Afganský Boh Zimy v Mytológii

Článok je určený pre čitateľov učených i menej učených.

V Prahe dňa 5. septembra 1837 P. J. Š.

Úvod§ 1. každé nové cibrenie toho istého predmetu prinajmenšom zbytočné, ak nie opovážlivé.

§ 2. ktorej sa začína vlastná, pravá história každej jednej odnože.

Dve hlavné triedy národov na poli dejín, totiž staršia, od Herodotovho veku až do konca 5. stor. novšia, siahajúca odvtedy až do konca 10. stor.

I. prameňov dejepisu dávnovekých Slovanov.

1. [cestoval 456 - 444, písal po 444 pred Kr.], Polybius [ok.

Diodorus Siculus [ok. C. Iulius Caesar [44 pred Kr.], T.

[ok. 1], Vellejus Paterculus [15 po Kr.], C. Tacitus [100], Luc.

Ann. Rufus [ok. 375] a Ammianus Marcellinus [ok. neskorších spisovateľov iba náhodou: Skylax [ok. podľa Niebuhra po 360], Ephorus [ok.

Pytheas [ok. 320], Timaeus [ok. Strabón [ok.

Periegetes [ok. 200], Agathemerus [ok. podľa iných pred 400], nemenovaný pôvodca spisu Periplus ponti euxini [ok.

Stephanus Byzantinus [ok. 500], iba ako vypisovateľ starých,[1] ďalej z rodu Rimanov: Pomponius Mela [ok.

[218] a Aethicus [ok. 360]. za cisára Theodosia II. z 13. stor. [1265?][2] najprv F. Ch. Scheybom vo Viedni 1753.

Peštianskou univerzitou v Budíne 1824. F., s výkladom M. Katancsich Orbis ant. ex tab. itiner. quae Theodos. Imp. audit. Bud. 1824.

4. 2. č., s uvedením C. F.; práve toľko aj ostatné rímske cestovody: Itiner. Hierosolym. Kr.] a itin. Antonini [360 po Kr.], vydané v P. geogr. vet. Amst. 1618.

F. 2. č. a v P. Wesselingii Vet. itiner. Amst. 1735. dignit. imper. [426 po Kr.], vydaný Gu. Pancirollim Ven. 1602.

F. v Graevii Thes. ant. Rom. T. 7. starostlivo skúmať, my ich však pre krátkosť tu úplne uviesť nemôžeme.

2. náradiach, buďto na minciach, sú nasledujúce: J. F. Numism. imp. Roman. praestantiora. Par. 1674.

4. 2 voll., auct. ed. J. Baldini Romae 1743. 4. 3 voll. - Ej. Num. in col. munic. et urb. Par. 1688.

F. 2 voll. - J. ant. totius orbis Rom., cura J. G. Graevii Amst. 1707 F. 4 voll. R. Fabretti Inscr. ant. Romae 1699 (1702) - L. Muratori Nov. thes. veter. inscr. Mediol. 1739 - 42.

F. 4 voll. J. H. Eckhel Doctr. num. vet. Vind. 1792 ss. 4. 8 voll. A. Boeckh Corpus inscr. graec. Berol. 1825.

F. dielo). výkladom, sa nachádza v knihe M. P. Katancsich Istri adcol. vet. e monum. epigr. marmor num. tab. eruta et comm. illustrata. Budae 1826 - 27. voll. nepodozrivých znakov. starožitností neprístupné rovnako ako nevydané.

skúmať i tento prameň a vyťažiť z neho nejedno vážne svedectvo pre svoju vec.

3. šatstvo a mnohé iné im podobné pamiatky. jestvovaní. obyvatelia a domáci učenci vynaložili príliš málo starostlivosti a práce. nezabudneme použiť.

4. hojnosti vyniesli na svetlo. aké sú napr. J. Ch. Jordan Origines slavicae. Vindobo. 1745.

F. voll., J. G. Eichhorn Hist. ant. ex ipsis veter. scriptor. et lat. narrat. contexta. Lips. et Gött. 1810 - 13. Mannert Geogr. der Griechen und Römer. Nürnb. 1788 - 812. 8. 7 č., n. 1820 nasl., F. A. Ukert Geogr. d. Griechen u. Röm. Weim. 1817 - 32. 8. 2 č. (ešte nedokončené dielo), Ch. Th. Orbis terrar. ant. cum thes. topogr. Norimb. 1824.

F. uvedenie niektorých z nich nižšie na svojom mieste. Nemcov, ako o týchto vyššie menovaných staroeurópskych národoch. možné, sám všetko očami svojimi pozri a vyskúmaj.

porušovaním pravdy, obyčajne viac zatemnená ako vyjasnená.

II. tiahnucej sa od konca 5. až do konca 10. alebo pod jej povrchom.

vedľajších literárnych pomôcok a spisov patriacich do tejto doby. a čiastočne aj do 12. stor. nachádzajú písomné správy nie u súvekých, ale až u neskorších spisovateľov.

cudzozemských, teda starších, a končiac pri domácich, teda neskorších a mladších. A. počítať aj staronemecké a východné čiže aziatske.

1. Leo VI. Joannes Scylitza [ok. Cedrenus [ok. 1057], Symeon Metaphrastes [ok.

i. Vyšli tri vydania Corpus hist. Byzant. Par. 1645, ss. F. 27 voll., Venet. 1729 ss. 28 voll., Bonnae 1828 8. (toto posledné ešte nie je dokončené).

osobitne, v prvých dvoch zbierkach nezaradený, Leo Diaconus. Par. nich v J. G. Stritteri Memoriae popul. olim. ad Danub. Pont. etc. e scriptor. hist. Byzant. erutae. Petrop. 1771 - 79. 4. 4 voll. Slavica e scriptor. Byzant. hoci nie vždy úplné,[3] pretože výpisky z Mauricia, c. Leona VI. Monacha Hamartola, Michaela Psella, Gregoria Palamu atď.) v ňom nie sú.

cisára Mauricia vyšlo v J. Tactic. et Mauricii Art. milit. 1. XII. gr. et lat. Upsal. 1664. 8., cis. Leona Vlho Tactica v Meursii Opp. 1741. ss. T. 6. ed. Lami. Psella, najmä Hierocles [ok. episcopat. [medzi 980 - 996] v Hudson Geogr. gr. min. T. 2. Strabóna od Th. J. Almeloveena. Amst. 1707.

F. [1245]. hojnosť, sú niektoré dôležité aj pre slovanské starožitnosti, ako život sv. 7. stor.] v Act. Sanct. M. Octobr. T. IV. Bruxell. 1780.

F., sv. bulharského [z 10. stor.], vydaný starogrécky od Ambr. m. (vo Viedni) 1802. 8., novogrécky v Lipsku 1805. 8., a niektoré iné.

poskytujú, je príliš málo dôležité. predmetu, napr. ústavy zboru Trullanského. Slovanov.

foriem, ako napr. na korune uhorskej.

2. Jordanis [552] De Gothor. reb. gest. et de regnor. ac. success. liber v Muratori Scr. It. T. Gruteri Scr. hist. aug. Hanov. 1611. Biclariensis [589] Cont. chron. Vict. Tunun. Roncalii Vetustior. latin. scr. chronica. Patavii 1787. 4. 2 voll. Fredegarius Scholasticus [ok. 650] Chronicon ed. Ruinart. Par. 1699.

F., in M. Bouquet Scr. rer. et franc. Par. 1738 ss. T. 2. ecel. i. V. in Opp. Cantabr. 1722. F., Colon. 1688. F. 4 voll. zomrel ok. 799] De gest. Langobard. 1. VI. v Muratori Scr. Ital. T. 1. 2. - Einhardus [zomrel 844] De vita et gest. ed. Bredow Helmstad. 1806. 8., v G. H. Monum. Germ. histor. T. 2. neznámych pôvodcov, ako Annales S. Salisburgenses, S. Wirciburgeneses atď., najnovšie vydanie od G. H. Germ. hist. T. 1. 2. - Anonymus [ok. 873] De convers. Bojoar. Carent. v M. Freheri Script. rer. Bohem. Hanov. 1602.

F. Salagii De statu eccl. Pannon. Quinq. Eccles. 1774. 4. voll., a B. Kopitar Glagolita Clozianus. Vindob. 1836. Fol. Anastasius Bibliothecarius [zomrel 886] Histor. eccl. C. A. Fabroti. Par. 1649.

F., Vitae Pontif. ed. Vignolius. Romae 1724. 4. Caroli M. v Bouquet Scr. rer. gall. T. 5. Germ. hist. T. 1. Pithoei Scriptor. XII. Par. 1588. Chesne Hist. franc. script. T. 2. [písal 966 - 980] De reb. Saxon. gest. Saxon. gest. I. III. Leibnitzii Script. rer. Germ. T. 1. Aimoinus [zomrel 1008] a jeho pokračovateľ [1165] Hist. franc. Bouquet Scr. gall. T. 3. [zomrel 1018] Chronicon I. VIII. v Leibnitzii Brunsv. T. J. A. Wagner. Norimb. 1807. 4. [zomrel 1027] Hist. Henr. II. v Leibnitzii Brunsv. T. 1., Act. 24. Jul. T. 4. Struve Script. rer. Germ. T. 3. Contractus [zomrel 1054] Chron. ed. A. Ussermann. Blas. et Ulm. 1790. 4. 2 voll. - Adamus Bremensis [zomrel ok. Hist. eccl. v E. Lindenbrogii Scr. rer. Germ. sept. J. A. Fabricius. Hamb. 1706. Mon. T. 2. hist. Germ. v Pistorius - Struve Scr. T. 1., ed. J. Krause. Halae 1797. 8. alemann. v Du Chesne Scr. T. 3, Bouquet T. - Bruno [zomrel ok. 1082] Hist. belli Saxon. Struve Script. T. 1. [zomrel 1112] Chronogr. v Pistorius - Struve Script. T. 1. Annalista Saxo alebo Ekkehard [ok. Chronic. v Eccard. Corp. hist. med. aevi T. 1. Frisingensis [zomrel 1158] Chronici I. VIII. Muratori Scr. T. 6. - Helmoldus [ok. Chronicon Slavorum cum cont. Arnoldi ed. Bangert. Lubec. 1659. 4., cum J. Helmoldo ib. 1702. 4., cum cont. anon. presb. Brunsvic. T. 2. - Chronographus Saxo [ok. 1188] Chron. Magdeb. Leibnitzii Access. hist. T. 1. Stadensis [zomrel ok. 1260] Hist. Scr. T. 2, vypisovateľ Adama Brémskeho, Einharda a Helmolda.

byzantinských, by bola pre slovanský dejepis mimoriadne prospešná a záslužná. ukazovateľ a chvályhodná príručná knižka všetkej chvály hoden je spis G. Raumera Regesta histor. Brandenburg. Berl. 1836. 4. 1 č. Sequester [550 - 600] De flum., font., lacub., gent. etc. Romae 1505. ed. Oberlin. Argent. 1778. 8. Irlandčik [ok. severných krajinách Európy: Lib. de mens. orb. terrae ed. a C. Walckenaer. Par. 1807. 8. A. Letronne Rech. Dicuil sv. du texte restitué. P. 1814. 8. obyčajne nazývaný Anonymus R. De geogr. I. V. ed. P. Porcheron. Par. 1688. Melae De situ orb. I. III. ed. A. Gronov. Lugd. 8. - Popis slovanských národov z konca 9. stor. nemenovaného autora v rkp. 11. stor., vydaný J. Hormayrom v Archíve 1827 č. Luitpold. Münch 1831. 4. str. 24. Nemecku, i neskoršie Chronicon Gottwicense (auct. G. F. J. Hahn) Tegernsee 1732. F. 2. voll. menovite uvedieme iba niektoré: život sv. 2. polovice 5. stor.], sv. podľa Muchara 684 - 718], sv. Marina a Aniana [z prostriedka 8. stor.], sv. Jonasa opata v Bobiu [v 7. stor.], sv. Wolfganga, sv. od Tankmara, sv. Cyrila a Metoda od Gauderika [z 11. stor.] v Act. SS. Václava spísaný na rozkaz cisára Ota, sv. Ludewig Script. rer. episc. Bamberg. T. 1. atď. listinách cisárov, kráľov a nemeckých kniežat z 8. - 11. niektorých iných dôstojných osôb. Popis cisárskych listín z doby Karola V. nástupcov, so stručným vyložením ich obsahu, pozri v J. F. Regesta chron. dipl. regum atque imp. Romanorum [800 - 1313] Francof. 1831 - 33. 4. voll. nás viac ako iné pamätnejšie Gregora IV. 824, Jána VIII. 874 - 880, Jána X. Bonifacia či Winfrida arcib. [zomrel 755] Epist. ord. chron. disp. a St. A. Würdtwein. 1789.

F. Bouquet Scr. T. 5. prameňov pozri v G. A. Stenzel Grundr. u. Lit. zu Vorl. deutsche Staats- u. Rechtsgesch. Bresl. 1832. 8.

3. slovanským starožitnostiam. zachované normanskými vysťahovalcami, medzi 874 - 934 usídlenými na Islande. domnienky ok. usporiadaná: Edda Saemundar hins Froda i. e. Edda rhytmica s. dicta. Hafn. 1787 - 828. 4. 3 voll., E. Magnusen. Kopenh. 1821. 8. 3 č., m. d. Urschr. deutsch v. Grimm 1. Berl. 1815. 8., F. H. v. d. Lieder d. ält. Edda. Berl. 1812. 1241] zobraná: Edda Islandorum stud. P. J. Resenii. Hafn. 1665.4. voll., dánsky od R. Nyerupa v Kopenh. 1808. 8., nem. Schimmelmanna. Stettin 1776. 4. Sögur. Kaupmannahofn 1825 - 1836. 8., Islendinga Sögur. Kaupm. 1829 - 1836. 8. obidvoch sa pokračuje). alebo latinsky prerobené a do sústavných letopisov vtelené. Saxonovu. edr Norega Konunga Sögar, ed. J. Peringskiöld. Holm. 1697. F. voll., op. G. Torkelini (3) etc. Hafn. 1777 - 826. F. 6 voll., a. d. übers. v. G. Mohnike. Stralsund 1835. 8. 1 č., übers. u. erläut. F. Wachter. Leipz. 1836. 8. 2 č. [zomrel ok. povestí: Hist. dan. I. XII. ed. St. J. Stephanius. Holm. 1644. G. A. Klotzius. Lips. 1771. 4. C. F. Dahlmannom vo Forschgg. auf dem Geb. d. Gesch. 1822. 8. č. D. Baringtonom. Lond. 1773. č. 1, a rôzne zápisky Islandčíkov toho druhu, zobrané E. Werlauffom v Symb. ad geogr. med. aevi ex monum. Island. Havn. 1821. 4.

4. málopočetné a málo cenné zápisky o slovanských národoch tohto veku. Faustus patria do 4., Mojžiš Chorenský do 5. ohľade našimi skúmateľmi dostatočne nie sú prezreté. geogr. hist. arm. edd. Gu. et G. Whistoni filii. Lond. 1736. 4. 1751., ed. Saint-Martin. Par. 1819. 8. užitočný výťah vydal Ch. M. Frähn Ibn Fosslan’s u. a. Berichte üb. d. Russen ält. Zeit. S. pet. 1824. 4. (porov. Hall. ALZ. 1825. Jän. Nr. perzských dejepiscov zhotovil J. les origines Russes. S. Petersb. 1827. 4. (porov. Hall. ALZ. 1829. März Nr. Najúplnejšie je to, čo zozbieral M. Mémoires de l’ Acad. Imp. des Sciences de St. Pet. VI. Série. Tome II. SP. 1834. sa z nich doteraz dozvedeli, je vždy veľmi chudobný a slabý. vykladajú, je buď bájne, buď príliš podozrivé a nadovšetko je potrebná ostrá kritika.

B. predchádzajúce. slovanských jazykov.

1. Dejepis. dejepis začína s Nestorom, kyjevským mníchom [nar. Radziwillowského či Kráľoveckého v Petrohrade 1767. Schlözerom, Bašilova a i. v P. 1767 - 1792. 8. historicko-kritickým výkladom od A. L. Annalen (siaha do r. 980) Gött. 1802 - 809. 8. 5 č., z ktorého vydania D. Jazykov urobil ruský výťah v P. 1809 - 19. 8. 3 č., nem. poznámkami Dobrovského J. Müllerom Altruss. Gesch. (siaha do r. 987) Berl. 1812. 8., naposledy podľa rkp. 1377) R. Th. Timkovským (siaha len do r. 1019) v Moskve 1824. vydania Nestora až doteraz, bohužiaľ, niet. 1157, Jan Novohradský atď. čítať v Ł. Gołębiowského O dziejop. polsk. Warsz. 1826. 8. str. - 70, v K. Kalajdoviča O posadn. Novgorod. M. 1821. 4. str. a vo V. Sopikova Opyt ross. bibliogr. č. 2. str. § 27. č. 1.).

písané v latinčine. pokiaľ je nám známe, siahajúce asi od počiatku 12. až do konca 15. F. W. Sommersberg Script. rer. Siles. T. Martinus Gallus [kv. 1118 pokračujúce, najlepšie vydané J. V. Bandtkiem. Varsov. 8. Vincentius Kadłubko [ok. do r. 1203 v Historia polonica. Dobromili 1612. Dlugoszovi [nar. 1415; zomrel 1480] Hist. Polonae I. XII. Franc. 1711 - 12. F. 2 voll., tiež Varsav. 1824. 8. 2 voll. 1296] atď., sú uvedení a ocenení v Ł. polsk. W. 1826. 8. dejepiscom Kosmas, dekan pražský [nar. Chronica bohem. je najlepšie vydaná v F. M. Dobrovský Script. rer. Bohemic. Pragae 1783. 8. 2 voll. vedomosti z Fr. Palackého Würdigung der alt. Geschichtschreiber. Prag 1830. 8. Anonymus presbyter Diocleas [ok. J. Lucii de regno Dalm. et Croat. hist. I. VI. Amst. 1666. (vo Viedenskom vyd. 1758 ho niet), takisto v J. G. Script. rer. Hungar. Vindob. 1746 - 48. F. T. 3. je takzvaná dalmátska kronika, písaná pôvodne ilýrsky a r. Marulom preložená do l...

Bohovia zimy boli často spájaní so smrťou a znovuzrodením, čo odráža cyklickú povahu ročných období. Ich moc nad chladom a temnotou z nich robila mocné a rešpektované postavy v mytológii. V mnohých kultúrach bol boh zimy vnímaný ako ten, kto prináša ťažkosti, ale aj nevyhnutný odpočinok pre zem a prípravu na nový život na jar.

Nižšie je uvedená tabuľka s niektorými bohmi zimy z rôznych kultúr:

Je potrebné starostlivo skúmať všetky dostupné pramene, aby sme získali čo najpresnejší obraz o dávnych kultúrach a ich mytológii. Aj keď je informácií málo, je dôležité ich dôkladne analyzovať a kriticky hodnotiť.

Verím, že tento článok bude prínosom pre Vaše štúdium slovanských starožitností.

tags: #afgansky #boh #zimy