Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v srdci Košickej kotliny a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice. Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice.
97. Dobré fondy EÚ: kaštieľ v Krásnej nad Hornádom
V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom. Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu. V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Už v roku 1427 sa Krásna delila na dve dediny : Abaszeplak a Szeplakapati. Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi. Tieto dve dediny i pretrvali až do polovice 20. storočia. Ako jedna obec - Krásna nad Hornádom - sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia. Abaszeplak - valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce. Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy. Szeplakapati - opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika - továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí. Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam.
V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa. Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia. Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i Vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa. Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle.
Pamiatky v Krásnej nad Hornádom
Z historických pamiatok sa na území Krásnej, mimo už spomínaných vykopávok benediktínskeho kláštora z roku 1143, zachoval aj barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780- prízemná krídlová budova, na ktorej sa v roku 1988 začali rekonštrukčné práce. Na ich ukončenie však chýbali finančné prostriedky. Rok 1989 práce našťastie zastavil, ale zároveň nadlho nechal objekt bez reálnej perspektívy na záchranu.
Vrcholnou a zároveň finálnou sa stala stavebná etapa v období 28.6.2012 - 31.05.2013 A tak až po 22 rokoch sa podarilo neziskovej organizácii Zachráňme kaštieľ v Krásnej, za účinnej finančnej podpory Európskej únie, Slovenskej republiky a Mestskej časti Košice - Krásna, vrátiť meškovskému, klasicistickému kaštieľu život a z ruiny urobiť dôstojného reprezentanta svojej nádhernej histórie.
Ďalšou zachovalou kultúrnou pamiatkou je rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19. storočia, toho času užívaná ako rodinný dom. Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom. Prvá ľudová škola bola v Krásnej umiestnená v budove kaštieľa, teraz je vybudovaná nová škola pavilónového typu. Je zaradená medzi cirkevné školy, pod názvom Základná škola s materskou školou sv.
V MČ Krásna sa zachovali rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19.storočia, klasicistická kúria z 19. storočia, prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia a sedliacke domy zo začiatku 20. storočia.
Z ďalších významných pamiatok sa v Krásnej zachovaly rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda a prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia. Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv.
V obci sa zachovalo zopár sedliackych domov z konca 19. a začiatku 20. storočia.
Obcou prechádza červená turistická trasa, ktorá začína v MČ Staré mesto.
V súčasnosti presný názov znie: Košice - mestská časť Krásna. Pôvodne to bola samostatná dedina. V minulosti súčasťou Krásnej boli Opátske, Széplakapáti. Hromadná cestná dedina sa vyvinula z cestnej radovej dediny. Za vlády kráľa Gejzu II. vzniklo v obci, na majetku Abovcov, opátstvo benediktínov, posvätené v roku 1143 jágerským biskupom Martýriusom. Opátstvo zaniklo za reformácie /pred r. 1537/. Celá obec však nikdy nebola majetkom opátstva.
Kráľ Ferdinand I. nakoniec opátsky podiel v obci daroval trnavským jezuitom, ktorí ho užívali veľmi krátko. Počas tureckej okupácie a stavovských nepokojov bola obec spustošená. V roku 1715 mala štyri a v roku 1720 len tri poddanské rodiny. V stredoveku bola známa vinohradníctvom.
Kostol svätého Kríža v Kendiciach
Klasicistický kostol postavený v roku 1819. Reštaurovaný bol v roku 1885 a obnovený v roku 1909. Jednoloďový pozdĺžny kostol s rovným uzáverom presbytéria a s pruskými klenbami. Fasáda je hladká. Nad lomeným štítom stojí vstavaná veža, ktorá je krytá ihlancom. Výmaľba kostola je z roku 1905 od A. Gratzla. Oltáre sú historizujúce z 19. a 20. storočia. Kazateľnica je rokoková z konca 18. storočia, na parapete členená stĺpmi s kompozitnou hlavicou a rokajom.
V kostole je niekoľko obrazov - obraz Ružencovej Panny Márie z roku 1871, ktorej autorom je J. Gubalský, obraz sv. Martina z polovice 19. storočia, obraz sv. Michala archanjela z roku 1900, obraz sv. Jána Krstiteľa od K. Sárosiho z roku 1905. Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v strede obce. Nachádza sa pri hlavnej ceste cez obec.
Kaštieľ v Krásnej