S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána.
Adventné obdobie
Vianoce sa blížia, ešte pred nimi nás však čaká advent. Okrem zháňania darčekov, pečenia a upratovania je to obdobie, ktoré prináša nádych tajomstva a očakávania.
Návod na štýlový adventný veniec
Dnes sa na označenie adventných nedieľ vžili názvy železná, bronzová, strieborná a zlatá. To však súvisí skôr s predvianočnou nákupnou horúčkou než s tradičným adventom. Slovo advent pochádza z latinského adventus, čo znamená príchod. Pre kresťanov je dobou očakávania príchodu Spasiteľa, Ježiša Krista. Advent sa končí pripomenutím jeho narodenia v Betleheme a začiatkom Vianoc.
Symboly Adventu
Advent je pôstne obdobie a pre kresťanov by mal byť spätý s odriekaním, stíšením a aj určitou strohosťou vo výzdobe. Neodmysliteľnými symbolmi adventu, často spolu spájanými, sú adventný veniec a adventné sviece. Tie sa rozsvecujú postupne. Všetky štyri sa tak prvýkrát spoločne rozsvietia na štvrtú adventnú nedeľu. Klasický adventný veniec býva zo čečiny a aj jeho výzdoba by mala byť skôr umiernená. A farby? Nič nepokazíš fialovou, časté sú však aj typické farby Vianoc - červená a zlatá.
Prvá zapálená svieca na začiatku adventu sa niekedy nazýva svieca prorokov. Druhá svieca, ktorá sa rozhorí na druhú adventnú nedeľu (7. Tretia adventná nedeľa znamená významný predel - dlhé čakanie je za polovicou, zrodenie sa blíži. Nedeľa sa preto nazýva radostná (gaudete) a svieca môže mať ružovú farbu. Štvrtá nedeľa, ktorá môže pripadnúť aj na Štedrý deň, znamená zapálenie aj tej poslednej zostávajúcej sviece.
Advent nebol vždy obdobím zahŕňajúcim štyri nedele. Dodržiaval sa aj dlhší a pozostával zo šiestich nedieľ. Uzákoniť štyri adventné nedele sa pokúsil už v 6. storočí pápež Gregor Veľký, no hromadne sa advent ako približne štvortýždňové obdobie začal dodržiavať až od 11. A počet sviec? Ten býva aj dnes niekedy vyšší ako štyri. Na Štedrý večer alebo počas polnočnej omše sa totiž ešte navyše zapáli piata, biela svieca. Zvyčajne je najvyššia, stojí uprostred a symbolizuje Ježišovo narodenie.
Ďalšie Adventné tradície
Zaujímavou adventnou tradíciou, ktorú do našich končín priniesla rastúca obľuba waldorfskej pedagogiky, je adventná špirála. Tvorí ju spravidla čečina rozložená na zemi do špirály tak, aby jej stredom viedla úzka chodbička. Deti (aj dospelí) potom putujú špirálou do jej stredu, kde si od sviece zapália svoj vlastný svietnik. Cesta má symbolizovať životnú púť, ktorá nie je vždy priamočiara, cestu do vlastného vnútra aj hľadanie svetla.
Veľmi obľúbené, najmä u detí, sú aj adventné kalendáre, ktoré sú skôr novodobou záležitosťou. Pod okienkami s jednotlivými dátumami deti nachádzajú čokoládky alebo drobné hračky. Najstarší ručne vyrobený adventný kalendár pochádza z roku 1851, rozšírili sa však až po druhej svetovej vojne.
S adventom a predvianočným obdobím súvisí aj Betlehemské svetlo. Jeho plamienok sa každoročne pred Vianocami zapaľuje v jaskyni pri chráme Narodenia Pána v Betleheme, v ktorej sa údajne narodil Ježiš.
Do adventného obdobia spadá aj niekoľko významných sviatkov. Najznámejší z nich je sviatok svätého Mikuláša 6. decembra. Pripomína biskupa z Myry v dnešnom Turecku, ktorý žil na prelome 3. a 4. storočia a preslávil sa svojou štedrosťou a obranou nespravodlivo obvinených.
Na vidieku sa ešte v 19. storočí dodržiaval zvyk, keď ženy v predvečer sviatku chodili od domu k domu ozdobené dlhým závojom a venčekom a deťom dávali darčeky alebo im hrozili korbáčikom. Dnes sa tento zvyk už nedodržiava a keď sa povie „barborky“, väčšine sa vybaví iná tradícia: strihanie vetvičiek stromov s pukmi, najmä čerešní. Keď sa tieto „barborky“ odrežú 4. decembra, na Štedrý deň rozkvitnú. Zvyk je spojený s poverou, že dievčina, ktorej barborka rozkvitne, sa do roka vydá.
8. decembra sa podľa liturgického kalendára slávi ešte Nepoškvrnené počatie Panny Márie. A potom je tu Lucia, ktorej sviatok pripadá na 13. decembra. Táto mučenica a patrónka nevidomých a slabozrakých bola naopak v ľudových zvykoch pripomínaná veľmi často. Sčasti aj preto, že pôvodne jej sviatok pripadal na zimný slnovrat.
Predovšetkým sa však na vidieku dodržiaval zvyk, keď v predvečer sviatku chodili od domu k domu „lucky“ - ženy a dievčatá oblečené v bielych rúchach, s vybielenými tvárami, miestami aj v maskách s dlhými zobákmi. Metlou z husieho peria symbolicky vymetali domácnosti, aby ich zbavili všetkého zlého, a niekde tiež kontrolovali, či gazdiné dodržiavajú zákaz pradenia.
Vianočné Tradície a Zvyky na Slovensku
Vianoce. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami.
Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom tomu, ktorý prichádza. U detí je veľmi obľúbený adventný kalendár, ktorý prináša radosť a iskričky v očkách každý deň od 1.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.
13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra). Viazali sa tiež na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a Luciu (13. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.
Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
Štedrý Deň
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu.
Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“.
25. decembra a 26. Hádam ani niet človeka, ktorý by si nepovedal, že má pocit, že advent tu bol len nedávno a už je tu ďalší. No zároveň nad tým nik neohrnie nos. Vianoce sú krásne obdobie roka, a aj keby bývali dvakrát, rovnako vyčarujú každému z nás pocit radosti a pokoja na duši.
V minulosti znamenal advent obdobie očakávania, ticha a striedmosti vo všetkých oblastiach života. Ľudia bývali zdržanliví pri jedle, ale aj pri hudbe a tanci, ktoré utíchli dňom sv. Kataríny. Od prvej adventnej nedele až po 1. sviatok vianočný sa dodržiaval bezmäsitý pôst. Výnimkou bola ryba, ktorá bola už od stredoveku považovaná za pôstne jedlo. Pre našich predkov však advent znamenal čosi aj z pracovného hľadiska. Ukončili práce okolo domu a obriaďovanie hospodárstva. Domy sa vybielili, začalo sa upratovanie a výzdoba domov.
Ďaľšie zvyky na Slovensku
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Vianočné Zvyky a Tradície vo Svete
A ako je to s vianočnými zvykmi a tradíciami vo svete? Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši. Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nie len ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách.
Gréci rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12..
Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1..
Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.
Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11.. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba. Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia. Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov. Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu. Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.
Vianočné Jedlá
Je to práve sviatočné jedlo, ktoré je základom rodinného krbu. Vianočné pokrmy sa líšia históriu, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, na stole nesmeli tiež chýbať strukoviny.
Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.
V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.
Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
Medzi obľúbené talianske vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.
Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.
Tabuľka: Porovnanie Vianočných Zvykov vo Svete
| Krajina | Vianočný Symbol | Štedrá Večera | Darčeky |
|---|---|---|---|
| Grécko | Ozdobené drevené lode | - | 31. December |
| Taliansko | Jedlička | Slávnostný obed na 1.sviatok vianočný | - |
| Anglicko | - | Večierky a stretnutia s priateľmi | 24. December |
| Francúzsko | - | Reviellon (budíček) | - |
| Poľsko | - | Prestierajú o jeden príbor navyše | - |