Javorie - horský krajinný celok Slovenského stredohoria.
Geomorfologické členenie
Ing. I. Geomorfologické členenie: sústava-Alpsko-himalájska, podsústava Karpaty, oblasť Slovenské stredohorie, celok Javorie, podcelok Javorianska hornatina. 330 m n.m. Javorie-horský krajinný celok Slovenského stredohoria. Na S ho výrazne ohraničuje Zvolenská kotlina, na Z Pliešovská kotlina, na V ho od Slovenského rudohoria oddeľuje horný tok Kriváňa a Tuhárskeho potoka., na J.pozvoľný prechod do Krupinskej planiny.. Dosahuje dĺžku vyše 35 km, šírku 15 km a vrcholí Javorím/1044 m/.Javorianska hornatina má stratovulkanickú stavbu.
Vodstvo
Potok Kriváňa/historicky správne Lučenský potok 1299 aqua Lusunch,1327 Luchunch,1826 Losontz,1866 Bzova potok,1876 Krivan,Lučenský potok,1965 Kriváň,ale aj Lučenčík,1971 Krivánsky /Lučenský/ potok./.Názov vznikol od osadných názvov Kriváň a Lučenec- resp. od miesta kde pramení Lučenčík JZ od kóty Javor, vo výške 760 m Z od obce Píla. Lučenčík tečie najskôr Z smerom, za osadou Válovňa sa stáča do S smeru,tečie cez Podkriváň a V od Podkriváňa mení smer na JV. Od obce Píla sa označuje ako Krivánsky potok.
Dĺžka toku 48,2 km, plocha povodia 204,89 km2. Umelá vodná nádrž je na potoku Kriváň 2 km nad obcou Mýtna.Nádrž/290 m.nm., 3,8 ha/-slúži ako zásobárna vody, umožňuje gravitačný prevod vody do nádrže Ružiná s cieľom zlepšiť odtokové pomery Budínskeho potoka. Teplota ovzdušia- priemerná ročná teplota 6-7 C, júlová okolo 17 C, januárová -4 až -5 C.Absolutné minimum -34 C/18.2.1940/.
Flóra a Fauna
Flóra-/rastlinstvo/. Fytogeograficky územie patrí čiastočne do oblasti panónskej flóry a to do podoblasti matranskej.Časť severného územia do oblasti predkarpatskej flóry-má teda už submontánny charakter.Zmiešané lesy sú len severne a plošne ho prevládajú bučiny s nízkou pokryvnosťou bylinného poschodia.Suchšie výslnné svahy zaberajú dubiny s cerom a dubovo-hrabové lesy..
Významnými rastlinnými druhmi sú plavúň jedľovitý,slezinník severný,tavoľník prostredný,metlica krivolaká,fialka dvojkvetá,horec luskáčovitý,zvonček širokolistý a i.Významnou prísne chránenou rastlinnou je Perovník pštrosí/Matteucia struthiopteris /L./Tod. Dosahuje značný vzrast, ktorý je v jarnom období charakteristický neplodnými svetlozelenými až 1,5 m ! dlhými jednoducho sperenými listami, usporiadaný v tvare lievika a v lete tmavohnedými výtrusnými listami vyrastajúcimi zo stredu.Neplodné zelené listy odumierajú na jeseň..
Fauna-/živočíšstvo/- je viazané na lúky, lesy a vodu. Zaujímavé že tu zaznamenali len sporadicky výskyt obojživelníkov-napr. žiab. Z početných druhov vtákov napr. Z cicavcov tu žije: dulovnica menšia a bielozúbka krpatá, z netopierov podkovár veľký. Ochrana prírody-Pilnianský potok sa vlieva do Krivánskeho potoka, ktorý je vyhlásený za prírodnú pamiatku, po jeho brehoch rastie spomínaná vzácna chránená rastlina perovník pštrosí, ktorý sa v súčasnosti zaraďuje medzi ohrozené druhy slovenskej flóry.K najúčinnejším opatreniam na jeho záchranu okrem územnej ochrany patria tie, ktoré umožňujú zachovanie optimálnych ekologickýchpodmienok stanovišťa. Patrí medzi dekoratívne pôsobiace rastliny.Potok s brehovými porastami má biologickú a estetickú hodnotu..
Na svahoch sú lesné porasty, ktoré tvoria významnú vodohodpodársku oblasť. Turistami je využívaná aj opačná trasa.Lucinský pochod s nočným výstupom na vrchol Javor sa koná v decembri.Novoročný výstup 1.januára. Máme krásnu a bohatú prírod,.nechovajme sa k nej ako dobyvatelia, ale ako rozumní a citliví hospodári. Len tak ju zachováme krásnu,zdravú a bohatú pre radosť budúcich pokolení.
História Osídlenia
Okolie bolo obývané už v dobe bronzovej ako o tom svedčia archeologické nálezy pilínskej/1450-1100 pred n.l./ a kyjatickej kultúry/1100-700 pred.n.l./. Pri Podrečanoch sa našlo popoľnicové pohrebisko-keramika-amfora,váza,džbánok,hrncovité nádoby a pokrievka zo žiarivých hrobov a bronzový krúžok.Tento materiál bol odlíšený od dovtedajšieho známeho materiálu lužickej a pilínskej kultúry a dal podnet k presadeniu termínu podrečiansky typ./Drenko,J.Podrečany 1993,s.11,foto/. Kotmanová- Pohanský hrad/kóta 593,3/ s niekoľkonásobnýmm valom-hradisko kyjatickej kultúry/Drenko,J. Divín- na JZ od hradu je Mara medvedia jaskyňa/dĺžka 12,5 m/ našli sa tu úlomky pilínskej keramiky z doby bronzovej a kosti 40 druhov stavovcov/vrátane medveďa/./kol.
Vznik Obce Píla
Obec Píla vznikla asi v 14.storočí/VSO II.1977,s.390/.Retrospektívny lexikón ČSSR.Praha 1978 s.1000-uvádza,“že prvá písomná zmienka v 14.storočí.“ K dispozícii zatiaľ však máme len najstaršiu písomnú zmienku o obci Píla z 13.októbra 1456 v podobe F y r y z/Fryz/ ako súčasť Divínskeho panstva. Etymologicky názov Píla podľa Borovszkého /1911/ na základe vodných píl, ktoré tu boli.Odvodené teda z výrobne Píly. Maďarské slovo píla=fürész sa vyskytuje už v r. V roku 1502 mala obec názov F y r e e z/Borovszky,S. 1911,s.362/ a v r. 1545 ako Pilafyriz.
Politické a Ekonomické Pomery v 16. Storočí
V druhej pol. Kráľ Matej preto daroval hrad Divín s panstvom Michalovi Országhovi v roku 1469/pozri dokument/.V roku 1535 Divínske panstvo kráľ daroval ostrihomskému arcibiskupovi Pavlovi Várdaimu. V roku 1548 zemepánom bol Žigmund Balassa/Balaša/. V roku 1553 obec Fürész-/Píla/ mala 8 port/pozn. Je zaujímavé že v tureckom súpise sečianského sandžáku obec nie je evidovaná, bola asi spustošená Turkami.Od 28.júla 1575 do 26.2.1593 okupovali hrad Divín a okolie osmanskí Turci. Okolie patrilo do Fiľakovského sandžáku, okres/náhija/ Divín.
Kolonizácia a Dosídľovanie Územia
Po oslobodení od Turkov po roku 1593 začala tu aj kopaničiarske osídlenie-fáza dosídľovania územia. Nadviazala na kolonizáciu na valašskom práve,ktoré malo hospodárske využitie čím zodpovedalo aj roztrúsené osídlenie/Lazy-Kopanice/.Medzi najstaršie rodové mená na tomto území patrili:Mráz,Gregor,Krakó/že by z Poľska?/,Bališka,Hinč a i.
Vlastnícke Pomery v 17. Storočí
V roku 1598 Píla patrila Imrichovi Balašovi/Borovszky,S. Po smrti Žigmunda Balašu/1623/ zdedil Divínske panstvo jeho synovia Ladislav,František,Šimon,Ján a Ondrej. ho a Modrokamenského panstva Balašovcov/Borovszký,S. 1911,s.633/.Zachovalý je Urbár panstva z roku 1660/pozri titulný list/. Pre lúpežné prepady Imricha Balašu z Divína cisár Leopold odobral hrad Divín s panstvom a podľa darovacej listiny 16.júla 1686 vystavenej za 53.000 zlatých daroval ho grófovi Zichymu/Ziči/. Panstvo bolo rozdelené na 5 správnych obvodov.. Do I.obvodu patrilo 23 obcí medzi nimi aj Píla/Novák,L. 1917.
Prírodné Katastrofy a Dane
V tomto období postihla Pílu prvá známa povodeň. V dikálnom súpise Novohradskej stolice z 13.novembra 1696/Dic. o 35,č.4 1696 NML Salgótarján/ z okolitých obcí platili dane takto: Budíná 258 a ½, Dobroč 256, Ružiná 260,Podrečany 177 a P í l a 47 dica.. Pozn. dica=dika porub,rováš daňová jednotka za feudalizmu, od 17.stor. podriadená porte, ktorá sa stala už len abstraktnou jednotkou.
Dobroči,Kotmannovej a Mýtnej. Pivovary boli v Dobroči a Mýtnej, teda z Píly na pivo chodili do Mýtnej. V dikálnom súpise z roku 1709 je evidovaná aj Píla .-pod názvom Fürész /NML Salgótarján IV.7/b.Dic. č.38,č.4, 1709/. Obce platili takéto poplatky:Dobroč 200 rýnskych florénov,Kotmanová 75,Píla 30,Mýtna 150,Budiná 175 atď. Z týchto údajov sa dá vyčítať i hospodárske postavenie Píly vzhľadom na okolie.Čím bola obec hospodársky vyspelejšia, tým viac úrody bola schopná zobrať, mala i viac hospodárskych zvierat.
30 rýnskych florénov, čo zodpovedalo 12 denárom, naturáliach 11 kýtam a 1/8 kvartálu pšenice, alebo 22 kýtam a ½ kvartálu ovosa, prípadne 7,50 centom mäsa.Obec mala 2 hajdúchov/obecných sluhov/ a platili 2 florény. a druhá veľká povodeň, ktorú spomína aj Mocsári,A. 1826. Svedčí o tom i súpis z roku 1715, keď v Píle spísali len 4 slovenské domácnosti, ktoré mali poddanskú ornú pôdu 13 kat. Súpis z roku 1720 nezaznamenáva obec Pílu. z roku 1736 je zakreslená aj obec Píla pod názvom Fürész! a i./.Mocsáry,A. 1826,s.103,Borovszky,S. 1911, s.44/.Preto aj na mape Samuela Mikovíniho /rodáka z Novohradskej stolice, uverejnenej v diele Mateja Bela/ v r. 1742 obce nie je zaznamenaná! Matej Bel však uvádza,že v slovenskej časti Novohradu je veľmi rozvinuté pastvinárstvo.Obyvatelia pásli hovädzí dobytok,ošípané a ovce,všade po kraji boli prístrešky pre popásajúce sa stáda a košiare pre ovce.Ošípané sa pásli v lesoch-zana žaluďoch a bukviciach.
Kolonizácia v 18. Storočí
V druhej pol. 18.storočia nastáva nová kolonizácia obce Píla.Okolo roku 1755 bola postavená aj zvonica/spočiatku drevená/, základná osada a nové lazy.Z Píly chodili na týždenné trhy a výročné jarmoky do Divína/kde ich bolo ročne 5/. Zichyovci povolali sem aj kolonistov aj z územia bývalej Juhoslávie. V súpise priemyslu z čias Márie Terézie je zaevidovaná v lokalite Píla výstavba sklárskej huty pre divínske panstvo.Podľa niektorých autorov išlo o hutu v Bzovej/Barta,J.1951,č.46/.Ďalší uvádzajú ,že v tejto oblasti boli v prvej pol. 18.storočia už dve sklárske huty vedľa Divína a v Bzovej./Novotný,1961/.Divínska skláreň vznikla už v prvej pol. 18.storočia a pracovalo v nej asi 50 sklárov.Na zač.19.stor. sklárne vyrábali biele duté a ryté sklo a sklené tabule.Sklárne pracovali pre potrebu divínskeho panstva/Alberty,J.
Urbárska Regulácia a Vojenské Mapovanie
Urbárska regulácia Márie Terézie mala zjednotiť povinnosti poddaných v celom štáte podľa jednotnej normy platnej pre všetkých. Spísali tu 13 gazdovstiev. Pod divínske panstvo patrili 4 želiari, pod modrokamenské 5 sedliaci, 3 želiari. Vojenské mapovanie za Jozefa II. v r. 1782-85 zaznamenáva obec pod slovenským názvom P í l a. Vzdialené od Mýtnej 1, Trhanovej /pozn. neskôr pod názvom Podkriváň/ 1 ¾. Z roku 1782 pochádza obecná pečať. V pečatnom poli sú písmená H.J. pod ktorým je letopočet 1782.
Súpis Obyvateľstva a Imigrácia
26 domov, 35 rodín,227 obyvateľov, 2 cudzinci, 50 ženatých mužov, 78 slobodných, žien 118, 1 mešťan, 46 želiarov,6 iné, 1 vyslúžilý vojak, Deti 1-12 roč. 59, 13-17 roč. 4, spolu detí 128. /.Súpis Cigánov v okr. Korabinského lexikon z r. V tomto období nastala ďalšia imigrácia obyvateľov z Novohradu na Dolnú zem. V máji 1786 z Píly v rámci sťahovania Slovákov na dolnú zem do Aradáča sa vysťahoval evanjelik Ján Oravec s trojčlennou rodinou./Petrovský,O. 1986/.Tu na dolnej zemi/na území bývalej Juhoslávie/ doteraz pretrvávajú rodové priezviská, ktoré sú dokladom,že dolnozemskí Slováci mali pôvod z Novohradského regiónu ako napr. Ábelovský/Ábelová/, Dobrocký/Dobroč /, Píľan/Píla/,Mítňan/Mýtna/,Nedelický/Nedelište/ a i./Jančovič,J.
Požiare a Hasiace Prostriedky
Súpis hasiacich prostriedkov v obci Fürész 17.januára 1787 vykazuje: 5 rebríkov, 15 motýk,20 drevených konví,2 lampy. V roku 1796 je v tlači znovu opis obce Fürész/Píla/:dedina v Novohradskej stolici, zemepáni gróf Balassa a Zichy, obyv. kat. patria pod fíliu Divín. Chotár je tenký, podobný ako v obci Bulhary, III.triedy. /Vályi,A. Od roku 1808 sa znovu používa slovenský názov obce P í l a/maď. Fürész/. 8. mája 1821 z nedbanlivosti ženy pri varení v Mýtnej vznikol požiar.Zostali len 3 domy.
Opis Obce v 19. Storočí
Z roku 1826 máme opis obce z Monografie Novohradu: Fürész/ slovensky Píla/ v susedstve Divény-Oroszi/pozn. autora J.D. Obyvatelia začiatkom minulého storočia trpeli povodňami, ďalej to už nemohli zniesť, preto sa rozptýlili do okolitých obcí. Dlhá dolina vedúca do Banskej Bystrice nazýva Pilianska dolina. Je tu 15 rím. kat. patriaci pod matkocirkev Divín, ostatní pod ev. Dobroč ako filiálka. Patrí k divínskemu panstvu. /Mocsáry,A. 1826, s.103, ď. zv. V roku 1828 obec Píla mala 24 domov a 142 obyvateľov, ktorí sa zaoberali málo výnosným poľnohospodárstvom a chovom dobytka.
Revolučné Udalosti v Roku 1848-1849
14.apríla 1849 maďarská vláda v Debrecíne na čele s Kossuthom detronizovali panovnícky rod. Detronizačnú slávnosť ustrojili i menšie obce tak i v mestečku Divín.Rečník Pavel Švehla ev.a.v. farár z Dobroče sa diplomaticky vyhol tomu, aby vo svojej reči dotkol panovníckej rodiny, preto sa nedostal ani na čiernu listinu. Keď Gőrgey pred Rusmi od Vacova šiel do Lučenca, druhé ruské vojsko pod vedením generála Grabbeho z B.Bystrice sa chystalo mu zamedziť cestu. Aby sa Gőrgeyho vojsko nedostalo medzi dva ohne. František Repeczký / s miestnymi domobrancami zatarasil krivánsku dolinu/bolo to pri terajšom píľanskom tuneli/. Gőrgey 19.júla 1849 do Lučenca prišiel, ale na druhý deň už odišiel do R.Soboty aj s maďarským vojskom.
Preti i piľanské strojenie minulo cieľa. Jednak querila bola v piľanskej doline v pohotovosti, ale domáci domobrancovia sa rozišli do svojích domovov. Preto Grabbe so svojim vojskom mohol rozobrať zátarasy pri Píle a ruské vojská mohli prejsť cez Mýtnu do Lovinobane. Pred Lovinobaňou jeden oddiel guerily pod vedením Antona Graca napadol Rusov, niekoľkých vojakov zabili.Rusi však postupovali ďalej a pri Hôrke/už v uderianskom chotári/ ích znovu napadli. Rusi v domnení,že to boli ľudia z Uderinej podpálili obec 6.augusta1849. V celku prehľadný opis obce Píla uvádza Fényes,E.
Výstavba Železnice
Podľa zmluvy zo 20.mája 1869 začali projekčné práce na železničnej trati Salgótarján-Lučenec-Zvolen. Na úsek Salgótarján-Zvolen sa vyčlenilo vyše 5 a pol. mil. Frt.Trať jednokolajná s korunou šírkou 4 m, minimálnym polomerom oblúka 275 m,maximálne stúpanie 16 promile.Všetky mosty a priepusty z kameňa a ocele.Napriek zlým poveternostným podmienkama stavebným pomerom na 330 m dlhého vodou zaplaveného tunela pri Kriváni, sa trať včas vyhotovila. Piliansky tunel je dlhý 121 m postavený 1871/rakúskou tunelovou metódou//pozn. od úplného zdvojkoľajnenie úseku trate Lovinobaňa-Kriváň v druhej pol. 20.stor. sa tunel prestal v používať/. 18.júna 1871 prešiel prvý vlak z Lučenca vedľa Píly do Zvolena/trať merala 52 km/-celá dedina bola pri tejto udalosti.
Administratívne Zaradenie a Život Obyvateľov
Monografia Novohradu/Shvoy,M. Meno zdá sa zobrala od toho,že vedľa tečúceho potoka ešte aj v tomto storočí existovalo viac vodných píl/mlynov/, ktoré síce už v súčasnosti neexistujú. Ten istý potok častými záplavami spôsobil v obci veľké škody,pre to obyvatelia obce znova vystavali domy vyššie a od seba vzdialenejšie. Obyvatelia tejto obce svoje živobytie zaisťujú vyhotovovaním dreveného riadu, drevených nástrojov,nakoľko chotár je drsný“./Shvoy,Miklós.Nógrád megye leírása/1874-75/.Salgótarján.2006. s.267/.
Čo sa týka administratívného zaradenia, obvodný notársky úrad v Divíne vznikol v 70-tych rokoch 19.storočia.Patril do okresu Lučenec v rámci Novohradskej župy.Jeho obvod tvorili obce:Divín,Budiná,Podkriváň,Tuhár,Píla a Ružiná.
Kostol vo Vysokej nad Kysucou
Obec Vysoká nad Kysucou patrila po svojom vzniku cirkevne k turzovskej fare a tento stav trval viac ako 150 rokov. Až v druhej polovici 18. storočia sa Vysoká osamostatnila po cirkevnej stránke od svojej dovtedajšiej materskej fary. Prvým predpokladom bola samozrejme existencia kostola. Prvý kostol vo Vysokej bol postavený až v roku 1768, bol hneď murovaný, zasvätený úcte sv. Matúša apoštola. O jeho stavbe ako aj pripravenosti Vysokej na zriadenie vlastnej farnosti sa dozvedáme z vyšetrovacieho spisu, ktorý 16. novembra 1771 vyhotovil Ignác Langauš, považskobystrický farár a bytčianský viceachidiakon a stoliční úradníci, podslúžny Gašpar Baroš a prísediaci - asesor stoličného súdu Jozef Maršovský.
Kostol mal dotáciu od svojho rodáka Juraja Rudinca, v tom čase farára v Balašských Ďarmotách (dnes Balassagyarmat- Maďarsko). V čase návštevy menovanej komisie nebola ešte postavená ani fara, hoci primerané miesto už bolo vybraté - vedľa kostola. Nový farár pravdepodobne prišiel do Vysokej už v nasledujúcom roku, kedy bola postavená fara a od 19. októbra 1772 bola vo Vysokej ustanovená farnosť, tak ako sa hovorí vo vizitácií z roku 1828. Od toho roku (teda od 1772) boli vo Vysokej vedené aj matriky a od tohto roku pôsobil aj prvý vysocký farár Ján Babtista Finstervalter, ktorý bol členom rovnianskeho pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva. Na svojej fare zažil jednu mimoriadnu udalosť, keď sa v roku 1780 u neho zastavil a obedoval habsburský cisár Jozef II. Túto udalosť farár zapísal do najstaršej matriky, ktorá je však v súčasnosti nezvestná.
V Štátnom archíve v Bytči sa najstaršia vysocká matrika nenachádza. Na základe kanonickej vizitácie z roku 1815 vieme, že obsahovala zápisy pokrstených a zomrelých od roku 1772 do roku 1786. V súčasnej dobe má farnosť Vysoká nad Kysucou 2890 farníkov. Kostol v ústredí je zasvätený sv. Matúšovi, filiálny kostol v Hornom Kelčove z r.
Tabuľka: Chronológia Farárov vo Vysokej nad Kysucou
| Od | Do | Poznámky |
|---|---|---|
| 1772 okt. 21. | 1812 | |
| 1812 | 1822 máj 30. | |
| 1822 | 1830 dec. 1. | |
| 1830 dec. | 1852 | zástup. dekana Čadca, 1865 honor. |
| 1865 júl 31. | 1899 | dekan, tit. 1899 tajomník dištriktu, 1910 vicearchidiakon, honor. |
| 1948 | 1985 nov. 7. |