych berúcim výhľadom. Obľúbený je výstup na Pyramídu, ktorú si niektorí mýlia so známym Zoborom. Dražovský Kostol sv. Michala Archanjela je drobná stavba, svojím pôdorysom nedosahuje ani rozmery rodinného domu. Architektúru má jednoduchú, čistú. Má výrazné prevýšenie a len jednu loď. Návršie s kostolom sv.

Nitriansky hrad.

tags: #prvy #vysvateny #kostol #na #slovensku