História mesta Košice je rozsiahla a bohatá. V kontexte cirkevných dejín zohráva významnú úlohu aj pravoslávny farský úrad. Jeho vývoj je úzko spätý s politickými, ekonomickými a kultúrnymi zmenami v regióne.
Vo farnosti Hýľov je svätej Barbore zasvätený chrám aj celá farnosť a jej relikvia je od teraz umiestnená na čestnom mieste v presbytériu chrámu. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie Farského úradu sv. Barbory v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Krypty Františkánskeho kostola
Zaujímavé podzemie tohto kostola bolo pomerne nedávno, v roku 1997, vyčistené, pričom bola objavená rozsiahla centrálna krypta, na ktorú sa už medzičasom zabudlo. Sám kostol prežil snáď rovnako komplikovanú históriu, ako košický dóm, a mnohé jej detaily, hlavne tie staršie, nie sú dodnes známe a vysvetlené. Naviac pre tých, čo sa vidia v Rákoczim vedzte že toto je kostol, kam chodieval za každodennou duchovnou útechou.
Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov. Kláštor s kostolom sa taktiež stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.
V roku 1650 sa rehoľníci vrátili a dostali nazad kláštor a svätyňu svojho kostola. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boi františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola, a oni sami si odbavovali svoju liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára. V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady, a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol.
Počnúc rokom 1718 počas celých šiestich rokov prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky ktorá medzičasom pokryla priečelie, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista.
Kláštor a kostol sa spolu s vežou stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. Práce na obnove trvali štyri roky. V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.
Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu. V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy. Interiér sa vymaľoval v roku 1862. Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.
V kryptách františkánskeho kostola môžeme nájsť podrobný opis v práci pátra Urbana Fridricha, ktorú napísal o františkánskych kláštoroch a vydal v roku 1759. V tom čase mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach.
Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. V podlahe dnešnej sakristie je doskami uzatvorený zostupný vchod do približne 10 metrov dlhej krypty tiahnúcej sa v tvare L južným a východným smerom. Táto slúžila voľakedy tiež na pochovávanie, no dnes je prázdna.
Pochované Osobnosti
Keď hovoríme o františkánskych kryptách musíme spomenúť aj kryptu voľakedajšej kaplnky svätého Antona, ktorá bola pribudovaná medzi sakristiu a svätyňu kostola. Krypta tejto kaplnky slúžila na pohreby jednotlivým košickým vznešeným osobnostiam.
Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855. Tohto zosnulého neskôr preniesli do kryptovej kaplnky vybudovanej na Rozálii pre rodinu Horváth Kerndl Dessewffy.
Že bolo zvykom pochovávať mimo krýpt kostola aj na kláštornom dvore a v jeho záhrade, dokumentujú ľudské lebky a iné zbytky kostí, ktoré sa dostali nad povrch pri ryľovaní zeme.
Pohreby pod františkánmi v rokoch 1729 až 1777
Podľa matriky úmrtí košickej rímskokatolíckej fary boli do františkánskej, od roku 1804 už seminárnej krypty pochovaní počnúc rokom 1729 nasledujúci nebožtíci:
- 1729: Dorota Schislerová, N. Ternyei, Juliana Homonnayová, Barbora Csomortányiová
- 1731: Ján Gánoczi, František Gašpar, Žigmund Barkóczi, Ján Feste, Juliana Bánócziová, Eleonóra Valtherová, Gabriel Schisler
- 1732: Mária Pigleová, Ilona Dobayová, Tomáš Neümiller
- 1733: Martin Sziplaky, Anton Krausz, Rozália Terneyová
- 1734: Ondrej Czeto, Alžbeta Miklósková, Anna Schajgová, Šimon Zorger, Štefan Homonnay
- 1735: generál David Ulheim, Ondrej Szepessy, Karol Klaai
- 1736: generál František Renaud
- 1737: Juraj Gasper
- 1738: Pavol Izbeli
- 1741: Katarína Feiszer
- 1748: Ján Kolarcsik, Terézia Susztriková
- 1750: Anton Klement, Juraj Klement, Ondrej Komáromy, Karol Goffer
- 1751: Ondrej Komáromy, Anton Dezsőffy, Štefan Putnoky, Jozef Kaspoker, Ján Schuster, Ján Tiszta, Anna Klavatinová Lucsánská, Eva Valentinová, Agnesa Nemethiová
- 1752: Judita Komáromyová Füregová, Magdaléna Frontinová, Anna Púchovská, Mária Trotzková, Anton Krupar
- 1753: Vincent Branyics, Ján Springer
- 1754: Salomea Vinclerová, Alžbeta Hegedüsová, Mária Trungajová
- 1757: Kristián Terszner
- 1758: Ondrej Okruczký, Mária Wilchelmová
- 1759: Ladislav Terney
- 1760: Mikuláš Uhor
- 1761: Imrich Krupin
- 1762: Terézia Čáki, barónka Barbora Kleskóová rodená Hegymegiová, Gabriel Okruczký
- 1763: František Tiszta, Pavol Terney
- 1764: Anna Uhorová, vrchný župan abovskej župy Anton Čáki, Ilona Steblanská rodená Patakyová, Dorota Sislerová, František Hasky
- 1765: barón Ján Renaud, Ladislav Buday, Jozef Hasky, Gabriel Jabreczky, Anna Teschlerová, Alžbeta Novellyová, Anna Okruczká
- 1767: kapitán Krištof Schweyer, kapitán Kološ Rocheth, Karol Hönt, Ignác Pelásthy, Anton Gyulai, barón Kryštof Engelhardt, Mária Valentiniová, Ján Starik
- 1768: Ján Kende, Antónia Ternyeiová, Ján Preser, Kristián Valentinyi, Karol Preser, Barbora Preserová
- 1769: Zuzana Marciniová, Zuzana Hagymásiová, barón Ondrej Dőry, Jakub Haschi, Kristína Diáková, Barbora Dőryová rodená Senneyová
- 1770: František Dőry, Jozef Paszty, Terézia Berényi, Gašpar Okorn, Ladislav Jesovits, Alojz Prizer, Anna Retlová, Katarína Vagnerová
- 1771: Barbora de l´Huillier, Terézia Grubits, Václav Kuselek, Juliana Turóczyová, František Hasky
- 1772: Vincent Hasky, Anna Hajducsková, Henrich Majer
- 1773: Žófia Dőryová, Mór Szalhausen, kapitán Ján Ernstzacher, Adam Kniska, Františka Wrazdová, Jozef Reoll, Ján Kapeter, Barbora Klobušická
- 1774: Francina Sabinová, Krištof Dietrich, Jozef Gubics
- 1775: N. Reinisch, Mária Hagymásyová, Anna Főldesyová
- 1776: Terézia Szentiványiová, Mária Engelhardtová, Mária Gronovecerová, Ján Kozár, Mária Kubeková, Michal Rättl
- 1777: Mária Csizerová, Klára Sztárayová rodená Hallerová, Xavéria Gastakerová, František Korponay
Veža Dómu sv. Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety
Františkánsky kostol má dosť veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety, týkajú sa historickej, i umeleckohistorickej stránky. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia, dokonca aj prvé písomné zmienky sú u oboch zo samého počiatku 15. storočia. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú.
Františkánsky kostol postavili pravdepodobne po veľkom celomestskom požiari datovanom zhruba do roku 1380. Veľa umeleckých historikov je toho názoru, že ho dokonca stavala tá istá kamenárska huť, ktorá v tej dobe robila na dóme.
Keď neskôr kostol prestavovali v barokovom štýle, podieľal sa na jeho sochárskej výzdobe chýrny Šimon Grimming. Teoreticky by mali byť františkánske kostoly prostejšie, ako dominikánske. No napriek tomu je to v Košiciach opačne, aj keď musíme povedať, že gotickú podobu dominikánskeho kostola nepoznáme, no pravdepodobne bola skromnejšia.
NARIADENIE CISÁRA
V prvej polovici 16. storočia patril dóm protestantom. Až nakoniec sám cisár Rudolf II. musel svojím nariadením 11. novembra rozhodnúť o jeho navrátení katolíkom. Mestská rada a richtár Bocatius sa nezmierili s tým, že Dóm už nie je protestantský. Sťažovali sa u budúceho sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaia.
Bocskaiove vojská vstúpili do mesta 30. októbra 1604 a 11. novembra 1604 on sám znova odovzdal dóm protestantom nemeckej a maďarskej národnosti. (Slovenským protestantom zasa Kaplnku sv. Michala.) Aj keď Bocskai v Košiciach zomrel 29. decembra 1606 a mesto následne odprisahalo poslušnosť kráľovi, ostávalo bez náboženskej slobody. Hlavným duchovným dómu bol Peter Alvinczi, odporca katolicizmu.
TRAJA MUČENÍCI
V roku 1618 prichádzajú do mesta dvaja jezuiti - Melichar Grodiecki a Štefan Pongrácz. Keď v noci zo 6. na 7. septembra 1619 vstúpili povstalecké vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena pod vedením Juraja Rákocziho do mesta, oboch jezuitov a kanonika Marka Križina umučili. Dôvod? Odmietli prestúpiť na kalvínsku vieru. Práve im je venovaný oltár troch košických mučeníkov, ktorý je súčasťou dnešného interiéru.
Do mesta prišli ďalší dvaja jezuiti. Začiatkom roka 1644 dobyl Košice Juraj Rákoczi a jezuiti odišli. Keďže bol kalvín, žiadal, aby sa v dóme konali kalvínske služby Božie, čo mu mestská rada odmietla. Aj tak v meste oficiálne zriadil reformovanú cirkev 27. marca 1644.
NÁBOŽENSKÁ SLOBODA
V r. 1647 cisár Ferdinand III. schválil články zaručujúce náboženskú slobodu. Evanjelická mestská rada preto kalvínom aspoň pridelila pozemok na Mäsiarskej ulici, kde si postavili chrám, z ktorého je však teraz katolícky tzv. uršulínsky kostol. Katolíkom mestská rada pridelila pre ich budúci kostol jednu záhradu, jej pozemok však zostal nevyužitý. Do Košíc znova prišli jezuiti (1650), zriadili akadémiu (1657), z ktorej sa stala univerzita (1660). Dňa 15. októbra 1671 cisár Leo- pold nariaďuje vrátiť Kostol sv. Alžbety katolíkom, 24. novembra toho istého roku je rozkaz vykonaný. Nasledujúci deň je dóm vysvätený biskupom Františkom Szegedim.
Z RÚK DO RÚK
Ďalší povstalec Imrich Tököly dobyl Košice 15. augusta 1682 a v ten istý deň dóm odovzdal luteránom. Na vežu umiestnili pozláteného kohúta, ktorý je teraz na kalvínskom kostole. V noci 19. augusta 1682 jezuiti museli opustiť Košice. Tököly im majetok zhabal. O tri roky neskôr, 25. októbra 1685, sa Košice vzdali cisárskemu generálovi Caprarovi. Jezuiti a františkáni sa vrátili do Košíc, dominikáni až v roku 1698 (po 142 rokoch). Cisársky komisár Ladislav Szentiványi 2. januára 1687 odovzdal Kostol sv. Alžbety katolíkom. Po vyše storočí turbulencií a šiestich výmenách sa stal opäť rímskokatolíckym kostolom. Je symbolické, že ekumenické pašiové sprievody končia pri dóme. Veď istý čas ho mali za svoj nielen katolíci…
Svätá Barbora
Príbeh svätej Barbory sa odohral ešte v ranokresťanských časoch. Zomrela mučeníckou smrťou pri jednom z prenasledovaní kresťanov a hoci mala možnosť pohodlného života, nezaprela vieru a bola ochotná prijať aj utrpenie a smrť.
V úvode slávnosti farár Pavol Bugoš o patrónke farského kostola povedal, že hýľovčania boli v minulosti baníci, preto si zvolili sv. Barboru za patrónku chrámu. Barbora sa radí sa do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi ktorí boli vzývaný v ťažkých chvíľach, jej pamiatka sa slávi 4. decembra.
„Svätá Barbora od dnes prítomná v tejto farnosti nech vám dá taký podnet - Bože aj ja chcem takú vieru, taký život žiť aby som vydal svedectvo o tebe že ty si môj Boh a Pán.