Žalmy sú v prvom rade prirodzeným a bezprostredným výrazom izraelskej nábožnosti, založenej na viere v jedného a pravého Boha.
Žalmista v nich hovorí o Bohu vo forme básnických útvarov, ktorými vyjadruje svoju neoblomnú živú vieru v Boha prejavmi chvály, vďaky, prosby, dôvery, vyznania hriechov a pod.
Podľa Kristovho príkladu sa žalmy čoskoro stali modlitbou kresťanov a zaujali privilegované miesto tak v súkromnej, ako vo verejnej modlitbe kresťanského ľudu už v apoštolských časoch.
Význam responzórií v liturgii
Responzum je odpoveďou na Božie slovo, ktoré sme práve počuli, na evanjelium. Použitím obmedzeného počtu nápevov dosiahol silnejší účinok vo výraze. Responzum bezprostredne, ako ho počuje z úst speváka žalmu. Všetky responzá zodpovedajú prirodzenému melodickému cíteniu a frázovaniu textu.
Použitie gregoriánskych tónusov
Najviac sú využité gregoriánske tónusy. Sú využité pri sviatostí, vo všedných dňoch a pod. Všetky responzá majú svoj vlastný nápev. Všetky responzá zodpovedajú prirodzenému melodickému cíteniu a frázovaniu textu.
Je to povinnosť organistu, spoločenstiev pri speve. Boli vždy umelcami, pekne spievať, správne vyslovovať a prednášať slová.
Príklady responzórií
Medzi responzóriá patria:
- Milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev a)
- Milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev b)
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili (nápev a)
- Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili (nápev b)
- Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme
- Vznešené je tvoje meno na celej zemi
- Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu
- K tebe, Pane, dvíham svoju dušu
- Zeme spásu nášho Boha
Špecifické obdobia a sviatky
Používajú sa aj responzóriá:
- Vianočné
- Veľkonočné
- Svätodušné
- Mariánske
Súčasťou sú aj Aleluja spevy, napr. Aleluja IX, Aleluja X, Aleluja XI, Aleluja XII, a ďalšie.
Vzorová nahrávka vyšla roku 1992 na mg. Predhovor k 1. medzispevov. (celý register responzórií je v Liturgickom spevníku II na s. boja Pána a kráčajú po jeho cestách, s. milostivý a žehnaj nás, s. rozjasni svoju tvár a budeme spasení, s. srdce čisté, s. oslavovať, že si ma vyslobodil, s. s. Pane, všetky národy sveta, s. radosťou z prameňov spásy, s. Spasiteľ Kristus Pán, s. porúčam svojho ducha, s. Bohu, s. Pane, chcem plniť tvoju vôľu, s. on je Kráľ slávy, s. Pána, s. som vznikol tak zázračne, s. chváľte meno Pánovo, s. s. svoju dušu, s. je Pán (napev a), s. je Pán (nápev b), s. moja sila, s. môjho hriechu, s. tebe sa utiekam, s. je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky, s. Pane, a nasýť nás, s. moja spása (Gelineau), s. nič mi nechýba, s. pokojom (nápev b), s. za hlaholu poľnice, s. s. počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia, s. v tvojom svätom stánku?, s. vznešené je tvoje meno na celej zemi, s. Ducha a obnov tvárnosť zeme, s. vyjavil Pán svoju spásu, s. budem kráčať v krajine žijúcich, s. obveseľujú Božie mesto, posvätný stánok Najvyššieho, s. domu Pánovho, s. sa, aký dobrý je Pán, s. s. Pane, ospevovať budem naveky, s. duch a život, s. milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev a), s. milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev b), s. milosrdenstvo a daj nám svoju spásu, s. zeme spásu nášho Boha, s. duša, Pane, Bože môj, s. Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili (nápev a), s. s. (v Liturgickom spevníku II je na s. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo a daj nám svoju spásu, s. K tebe, Pane, dvíham svoju dušu, s. zeme spásu nášho Boha, s. Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili (nápev a), s. Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili (nápev b), s. milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev a), s. milosrdenstvo a hojné vykúpenie (nápev b), s. Pane, buď so mnou v mojich skúškach, s. Jasaj Bohu, celá zem, s. Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme, s. Pán je moje svetlo a moja spása (Gelineau), s. je Pán (napev a), s. je Pán (napev b), s. Sme jeho ľud a ovce z jeho stáda, s. Budem ťa velebiť, Pane, pokorný Kráľ slávy, s. Za tebou prahne moja duša, Pane, Bože môj, s. Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia, s. Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, s. Tvoje slová, Pane, sú duch a život, s. s. s. s. s. evanjeliom I, s. na verš sa odporúča 1. (nápev a), s. na verš sa odporúča 1. (nápev a), s. na verš sa odporúča 1. veľkonočné, s. veľkonočné, s. svätodušné, s. mariánske, s. Aleluja IX, s. Aleluja X, s. Aleluja XI, s. Aleluja XII, s. a), s. b), s. Aleluja XIV, s. (nápev a), s. Aleluja XVI, s. Aleluja XVII, s. Spasiteľa - sekvencia na Najsv. Kristovho tela a krvi, s. (v Liturgickom spevníku II je na s. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, s. Hľa, služobnica Pána, s. Zvestujem vám veľkú radosť, s. Zvestujem vám veľkú radosť, s. Sláva Bohu na výsostiach, s. Nielen z chleba žije človek, s. odporúča sa 1. Boh tak miloval svet, s. 1. Ja som dobrý pastier, s. Ja som svetlo sveta, s. Zvelebujem ťa, Otče, s. Zvelebujem ťa, Otče, s. Zvelebujem ťa, Otče, s.
Nová tvorbaDirektóriumJKS - výskum postojov k najspievanejšej piesňovej zbierke na Slovensku - Pramenná publikícia.
Žalm 98: Pán vyjavil svoju spásu pred očami pohanov
Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov.
Presnejší preklad tohto záveru by mal znieť: „Jasajte pred tvárou kráľa, Pána.“ (v. 6) Takto jasnejšie vidíme, že kráľom sa tu myslí Boh Izraela.
Kráľ bol v staroveku aj vojenský vodca, cez ktorého bohovia dávali svojim národom víťazstvá vo vojnách. Tento motív sa objavuje aj v tomto žalme. Oslavuje sa víťazstvo, ktoré „je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena“ (v. 1).
Podľa slovenského katolíckeho prekladu sa v nasledujúcich veršoch hovorí o spáse: „Pán oznámil svoju spásu“ (v. 2a) a „uzreli všetky končiny zeme spásu nášho Boha“ (v. 3b). Tu použité hebrejské slovo ישועה [ješua], ktoré často prekladáme ako „spása“, môže znamenať aj „víťazstvo“.
Obidva významy spomenutého hebrejského výrazu sú, samozrejme, prepojené. Víťazstvo v bitke je vlastne spása, záchrana pre ľud. V kontexte žalmu, vzhľadom na kráľovskú tematiku, sa javí ako vhodnejšie použiť preklad „víťazstvo“, pretože žalmista vyzýva rozpamätať sa na skutky, víťazstvá, ktoré Pán, kráľ, urobil v prospech svojho ľudu.
Štruktúra žalmu
Ľahko sa v žalme dajú rozoznať jeho dve základné časti. Prvá hovorí o výzve na oslavu Boha na základe Pánových skutkov v prospech svojho ľudu. To, že sa zdôrazňuje úloha Izraelského národa, môžeme vidieť aj z toho, ako je text v tejto prvej časti štrukturovaný.
Dve obsahovo takmer identické výpovede: „Pán oznámil svoju spásu/víťazstvo, pred očami pohanov vyjavil svoju spravodlivosť“ (v. 2) a „Uzreli všetky končiny zeme spásu/víťazstvo nášho Boha“ (v. 3b) z oboch strán obopínajú vyznanie: „Rozpamätal sa na svoju dobrotu a na svoju vernosť voči Izraelovmu domu“ (v. 3a). Mohli by sme povedať, že takýmto usporiadaním sa zdôrazňujú oba aspekty: na jednej strane sa dáva do popredia rozpamätanie sa a teda činy Pánove voči Izraelskému ľudu a na strane druhej sa zdôrazňuje, že takýmto spôsobom sa Boh zjavil všetkým ostatným národom.
Žalm tak dobre zapadá do prežívania slávnosti Narodenia Pána. Boh pripravoval svoje vtelenie skrze jeden konkrétny národ a ako člen tohto národa sa aj narodil. V úvode žalmista vyzýva spievať novú pieseň, čo dobre zodpovedá tejto novej situácii. Za jeho obdivuhodné skutky nemá Pána oslavovať už len jeden národ, ale celá zem či všetky končiny zeme, teda všetky národy a to si vyžaduje novú oslavu, novú pieseň.
Práve druhá časť žalmu, ktorá sa začína slovami: „Na chválu Božiu jasaj, celá zem“ (v.
Žalm 99 je oslavou Pána a opakuje ako refrén pozvanie oslavovať svätosť veľkého kráľa, Božiu svätosť. Akcent je teraz položený na „svätosť“ Boha. Až tri razy totiž zaznieva zvolanie qadosh hu, „on je svätý!“ a je to takmer ako v litániách (v.3.5.9).
Biblická predstava o svätosti poukazuje predovšetkým na „oddelenie“, vzdialenie sa, odlišnosť, nadprirodzenosť.
Hospodinova svätosť je vlastnosť, na ktorú by sme mali v našom každodennom živote klásť väčší dôraz ako je dnes bežné.
Ak veríme, že Hospodin je nekonečný, večný a všemohúci, veríme, že riadi všetko podľa svojho zámeru. Boh je absolútne svätý a odlišný od svojho stvorenia. Vo svojej podstate a vo všetkom prevyšuje svoje stvorenie.
Veľkonočné žalmy a čítania
Počas bohoslužieb sa používajú rôzne žalmy, ktoré majú svoje špecifické posolstvo a charakter:
- Žalm 67: Velebte Pána, všetky národy.
- Žalm 47: Pán vystupuje do neba za hlaholu poľnice.
- Žalm 27: Verím, že uvidím dobrodenia Pánove v krajine žijúcich.
- Žalm 104: Pane, zošli svojho Ducha a obnov tvárnosť zeme.
- Žalm 147: Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
- Žalm 116: Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.
- Žalm 23: Pán je môj pastier, nič mi nechýba.
- Žalm 40: Hľa, prichádzam, Pane, chcem plniť tvoju vôľu.
- Žalm 8: Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi.
Okrem vyššie uvedených žalmov sa v liturgickom roku používajú aj ďalšie:
- Žalm 98: Pred očami pohanov vyjavil Pán svoju spásu.
- Žalm 84: Aké milé sú tvoje chrámy, Pane.
Tieto žalmy a čítania nám pomáhajú hlbšie prežívať tajomstvo Veľkej noci a posilňujú našu vieru v zmŕtvychvstalého Krista.
Príklady čítaní
Medzi dôležité čítania patrí:
- Skutky apoštolov 15, 1-2: Apoštoli a starší sa zišli, aby riešili spory a udržali pokoj v Cirkvi.
- Zjavenie 21, 10-14: Vízia nebeského Jeruzalema, symbol obnoveného pokoja Edenu.
- Evanjelium podľa Jána: Ježiš hovorí o láske, poslušnosti a pokoji, ktorý zanecháva svojim učeníkom.
Trojnásobné vyjadrenie slávy a kráľovstvo pokoja
V týchto čítaniach sa dá hovoriť o trojnásobnom vyjadrení slávy. V prvom čítaní zo Skutkov vidíme opatrenia, ktoré boli potrebné na udržanie pokoja v prvotnej Cirkvi. V druhom čítaní zo Zjavenia vidíme obnovený pokoj Edenu v novom nebeskom Jeruzaleme. V treťom čítaní, Ježiš hovorí o pokoji, ktorý zanecháva svojim učeníkom.
Žalm 47, ktorý stvárňuje ako hymnus na Pána, Vládcu vesmíru: „Boh je kráľom celej zeme...Boh kraľuje nad národmi.“ (v. 8-9). Tento hymnus Pána, kráľa sveta a ľudstva, ako iné podobné texty v žaltári (porov. Ž 93; 96-99), predpokladajú slávnostnú liturgickú atmosféru.
Žalm 23 - Pán je môj pastier a môj hostiteľ. Budeme sledovať tento spev radostných chvál v jeho základných momentoch, podobných dvom vlnám, ktoré postupujú smerom k morskému brehu. Líšia sa spôsobom, ktorým sa pozorujú vzťahy medzi Izraelom a národmi.
Druhá časť žalmu (porov. v. 7-10) sa otvára inou vlnou chvály a slávnostného spevu: „Spievajte Bohu, spievajte, spievajte nášmu kráľovi, spievajte... spievajte mu chválospev“ (v. 7-8). Aj teraz sa modliaci skláňa pred Pánom, ktorý sedí na tróne v plnosti kráľovskej dôstojnosti (porov. v. Tento kráľovský trón sa definuje ako „svätý“, pretože je neprípustný pre obmedzeného človeka a hriešnika.
Žalm sa končí prekvapujúco v znamení univerzálnej otvorenosti: „Kniežatá národov sa spolčujú s národom Boha Abrahámovho“ (v. Vracia sa k Abrahámovi, k patriarchovi, ktorý je pri koreni nielen Izraela, ale aj iných národov. Vyvolenému ľudu, ktorý od neho vyšiel, je zverené poslanie, aby obrátil k Pánovi všetky národy a všetky kultúry, pretože On je Boh celého ľudstva.
„Hlásajte medzi pohanmi: ‚Pán kraľuje!‘“ Toto povzbudenie žalmu 96 (v. 10), ktoré bolo práve ohlásené, akoby udávalo tóninu, ktorá sa prelína celým žalmom. Aj žalm 96 velebí či už Stvoriteľa bytosti, či Spasiteľa národov: Boh „upevnil zemekruh, nepohne sa; a spravodlivo súdi národy“ (v. 10). Žalm sa začína slávnostnou výzvou na chválu Boha, výzvou, ktorá ihneď otvára všeobecnú perspektívu: „Spievaj Pánovi, celá zem!“ (v. 1)
Žalm sa v podstate skladá z dvoch častí. Prvá časť (porov. v. 1-9) obsahuje slávnostné zjavenie Pána „v_jeho svätyni“ (v. 6), to je v chráme na Sione. Predchádzajú ju i nasledujú spevy a obetné obrady spoločenstva veriacich. S naliehavosťou plynie prúd chvály pred Božou velebou: „Spievajte Pánovi pieseň novú... spievajte... spievajte... velebte... zvestujte jeho spásu... zvestujte jeho slávu... zvestujte jeho zázraky... vzdávajte Pánovi slávu a moc... vzdávajte Pánovi slávu... Prineste obetné dary... klaňajte sa“ (v. 1-3.
V samom srdci tohto chórového spevu nachádzame aj vyhlásenie proti idolatrii (modloslužbe). Modlitba sa tu javí ako cesta na dosiahnutie čistoty viery podľa výroku lex orandi, lex credendi: norma pravej modlitby je aj normou viery, lekciou o_Božej pravde.
Charakteristickou črtou žalmu 27 je dôvera Bohu. V našej liturgii hodín sa modlí vždy v stredu prvého týždňa žaltára a je označený názvom Dôvera v nebezpečenstve. Môžeme ho rozdeliť na dve časti. Prvá časť, ktorá je vytvorená veršami 1-6, vydáva svedectvo o radostnej dôvere.
| Žalm | Charakteristika | Výrazový okruh |
|---|---|---|
| Žalm 47 | Hymnus na Pána, Vládcu vesmíru | Chvála, oslava, uznanie Božej moci |
| Žalm 96 | Oslava Stvoriteľa a Spasiteľa národov | Výzva k chvále, hlásanie slávy Boha |
| Žalm 27 | Dôvera v nebezpečenstve | Dôvera, prosba, hľadanie Božej tváre |