Adventné modlitby pre deti a ich význam

Ľudia v advente upierajú svoje oči v očakávaní na toho, ktorý má prísť. Ich predstavy a túžby pritom môžu byť rôzne. Tak tomu bolo aj v izraelskom národe, ktorý prežíval v otroctve ťažký údel a ktorého oči takisto boli upriamené na Božieho služobníka. Čo sa o ňom vlastne dá povedať? Je to služobník a zároveň aj vyvolený Boží, na ktorom spočíva Božie zaľúbenie. Je vyzbrojený mocou Ducha Božieho. Boh sa na Neho môže bezpodmienečne spoľahnúť. Božia reakcia na jeho slová a skutky bude - jednoznačné Áno. Súhlas. Ako by sme o ňom len mohli pochybovať?

Vo svojej moci bude učiť národy Božím cestám a právam. To znamená, že už viac neplatí : Oko za oko, zub za zub, ale „Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.

Tento Boží služobník nebude vydávať svedectvo hlučnými slovami a siláckymi rečami. Nebude sa ani miešať do našich hádok. Miestom a priestorom pre Jeho pôsobenie je totiž ticho. Kde sa len dvaja alebo traja zídu v Jeho mene, tam je prítomný aj On. Zázrakom Jeho príchodu je milosrdenstvo, s akým k nám pristupuje. Nalomenú trstinu, ktorá sa kolíše vo vetre, On nedolomí. Nejde mu o to, aby padla a zanikla, ale aby obstála. A tlejúci knôt, ktorého sila sa v skúškach pokušení vytráca, neuhasí.

Jedná s nami s veľkou trpezlivosťou a so zhovievavosťou sa prizerá, ako si kazíme životy svojou nestálosťou a vrtkavosťou. Nevynáša nad nami v hneve rýchly rozsudok, ale dáva nám príležitosť k náprave, k obráteniu. Jeho milosrdenstvo a zhovievavosť sú také isté ako Otcove. Ten tiež prijíma s radosťou svojho „strateného syna“, ktorý vstúpil do seba a obrátil sa k Bohu. Počuješ hlas zasľúbenia, ktoré sa naplní na kajúcnikovi ochotnom konať pokánie? Otvor svoje srdce pre tento hlas!

Modlitba v adventnom čase

Pomodlime sa : Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že k nám opäť prichádzaš v tomto adventnom čase. Prosíme Ťa, príď do našich sŕdc, do našich domácností, do našej cirkvi, do našej vlasti. Príď ako Knieža pokoja, a svoj pokoj daj celému ľudstvu, ktoré oň prosí, a stále sa mu ho nedostáva. Nech svetlo Tvojho evanjelia jasne svieti medzi nami a sláva Tvojho mena nech ustavične rastie.

Príď k nám a pomáhaj nám budovať krajší a lepší život na zemi : život lásky, služby, pravdy, spravodlivosti, nádeje a radosti v Duchu Svätom. Príď k utrápeným, poteš smutných, podopri klesajúcich, uľav chorým, nádejou večného života naplň umierajúcich. A keď prídeš v moci a sláve, daj, aby sme Ťa aj my pozdravili : Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach! Amen.

Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vychádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vychádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou. Aký veľký prísľub sa skrýva v tomto texte, a to národu, ktorý zatiaľ ešte sám sedí v temnote. V temnote svojej neposlušnosti a nevery.

Tento ľud sa síce nazýval „ľud Boží“, ale už prorok Ozeáš ho musel nazvať menom „Ló - ammí“ (nie môj ľud). Izrael sa už totiž dlhý čas nedával viesť Bohom, ale inými silami a vymyslenými mocnosťami. Zajatie Božieho ľudu nebolo ničím iným než Božou odpoveďou na jeho svojvoľnú cestu bez Boha. Tento ľud okrem straty slobody teda ešte sedí aj v temnote neistej budúcnosti. Nikto nedokáže odstrániť tento závoj temnoty. Stane sa teda Babylon hrobom všetkých nádejí Izraela?

Alebo má tento ľud ešte nejakú nádej? Môže ešte počítať so slovami potešenia a s krajšou budúcnosťou? Ľud teda stojí pred voľbou : Rezignácia alebo nádej? Boh nikdy nerobí druhý krok pred prvým. Prvý krok, to je Jeho priznanie sa k tebe. Druhý krok, to je tvoje následné sa priznanie sa Nemu. Je to Boh sám, ktorý v otázke našej spásy preberá iniciatívu do svojich rúk. Ak smieš dúfať, ak máš nádej, ak máš možnosť začať odznova, potom je to tak preto, lebo Boh to s tebou začal odznova. Ten prvý krok v komunikácii s tebou teda vyšiel od Neho.

Z Betlehema sa šíri správa : Povstaň a zaskvej sa! Zanechaj všetky svoje bolesti s trápenia, všetko, čo obťažuje tvoje srdce a spôsobuje ti len smútok! Ježiš je však svetlo aj pre druhých. Kto sa vo viere v Božie zasľúbenie odvráti zo svojej temnoty, ten sa stane znamením pre druhých. Advent chce istým spôsobom vyvolať reťazovú reakciu nádeje. A práve pri tebe tá reakcia má začať.

Pomodlime sa : Svätý a milosrdný Bože, Ty si splnil túžby starozmluvného ľudu a naplnil svoje zasľúbenia, keď si poslal na svet svojho syna Ježiša Krista. Prosíme Ťa, daj, aby mocne znelo slovo evanjelia, spásy a života, aby Tvoje kráľovstvo rástlo tebe na česť a nám na spásu. Posilni našu vieru, ktorá sa často kláti, ukáž nám cestu, keď stratíme spred seba cieľ, ktorým si Ty, Pane. Volaj hlasne, keď naše srdcia budú naplnené mnohými starosťami a nebudeme počuť Tvoje slovo.

Veď a spravuj naše vrchnosti, prebúdzaj všetok svoj ľud k boju proti hriechom. Požehnávaj naše práce, daj nám potrebné sily pre splnenie nášho poslania tu na zemi. Pomôž mládeži, aby rástla v Tvojej bázni, pobožnosti a čistote. Rodičom dávaj múdrosti a sily, aby vychovávali svoje deti v láske a v pravde ako Tvoji zástupcovia na zemi. Buď útechou zarmúteným, posilou slabým, pomocníkom utláčaným, lekárom chorým, svetlom tým, ktorým smrť zatemňuje zrak. Požehnávaj nás všetkých v tomto adventnom čase, aby sme Ťa mohli oslavovať za lásku a ďakovať Ti za dary, ktoré nám dávaš, tu časne a tam potom na veky. Amen.

Náš text nadväzuje na ťažké právne obvinenie pastierov v Izraeli. Namiesto toho, aby pásli stádo Božieho ľudu, starali sa len o seba. Ako dôsledok takéhoto jednania im Boh odníma zverený pastiersky úrad. Takýto stav vonkoncom nie je výsledkom nesplnených, vysokých, by priam až nedosiahnuteľných Božích nárokov, ktoré na nás Boh ukladá. Nie! Samozrejme, nemôžeme sa zaoberať všetkými otázkami, nádejami a očakávaniami ľudí. Nedokážeme pochopiť hĺbku ľudského osudu. Chýba nám častokrát sila potešiť tých, ktorí sú v smútku a posilniť tých, ktorí sú v pokušení. Namiesto toho sa však radi zaoberáme sami sebou a sme pritom zaľúbení sami do seba.

A keďže sa stádo roztráca, sám Boh musí zasiahnuť. Boh zapaľuje lampu svojho slova, kráča po mestách a krajinách. Postava SZ pastiera je postava ozbrojeného roľníka, ktorý ako zbraň proti divej zvery používa pastiersku palicu a ktorý sa odvážne zastáva jemu zvereného stáda. Je to postava človeka, ktorý svoje stáda privádza k najlepším pastvinám a čerstvým vodám. Je len jeden, kto zodpovedá obrazu pastiera, ktorý je vykreslený v 23. žalme : Je to ten, ktorý o sebe sám povedal : Ja som dobrý pastier. Advent znamená príchod tohoto pastiera do môjho i tvojho všedného dňa. Už viac teda nie sme opustení. Boh k nám prišiel. Boh sa k nám znížil.

Pomodlime sa : Dobrotivý a milostivý nebeský Otče! Oslavujeme Ťa, že si v plnosti času poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby zachránil tento svet a v ňom aj nás. Ďakujem Ti, že nám túto radostnú zvesť znovu oznamuješ vo svojom svätom slove, aby sme v advente milosti nezabúdali aj na Jeho príchod v moci a sláve. Koľkokrát si sa k nám už takto prihováral, ale my sme nedbali na Tvoje napomenutia. Vo viere a nádeji, že sa zmiluješ nad kajúcimi dietkami, prosíme Ťa, odpusť nám a priprav naše srdcia i mysle na prijatie Tvojho Syna nášho Spasiteľa.

Daj nám svojho Svätého Ducha, aby sme mohli žiť tak, ako sa sluší na deti svetla, a v pravej viere vytrvať až do konca. Skloň sa k nám všetkým, k našim rodinám, nášmu zboru, k našej cirkvi a celému kresťanstvu. Konečne nám popraj z milosti prísť do večnej slávy a radosti, kde viera bude videním a nádej spasením. Advent znamená príchod. Možno však čakáme zbytočne. Možno ani nikto nepríde. Už prorok Malachiáš počúval neveriace reptanie svojich súčasníkov - „Slúžiť Bohu je zbytočné. Neoplatí sa to! Človek z toho aj tak nič nemá.“ Neskôr aj apoštol Pavol počul takéto názory a citujúc názory svojej generácie, namiesto nich vyznáva : „Jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme!“ Kde človek takto zmýšľa, tam nemôže byť ani nijaký advent.

Deň Pánov, deň posledného súdu, však nepadá. Ba práve naopak! Na tomto dni bude evidentné, aký je rozdiel medzi tým, kto Bohu slúži a tým, kto Mu neslúži. Nasledovanie Krista tým pádom dostáva zmysel. Kresťania totiž žijú vo svetle tohoto posledného dňa. Preto aj Ježiš svojim učeníkom povedal : „Pracujte, až kým neprídem!“ Preto dal našej službe aj impulz lásky. Preto hovoria Jeho podobenstvá o zodpovednosti služobníkov, o skutkoch milosrdenstva, ktoré sme urobili alebo zanedbali. On neznáša lenivého sluhu, ktorý namiesto zodpovednej práce vymýšľa len výhovorky, prečo všetko sa to, či ono nedalo vykonať. Mať bázeň pred Božím menom neznamená len prejavovať zbožné pocity na verejnosti, viesť zbožné reči a každú nedeľu chodiť do kostola. Znamená to v prvom rade zodpovedne žiť a druhým slúžiť. Takto začína toto zasľúbenie svietiť tým, ktorí si túto službu zvolili a ktorí sa vo viere tohto zasľúbenia mocne pridŕžajú.

Prichádza deň, keď Boh nebude svoju milosť a odpustenie nadeľovať len tak akoby po kúskoch, ale dielo spásy dokonale naplní. Potom sa začne večnosť a s ňou aj všetko nové. O tom dni píše aj apoštol Ján vo svojom Zjavení : A počul som mohutný hlas od trónu : Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi. Prebývať bude s nimi a oni budú jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A ten, ktorý sedel na tróne, povedal : Ajhľa, všetko tvorím nové.

Pomodlime sa : Pane, ďakujeme Ti, že si prišiel do nášho sveta k biednym, opusteným, pochybujúcim, hriešnym, aby si sa podieľal na ich živote a bol im ku pomoci. Prišiel si aj k nám ku všetkým, aby si nám daroval svoju lásku a novú nádej. Pane, to je viac, ako sme mohli čakať, viac, než môžeme pochopiť, viac, ako môžeme vyjadriť svojimi slovami. Preto Ťa prosíme, prijmi tieto naše modlitby ako výraz úprimnej vďaky a daj nám lepšie pochopiť Tvoju lásku, ktorá nám otvára nový pohľad do života. Naplň tieto dni svojho adventu opravdivou radosťou, lebo Tvoja láska sa zjavila, aby sa aj náš život zmenil a naplnil vzájomnou, sebaobetavou láskou. Prosíme, buď útechou tým, ktorých my nevieme potešiť. Pomôž tam, kde naša pomoc nesiaha. Daj pokoj do nepokojného sveta. Učiň koniec nepriateľstvu a nenávisti vo svete. Pane, Ty chceš, aby všetci ľudia žili v pokoji na svete. Daj, aby sme boli zvestovateľmi i tvorcami Tvojho pokoja. Vypočuj nás, Ty, ktorý prichádzaš, požehnaný na veky. Amen.

Nemôžeme počuť toto prorokovo slovo bez toho, aby sme sa nezúčastnili bohoslužby v synagóge v mestečku Nazaret, kde Ježiš svojim krajanom vykladá toto zasľúbenie. Áno, toto sa udialo. Z Ježišových úst mohli obyvatelia Nazaretu počuť, že Božia hodina prichádza. Ježišove slová a skutky poukazovali na veľkého Syna ich mesta ako na toho, ktorý učí a pôsobí v moci Božej. „A všetci mu prisviedčali a obdivovali slová milosti, ktoré vychádzali z Jeho úst.“ Ale potom dochádza v Lukášovom podaní tejto udalosti k zlomu. Na konci kázania vyháňajú Nazareťania svojho druha z mesta von. Pri tejto akcii, či vzbure, prichádza Ježiš takmer o holý život.

Ježiš nepatril medzi tých kazateľov, ktorý by ľuďom hovoril to, čo si prajú počuť. Jeho slová odhaľovali skrytú zatvrdilosť otcov a neveru ich synov. Veď On neprišiel kvôli sýtym a pyšným, ale podľa slova proroka - k chudobným, skrúšeným a zajatým. Práve medzi tými našiel svoje veriace spoločenstvo. Im zveril slová o milosti. Potom, čo žalobcov usvedčil z ich vlastnej viny, cudzoložnici povedal : „Ani ja ťa neodsudzujem! Choď a odteraz viac nehreš!“ Obrátil sa aj k colníkovi Zacheovi, lebo v srdci tohoto nenávideného muža horela túžba po pomoci a obrátení. Keď Ježiš videl prahnúci a zničený ľud, Jeho srdce bolo prim ňom. Práve takýchto sa týka Jeho pastierske volanie : „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení!

Pomodlime sa : Pane, my často zabúdame, že chceš byť bližšie pri nás, preto prichádzaš a prihováraš sa k nám svojím slovom, ale my nemáme čas na Teba. Všetko ostatné je nám dôležitejšie: naše starosti, naše utrpenie, naše bolesti, naše radosti, všetko je nám neraz prednejšie ako Ty, Pane. Denne vidíme hádky a spory, stretávame sa s hriechom, nenávisťou, závisťou, ľudskou zlobou, ale nemáme síl, aby sme tomu zabránili. Preto ťa prosíme, prenikni do nášho chorého, hriechmi obťaženého života. Príď so svojou mocou do tohto hriešneho sveta. Osloboď nás od všetkého zlého, od nášho sebectva, ľahostajnosti oproti druhým. Vznes svetlo do temnoty tohto sveta, ale predovšetkým nás prenikni svetlom svojej pravdy a daj, aby sme sa my sami stali jej nositeľmi.

Daj pokoj tomuto nepokojnému svetu a daj aj nám ducha lásky a pokoja. Zabráň zlu v tomto svete a daj síl na konanie dobra. Príď k nám, aby sa zmenil náš život a my aby sme sa stali Tvojim ľudom, ktorý Ťa bude celým srdcom a životom oslavovať, tu časne a tam potom na veky. Amen.

Slovami tohoto zasľúbenia sa začína časť knihy proroka Izaiáša, ktorá sa nazýva „kniha útechy“, resp. „kniha potešenia“. V páľave Božieho hnevu prešiel Izrael očisťujúcim procesom. Hriechy mu boli odpustené. Teraz je tu hodina, v ktorej Boh zažíha svetlo nádeje. A keďže sa Pán Boh k svojmu ľudu obracia v milosti, smie sa s Ním rozprávať aj prorok. Aký to obrat, aká to zmena situácie vďaka Božej dobrote! Teraz už bude všetko dobré. Mnohí Izraelci sa však medzitým stihli zariadiť v krajine svojich predkov. Hospodársky sa im začalo dariť. Netúžili po ničom, iba v pokoji prebývať. Netúžili počuť to, čo si o nich myslí Boh. Ich svedomie odumrelo rovnako tak, ako aj ich nádej. Takýmto prorok nemal viac čo povedať. V krajine však existovalo aj malé, čakajúce stádočko tichých a pokorných, ktorí nezabudli na zasľúbenia dané otcom a navzájom sa posilňovali. Práve týchto sa týkalo ono radostné posolstvo : Potešujte môj ľud! Hovorte k srdcu Jeruzalema a privolávajte mu…! Patríme ja my k tým, ktorí sa nevyrovnali so svojou stratenosťou, so svojim zlým svedomím, so svojou vinou?

Ak áno...

Modlitba Anjel Pána

Modlitbu Anjel Pána sa modlíme prakticky celý rok, len vo veľkonočnom období ju nahrádzame modlitbou Raduj sa, nebies Kráľovná. Na prvý pohľad je zrejmý jej súvis s Adventom a Vianocami, hoci keby sme ju brali len ako adventnú modlitbu, ochudobnili by sme sa o jej plný význam. Máme však Adventné obdobie, a to je výborná príležitosť, aby sme svoje pochopenie tejto krásnej modlitby prehĺbili.

Dialogická modlitba

Anjel Pána je dialogická modlitba. Môžeme sa ju, samozrejme, modliť aj sami, ale jej forma predpokladá dialóg. Dokonca by sa z nej dala urobiť dramatizácia alebo scénka. Rozprávač začne: „Anjel Pána zvestoval Panne Márii.“ S očakávaním sa pozrie na poslucháčov, pohľadom ich vyzve a oni dokončia: „A ona počala z Ducha Svätého.“

Zvestovanie Panne Márii od Fra Angelica

Ak si pomôžeme porovnaním s udalosťou zvestovania, potom by sme mohli povedať, že je tu anjel - presnejšie Boží posol (ten, kto modlitbu vedie) a Cirkev ako Mária, ktorá odpovedá. Anjel ohlasuje Božie slovo, Mária vyslovuje svoju odpoveď. Poďme sa na modlitbu Anjel Pána pozrieť z tohto uhla - Božie slovo (V) a naša odpoveď (R - v ďalšej katechéze).

Božie slovo

Ten, kto vedie modlitbu, prednáša nasledujúce slová.

• Anjel Pána zvestoval Panne Márii.
• Zdravas' Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
• Hľa, služobnica Pána.
• Zdravas' Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
• A Slovo sa telom stalo.
• Zdravas' Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.

Prvá časť modlitby Zdravas' je vlastne zhrnutím toho, čo sa Mária dozvedela od anjela. Mohli by sme povedať, že Anjel Pána zvestoval Panne Márii, že je plná milosti, že Boh je s ňou, že je, použijúc slová Alžbety, požehnaná medzi ženami a požehnaním je dieťa, ktoré počala a ktorého meno je Ježiš.

Čo máme robiť

Druhé zvolanie má iný charakter. Nemá len pripomenúť, čo sa stalo, ale zároveň nám hovorí, čo máme robiť. Znova opakuje Zdravas', my ho znova počúvame, ale teraz hľadáme v tých slovách seba jednotlivo a seba ako Cirkev. Pozrime sa na tie slová v tomto duchu.

• Zdravas'. V latinskom preklade anjel hovorí „Ave, gratia plena“, čo znamená „Buď zdravá, buď v poriadku, plná milosti.“ Ave bol bežný pozdrav, ktorý si povedali ľudia, keď sa stretli na ulici. Takže čo máme robiť v adventnom období a vlastne stále? Odpoveď je χαιρε, raduj sa! Všetko, čo nasleduje, môžeme interpretovať ako dôvody na radosť.
• V modlitbe je druhé slovo Mária. V evanjeliu ju anjel osloví menom až keď ju chce upokojiť: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha.“ Ale Cirkev ho do modlitby vložila, a tak sa pýtame, kde sa môžeme nájsť v mene Mária. Opäť treba siahnuť po význame slova. Cirkev chce, aby sme deväťkrát denne pripomenuli, že máme dôvod na radosť, že sme Bohom milovaní.
• Milosti plná. Nie že by nás Boh nechcel naplniť, ale v dôsledku dedičného hriechu to celkom nejde. Môžeme si predstaviť seba ako nádoby a milosť ako tekutinu. Boh nás stále plní milosťou. Ale sme žiaľ nádoby deravé… Napriek tomu je zmienka o milosti dôvodom na radosť.
• Pán s tebou. A ďalší dôvod na radosť - evanjelium, uistenie, že Boh je s nami. Toto anjelovo uistenie sa dostalo aj do liturgie a stalo sa nám pozdravom: „Pán s vami.
• Požehnaná medzi ženami, požehnaný plod života. Mária, Cirkev, ty i ja, sme požehnaní, to znamená Božou priazňou vybraní na splnenie jedinečného poslania.
• Ježiš. Meno Ježiš (z hebrejčiny alebo aramejčiny Ješua, Jóšúa) znamená JHWH je spása, Boh je Záchranca. Hlavným zdrojom a dôvodom našej radosti je Ježiš, Boh, ktorý zachraňuje a prináša spásu.

Čo sa stane, keď…

Kým prvé zvolanie a s ním spojené Zdravas' boli anamnézou - pripomienkou spásnej udalosti zvestovania a narodenia Pána, druhé zvolanie a Zdravas' sú výzvou k činnosti. Tretie zvolanie toho, ktorý modlitbu vedie, je interpretačným kľúčom. A znova opakujeme Zdravas'. No tentoraz sa naň pozrime ako na semená, ktoré sú do nás zasiate, a plody, ktoré majú priniesť.

• Zdravas'. Skrze anjelský pozdrav sa do nás zasieva zdravé semeno radosti. Vychádzame do sveta, aby sme (nielen v adventnom období) hojne rozsievali semená zdravej radosti. Aké ovocie má naša iniciatíva priniesť? Čo je očakávaným plodom? No predsa Ježiš a to, čo znamená jeho meno - Spása.
• S vierou prijmi, nechaj do svojho vnútra znovu zasiať tú pravdu o sebe, že si Bohom milovaný. Zasievaj túto pravdu do ľudí vo svojom okolí. Nie tak, že im budeš vykladať, že Boh ich miluje. Tak, že sa budú pri kontakte s tebou cítiť Bohom milovaní. Aké ovocie to prinesie. Nuž to, že uveria Ježišovi a on tak bude aj „plod života tvojho“.
• Tretie slovo je milosť, teda to, čo Boh vkladá do našich životov. Znamená totiž, že nielen že nemôžeš, ale ani nemáš všetko zvládnuť sám, len svojimi silami. Pre dozrievanie a rast, preto, aby slovo stalo telom, je nevyhnutná spolupráca človeka a milosti, prirodzeného a nadprirodzeného.
• Čo sa stane, keď s vierou prijmeme do svojho života toto slovo? Čo nám to prinesie, čo z toho vyrastie? Viete ako vzniklo slovo kresťan? V Skutkoch apoštolov čítame, že „učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi“ v Antiochii (Sk 11,26). Tak či onak tu máme návod: Zasievaj radosť, lásku, milosť a požehnanie. A tvoje úsilie bude plodné.

Modlitba Anjel Pána je plná Božieho slova. V troch zvolaniach a trojitom opakovaní Zdravas' sa pripomínajú tajomstvá spásy (zvestovanie, vtelenie, narodenie) a zároveň v nich nachádzame inšpiráciu pre adventné obdobie. Aj to sú dobré dôvody, prečo si v Advente budovať návyk trikrát denne prednášať túto starobylú modlitbu, najlepšie spolu s druhými.

Adventný veniec

Adventný veniec a jeho symbolika

Adventný veniec patrí k najznámejším adventným symbolom. Je uvitý z konárov jedličky alebo smreka a na ňom sú umiestnené štyri sviečky. Kruh je symbolom nekonečnej lásky Boha, ktorý nám daroval svojho Syna Ježiša. Štyri sviečky sú symbolom štyroch týždňov očakávania sviatku Narodenia Pána.

Adventná abeceda

• Anjel: je Boží posol. Boh stvoril anjelov, aby oslavovali jeho velebu a preukazovali mu rôzne služby. Boh ich službu používal aj v príprave a uskutočnení nášho vykúpenia.
• Advent: je cudzie slovo. Znamená prichádzať. Pre nás kresťanov má tento pojem hlboký obsah. V ňom sa skrýva celé liturgické obdobie, počas ktorého sa pripravujeme na príchod Ježiša Krista. Pripomína čas čakania na príchod Ježiša Krista, ktorý je svetlom našich sŕdc.
• Adventný veniec: patrí k najznámejším adventným symbolom. Je uvitý z konárov jedličky alebo smreka a na ňom sú umiestnené štyri sviečky. Kruh je symbolom nekonečnej lásky Boha, ktorý nám daroval svojho Syna Ježiša. Štyri sviečky sú symbolom štyroch týždňov očakávania sviatku Narodenia Pána.

Záver

Advent je čas prípravy, očakávania a duchovnej obnovy. Cez modlitby, rozjímania a skutky lásky môžeme aj s deťmi prežívať tento čas naplno a pripraviť sa na príchod Spasiteľa.

tags: #adventna #modlitba #pre #deti