Jeho otec bol Imrich Mičura a matka Mária, rodená Madajová. Jeho manželkou bola Kamila Fridrichovská, ktorá zomrela po deviatich rokoch manželstva. Ich manželstvo bolo bezdetné.
Štúdium a profesijný život
Študoval na gymnáziách v Žiline, Trenčíne a Rimavskej Sobote, ako aj na Právnickej akadémii v Bratislave a na Právnickej fakulte v Kluži a Berlíne. V roku 1907 získal titul Dr. politických vied a v roku 1908 JUDr. V rokoch 1910 až 1918 pôsobil ako advokát v Bytči, kde bol hlavným organizátorom politického a kultúrneho života.
Politická kariéra
V roku 1918 vstúpil do československej politiky. V rokoch 1919-20 bol tekovským a nitrianskym županom. V rokoch 1920-22 zastával funkciu ministra s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave. Neskôr, v rokoch 1923-31, bol prezidentom súdnej tabule v Košiciach, v rokoch 1931-39 prezidentom Vrchného súdu a od roku 1939 do júla 1945 predsedom Najvyššieho súdu v Bratislave.
Život a tragický koniec Ida Rapaičová: rodina potvrdzuje smutnú správu a rozplače sa.
Rodinné a spoločenské väzby
Obvodný notár v Dlhom Poli, Rudolf Mičura, narodený 30. mája 1881, bol jeho bratrancom. Rudolfova manželka, Anna Ondrejkovičová, bola dcérou obvodného notára Štefana I. Ondrejkoviča a vnučkou trenčianskeho župného sudcu Stephanusa Sandora de Szlavnicza. Cez ňu nadobudol príbuzenské vzťahy s plukovníkom delostrelectva Alojzom Androvičom a biskupom ThDr. Karolom Kmeťkom.
Praxoval s Jankom Jesenským v Bytči v advokátskej kancelárii svojho strýka Juraja Mičuru. Pod jeho vplyvom odolal maďarizácii.
Počas štúdií v Kluži bol Martin Mičura popredný predstaviteľ tamojšieho spolku slovenských študentov. Tu dohodol spoluprácu nielen s predstaviteľmi študentov slovanských národností v Uhorsku, ale aj s predstaviteľmi nemaďarských národností. Jednalo sa hlavne o zástupcov študentov Rumunskej národnosti. popri štúdiach práva v Kluži s Martinom Mičurom spolupracoval aj Jozef Országh, ktorý v rokoch 1920-1922 pôsobil ako slúžny Zvolenskej a Hontianskej župy a bol kolegom Dr. Aladára Ondrejkoviča.
V Bytči mal JUDr. Martin Mičura blízko ku katolíckemu krídlu slovenského národného hnutia, bol člen župného zastupiteľstva a župnej rady. Dr. Martin Mičura študoval okrem iného na Piaristickom gymnáziu v Trenčíne, kde študovali aj jeho príbuzní z rodiny Ondrejkovič a do 16. mája 1914 aj rodák z Púchova Anton Neumann.
Po zložení advokátskej skúšky sa 8. júna 1911 sa v Staškove oženil s Kamilou Fridrichovskou, ktorej rodina patrila k významným, národne orientovaným rodinám vo Veľkej Bytči. Kamila Fridrichovská však zomrela v deň menovania Martina Mičuru za Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska v roku 1920.
Na snímke z roku 1912 je zachytená rozvetvená notárska rodina Ondrejkovič - Sandor s príbuzenskými väzbami so všetkými významnými šľachtickými rodmi trenčianskej a nitrianskej župy. Na snímke zľava sedí aj Obvodný, neskôr Župný notár Rudolf Mičura s manželkou Annou rod. Ondrejkovič, bytčiansky advokát Juraj Mičura. V strede stojí župný poslanec, neskorší minister a prezident Najvyššieho súdu SR advokát JUDr. Martin Mičura, vedľa je jeho manželka Kamila Fridrichovská. Prvý stojaci vľavo je študent PF kráľovskej univerzity v Budapešti, neskorší Okresný náčelník Aladár I. Ondrejkovič, v strede sedia Sp. Da Anna Sandor de Szlavnicza a jej manžel Obvodný notár Stephan I. Ondrejkovič (v trenčianskej župe najúspešnejší organizátor volieb do jej zastupiteľstva), vedľa učiteľka Mária Anna Turba a jej manžel Správca učiteľ Stefan II. Ondrejkovič s ich synčekmi Stephanom III. a Aladárom II. Na snímke je aj so svojou manželkou Máriou rod. Ondrejkovič, nad svojou sestrou aj notár Stefan Turba, neskorší riaditeľ pôšt na Slovensku a mešťanosta Bratislavy. Dolu sú chlapci Jozef Ondrejkovič a Ľudovít Ondrejkovič so svojou sestrou Lenkou.
Účasť v Slovenskej národnej rade a ďalšie aktivity
V roku 1918 bol členom SNR (jej tajomník bol katolícky kňaz Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca, spolupracovník Dr. M. Mičuru), signatárom Martinskej deklarácie slovenského národa 30.10.1918, podpredsedom Slovenskej ľudovej strany. Zakladal miestne SNR a Národné gardy v okolí Bytče. Jeho príbuzný, npor. čs. JUDr. Milan Ivánka, sa v radoch talianskych čs. légií zúčastnil bojov proti maďarským vojskám na Slovensku od 27. decembra 1918 do 15. októbra 1919. V rokoch 1918 - 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia.
Župan JUDr. Martin Mičura prijal v roku 1919 do funkcie prez. Ref. hlavného radcu politickej správy župného úradu v Nitre JUDr. Ivana Štefánika, príbuzného generála M. R. Štefánika a notára JUDr. Zvyšky Slovenskej republiky rád zlikvidovali čs. jednotky 7. júla 1919. Spojenecké rumunské vojsko 3. augusta 1919 dobylo Budapest.
Politický spojenec Obvodného notára Stefana I Ondrejkoviča už pred r. 1914 župan Šarišskej župy Dr Pavel Fábry bol inštalovaný 11. januára 1919. Mesto Prešov, sídlo župy, to poňalo ako akciu, spojenú s návštevou ministra Vavra Šrobára. Počas prejazdu bol župan Fábry zdravený vidieckym obyvateľstvom. Prešov bol vyzdobený slovenskými a českými zástavami. Pred Čiernym Orlom ho privítali predstavitelia prešovskej SNR profesor Mikuláš Moyzes a Imrich Ďuračko, miestny gazda Slanina a rímskokatolícky kňaz Štefan Onderčo. Ministerskú delegáciu okrem Šrobára tvorili aj vládni referenti Ivan Hálek, Ivan Dérer, Kornel Stodola, Vladimír Makovický, Milan Ivanka, Anton Štefánek a ďalší.
Dňa 20. mája 1920 - Oficiálna návšteva Dr. Otto Eisenstein ministerský radca a župan Tekovskej župy Dr. Martin Mičura navštívili a prešetrili verejné úrady v Leviciach. Návšteva súvisela s pripravovanou reformou verejnej správy na Slovensku.
V lete 1920 boli v štáte organizované štrajky, demonštrácie proti drahote a vystúpenia na podporu Sovietskeho postupu v Poľsku aj proti diktatúre Horthyho v Maďarsku. Akcie železničiarov i ľavice proti prevozu zbraní Poľsku mali ohlas. Porážka Tuchačevského 25. augusta pred Varšavou časť ambícií ľavice negovala, ale vlna radikalizmu neustupovala. Tusarova vláda v Prahe i minister pre správu Slovenska Ivan Dérer podali demisiu. Bola menovaná úradnícka vláda. Ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska sa stal tekovský a nitriansky župan Dr. Martin Mičura, ktorý sa v roku 1919 podieľal s veliteľom 2. divízie plk. Jozefom Šnejdárkom na vytlačení Maďarskej ČA z územia južného Slovenska.
Vedenie ľavice, organizoval ju na Kladne Antonín Zápotocký, vyhlásilo v decembri 1920 generálny štrajk. Krajinská odborová rada na Slovensku a akčný výbor ľavice sa pripojili, jednou z požiadaviek bolo odstúpenie Dr. Martina Mičuru. O dva mesiace, vo februári 1921 v Krompachoch padli za obeť streľby četníkov 4 mŕtvi a 18 ranených, vojnové akcie Poľska a Sovietov boli zastavené 18.
Vládna budova v Bratislave na Gondovej 2 v medzivojnovom období. Dr. Martin Mičura bol v rokoch 1920-1922 minister s plnou mocou pre Správu Slovenska v Bratislave. V podriadených miestach sa usiloval predovšetkým o previerky všetkých menovaných notárov. Mali viesť k zdemokratizovaniu administratívy a jej priblíženiu obyvateľstvu. Dôležité bolo i zrušenie magistrátov na Slovensku okrem Bratislavy a Košíc a poštátnenie polície. Kňaz Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca bol referent pre katolícke a cirkevné záležitosti na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave, tajomníkom bol Ivan Krasko.
Vo funkcii župana a ministra pomáhal JUDr. Martin Mičura budovať základy nového štátneho a samosprávneho aparátu, spoluzakladal PF UK a bol jej profesorom. Z radov jeho protivníkov vzišiel pokus o atentát, sprisahanie bolo odhalené. Išlo o sprisahancov Abdaya a Pirovicsa. Pred kráľovskou tabuľou v Budapešti vypovedali "... ich udal Jäger z pomsty, lebo Abday nevyhovel rozkazu Zväzu dvojitého kríža, aby zavraždil Dr. Martina Mičuru “.
Dňa 23. apríla 1921 bola v Bukurešti bola podpísaná Dohoda medzi Československou republikou a Rumunským kráľovstvom o vojenskej aliancii na ktorej podpísanie mal záujem aj minister Dr Martin Mičura.
Ku koncu roka 1922 bolo zrušené staré župné zriadenie a konceptný úradník Okresného úradu v Púchove Dr. Anton Neumann bol preložený na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska do Bratislavy pod veďením ministra Dr. Martina Mičuru s jeho súhlasom. Tu pracoval na viacerých administratívnych odeleniach, ako aj na osobnom oddelení ministerstva. Dr. Dňa 23. 3. 1923 Na podnet LOS vydal minister s plnou mocou pre správu Slovenska nariadenie č. Dňa 11. 5. 1925 Na VZ LOS bol za predsedu zvolený Dr. Pavol Fábry a za tajomníkov Ján Kocman a Dr.
Po dohode s vedením Čs.strany lidovej a z jeho podnetu sa 1925 postavil na čelo procesu usídlenia sa tejto strany na Slovensku. Na zjazde v Trenčianskych Tepliciach v júni 1927 sa konštituovala jej slovenská krajinská organizácia. Bol člen ÚV Čs. strany lidovej, predseda výkonného výboru jej slovenskej krajinskej organizácie. Bol zakladateľ jej tlačového orgánu "Ľudová politika" (redaktor bol bojnický prepošt Karol Anton Medvecký z Medvedzia a Malého Bysterca) a určitý čas predseda jej masovej organizácie Zväzu ľudových zemedelcov.
V programovom vyhlásení pred parlametnými voľbami v roku 1925 formuloval ideologické a politické princípy svojho hnutia (nazývaného Mičurovou stranou): kresťanský solidarizmus, slovanská a česko-slovenská vzájomnosť, spolupráca českých a slovenských katolíkov, ich pozitívna účasť na štátnom živote, nepodporovanie autonómie, podpora krajinskému zriadeniu a boj za hospodárske, sociálne a kultúrne požiadavky slovenského národa. Jeho strana nezískala na Slovensku väčší vplyv. Získal poslanecké kreslo za pomoci českej zložky strany.
Po vzniku ČSR odkúpil od L. Poppera časť lesov bytčianskeho panstva ktoré pôvodne patrili rodu Thurzo s ktorým sa dostal do príbuzenstva a majetkových vzťahov cez rody Ondrejkovič-Sandor de Szlavnicza a von Rottal. Prispieval do viacerých novín a časopisov. V rokoch 1925-39 bol poslanec NZ, 1943-45 podpredseda Štátnej rady Slovenskej republiky.
Anton Pavol gróf Esterházy panstvo Bytča prenajal v roku 1861 Leopoldovi Popperovi. Jeho predok Mikuláš Esterházy sa 21.07.1624 druhýkrát oženil s Kristínou Nyári de Bedeg, vdovou po Imrichovi Thurzo, ktorá zomrela po pôrode 17.02.1641. František I. Venoval sa aj rodisku.
Priateľ Andrej Cvinček, kanonik píše ,, Dr. Martin Mičura patrí medzi tých katolíkov, ktorí náboženským presvedčením a cirkevnými znalosťami zahanbujú i doktorov teológie ". Aj rodné Dlhé Pole chcel pozdvihnúť na vyššiu úroveň. Vymohol peňažné prostriedky na výstavbu hradskej z Dlhého Poľa do Svederníka, aj na zväčšenie, prestavbu a renováciu kostola (1926). Ako patrón kostola prispel značnou sumou.
JUDr. Ivan Štefánik nastúpil v r. 1928 zo služby na Župnom úrade v Nitre na Krajinský úrad v Bratislave. Služobný automobil Horch 830 BL mal pridelený president Najvyššieho súdu, bývalý minister, tekovsko-nitriansky župan, profesor UK, veľkostatkár, podpredseda správnych rád a akcionár, jeho Excelencia Dr. Martin Mičura. Bol aj poslancom a predsedom Čs. strany Lidové na Slovensku a birmovným otcom Aladára II. Ondrejkoviča. Spolu s bratom Tiborom ich zobral autom Horch k účasti na slávnosti na Vyšehrade a v chráme Svatého Víta pri príležitosi tisíc rokov od smrti Svatého Václava.
Dr. Martin Mičura bol spoločensky veľmi aktívny. Priatelil sa s ním a často súkromne aj služobne stretávali prezident ČSR T.G.Masaryk a jeho deti, osobitne presidentka ČsČK Dr. Alica Masaryková a Ján Masaryk. Jeho priateľmi boli Dr. Janko Jesenský, kolega prof. JUDr. Imrich Karvaš, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovič, Krajinský president Dr. Jozef Országh, Rudolf Fraštacký, Dr. Markovič, rodina Ondrejkovič, atď.
JUDr. Martin Mičura spoluzakladal štát aj Právnicku fakultu UK. Ako externý docent na Právnickej fakulte v Bratislave podporoval nemajetných študentov (jeden z nich bol napríklad MUDr. Dedičské konanie a následný súd súvisiaci s pozostalosťou po Jánovi grófovi Pálffy pojednával JUDr.
Podľa neoverenej výpovede nebohého pplk. tank. v. v. Aladára II. Ondrejkoviča, príbuzného Dr. Martina Mičuru, bola Dr. Alica Masaryková (*02.05.1879 Wien † 05.11.1966 Chicago) snúbenica Dr.
Svatováclavská koruna dňa 28.septembra 1929. Vľavo primátor Prahy JUDr. Karel Baxa, budúci príbuzný Alžbety Ličkovej a jej manžela pplk. tank. Aladára II. Ondrejkoviča, tým aj JUDr. Martina Mičuru.
Tak chcel osud, o šesť rokov neskôr ppor. jazd. Aladár II.
tags: #byvaly #domanizsky #farar