Okoličné je zaujímavou mestskou časťou Liptovského Mikuláša, ktoré má aj pre napriek rozsiahlejšej panelovej zástavbe na jeho kraji stále pomerne dobre zachovanú historickú časť. Tej dominuje hlavne Okoličanský kaštieľ, ktorý je už v súkromných rukách, niekoľko kúrii a hlavne Kostol a kláštor Sv. Petra z Alkantary s múzeom Ladislava Mattyasovszkého. Tento kostol je považovaný za najkrajší na Liptove a dokonca jednoznačne patrí na prvé miesto spomedzi všetkých pamiatok Mikuláša.
A to predovšetkým kvôli svojmu nádherne zachovanému stredovekému interiéru, ktorému dominujú sieťové klenby a hlavný barokový oltár venovaný Sv. Petrovi z Alkantary doplnený o sedem ďalších bočných. V neposlednom rade tiež veľmi pekné okolie na brehu Váhu na pozadí Západných Tatier. A samozrejme pri jeho návšteve by ste rozhodne nemali vynechať veľmi zaujímavé a na Slovensku unikátne múzeum Ladislava Mattyasovszkého, nitrianskeho biskupa, do ktorého sa vstupuje novoobjaveným gotickým portálom ústiacim do bývalého rajského dvora kláštora.
Okoličné je mestskou časťou Liptovského Mikuláša, ktoré bolo kedysi samostatnou obcou. Gotický Kostol sv. Petra z Alkantary je dominantou východnej časti mesta Liptovský Mikuláš.
Kostol sv. Petra z Alkantary desaťročia ukrýval maľby z 15. storočia či františkánsku kryptu z 18. storočia. Objavili ich postupne v rámci archeologických výskumov, ktoré v kostole realizovali počas trinásťročnej rekonštrukcie.
Pri príležitosti výstavy sa všetky zachované obrazy aj sochy po prvýkrát v modernej histórii podarilo zhromaždiť na jednom mieste. Ide o unikát, v gotickom staviteľstve na Slovensku vo viacerých ohľadoch bez precedensov. Súdiac podľa zachovaných kamenárskych značiek, najbližšou súvisiacou architektúrou je farský Kostol sv. Kríža v Kežmarku - doména rodu Zápoľských.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Vraj ak chce človek spoznať skutočné skvosty Liptova, mal by zísť z hlavných ciest do bočných uličiek. Dôkazom toho je Kostol sv. Petra z Alkantary, najväčší gotický kostol v regióne, ktorý stojí už vyše pol tisícročia v Okoličnom, dnes liptovskomikulášskej mestskej časti.
Kostol sv. Petra z Alkantary je najväčším gotickým kostolom na Liptove s nevyčísliteľnou kultúrnou aj duchovnou hodnotou a je považovaný za najkrajšiu a najcennejšiu staviteľskú pamiatku v regióne.
História Kostola sv. Petra z Alkantary
Prvá zmienka o Okoličnom pochádza z roku 1248 a dlhý čas bola obec majetkom šľachtickej rodiny Okoličanských. Prvým vlastníkom, zemepánom Okoličného bol Miko, ktorý zomrel v roku 1288. V tom istom roku sa stáva zemepánom Serafín I., ktorý je považovaný za zakladateľa rodu Okoličániovcov. V roku 1435 obec vypálili Husiti a obyvatelia odišli s nimi.
Zemepán Michal Okoličáni, aby získal nových obyvateľov, sľubuje im úľavy v poddanských povinnostiach. V roku 1480 zahajuje výstavbu kostola a kláštora a zriaďuje faru ktorá bola dovtedy len v Svätom Mikuláši. Za to ustúpil časť svojho dedičného léna spomínanej fare v Liptovskom Mikuláši. Zaujímavou časťou výzdoby interiéru je stredoveký variant erbu rodiny Okoličáni, zlatá hviezda a polmesiac na modrom poli. V neskoršom období sa tieto symboly vyskytujú ako pridružené symboly po okrajoch erbu ako napríklad aj na oltároch v kostole.
Celý františkánsky komplex vznikol rokoch 1476 - 1492 na mieste pôvodného gotického kostola sv. Kozmu a Damiána. Z tohto objektu sa zachovalo zachovalo presbytérium, premenené na sakristiu. Nový kláštorný kostol bol najskôr zasvätený Panne Márii anjelov a až neskôr sv. Petrovi z Alkantary.
Staršia literatúra datovala výstavbu do rokov 1476 - 1492. Opierala sa o zmienku z listiny z roku 1477, že rok predtým boli položené základy "liptovského kláštora k úcte Panny Márie". Dendrochronologický výskum krovov však posúva dokončenie kostola až na začiatok 16. storočia.
Reformácia neobišla ani Okoličné, a tak v roku 1565 prešiel celý kláštor i s kostolom do rúk protestantov. Františkánski mnísi boli nútení odísť (v roku 1571) a vrátili sa sem až v roku 1697. Reformáciou i stavovskými povstaniami poškodený objekt (utrpelo najmä vnútorné vybavenie kostola) prešiel v roku 1744 rozsiahlou obnovou už v barokovom slohu. Obnovený chrám bol po novom zasvätený sv. Petrovi z Alkantary.
V auguste roku 1813 kláštor doplatil na svoju polohu pri Váhu a pri obrovskej povodni, ktorá narobila veľké škody na značnej časti toku rieky, bol taktiež značne poškodený. Voda podmyla kostol, narušila jeho statiku, čo viedlo dokonca k zrúteniu časti klenby trojlodia. Na obnovu chrámu bola dokonca vyhlásená celoštátna zbierka. Ďalšia rozsiahla rekonštrukcia sa realizovala aj v rokoch 1903 - 1904 pod vedením Otta Sztehlóa. Okrem iného pri nej významne zvýšili úroveň dlažby v trojlodí. Škody utrpel kostol aj počas bojov druhej svetovej vojny, k ich odstráneniu došlo až v roku 1952. V roku 1963 získal kostol status národnej kultúrnej pamiatky. V roku 1971 bol chrám vymaľovaný. Na jeseň roku 2011 sa ukončila niekoľkoročná kompletná rekonštrukcia jeho zastrešenia.
Po rozsiahlej rekonštrukcii v nedeľu 26. júna o 11:00 h gotický kostol posvätia (konsekrácia) a o 15:00 h ho oficiálne sprístupnia verejnosti.
Obraz nášho patróna sv. Petrą z Alkantary są po rokoch vrátil do Okoličného
Architektúra a Interiér Kostola
Kostol je výtvorom vyspelej neskorej gotiky, v celku i v detailoch je najkrajšou a najcennejšou staviteľskou pamiatkou v Liptove. Kláštorný kostol postavili ako halové trojlodie s predĺženým presbytériom a veľkou severnou kaplnkou. Z južnej strany sa k presbytériu pripája sakristia a veža.
Halové trojlodie, pre františkánov nezvyčajné, spolu s dlhým presbytériom pôsobí v interiéri vďaka pôvodným klenbám skutočne monumentálne. V stredovekom Uhorsku majú byť iba štyri prípady, keď chrám niektorého zo žobravých rádov bol riešený ako trojlodie. Vďaka tomu sa na stavbe podieľali zruční majstri, ktorí použili viaceré, v Uhorsku v tej dobe, nové stavebné prvky, pochádzajúce z južného Nemecka.
Trojlodie je zaklenuté hviezdicovou klenbou, ktorú podopiera šesť osemuholníkových pilierov. Presbytérium má hustú sieťovú klenbu dosadajúcu na malé konzoly s reliéfnou výzdobou (geometrické tvary, rastliny, tváre). Severná kaplnka je zaklenutá klenbou v podobe dvoch hviezdic, medzi ktorými je kosoštvorec. Na Slovensku dosť ojedinelé sú ozdobné, prevažne figurálne reliéfy pod strechou. Okrem masiek tu nájdeme napríklad aj ruku s troma ratolesťami či zviera (zrejme leva). Dopĺňa ich aj vyrytý letopočet 1490, datujúci túto časť stavby.
V južnej stene presbytéria sú osadené dvojité sedílie zdobené kružbou, obnovené v roku 1904 a v roku 2009.
Uprostred svätyne bola v polovici 18. stor. vybudovaná františkánska krypta, ktorá aj dnes je pietnym miestom kostola. Od lode ju oddeľuje mohutný gotický triumfálny oblúk s primárnou freskovou maľbou bernardínskeho slnka s monogramom IHS. Trojloďový priestor je zaklenutý nádhernou hviezdicovou klenbou, ktorá je podopretá šiestimi osemhrannými stĺpmi. Jej centrálna časť je nositeľkou štyroch stredovekých fresiek františkánskej spirituality. Loď je dlhá 24 m. Štvorhranná veža so slnečnými hodinami stojí na južnej strane svätyne. Pod ňou je priechod do niekdajšieho františkánskeho kláštora, ktorý tvorí s kostolom jeden stavebný celok. Zo severnej strany je k lodi pristavená kaplnka, pod ktorou sa nachádzajú hrobky zemanov z rodu Okoličániovcov.
Vnútorné zariadenie kostola pozostáva z hlavného barokového oltára zasväteného sv. Petrovi z Alkantary a siedmich bočných bohato zdobených barokových oltárov, kazateľnice so sochami štyroch evanjelistov a ozdobne vyrezávaných lavíc z roku 1721.
Jedinečným je hlavný oltár s posuvným centrálnym obrazom sv. Petra z Alkantary.
Umelecké Diela v Kostole
Z drevených plastík sa zachovali tri - sv. Barbora, sv. Margita a sv. Katarína.
Krídla oltára niesli na čelnej, sviatočnej, strane štyri obrazy zo života Panny Márie, zadnú stranu zdobilo osem menších výjavov pašiového cyklu. Autorom týchto tabuľových malieb bol okrem Majstra z Okoličného aj Majster oltárov zo Smrečian.
Z týchto tabuľových malieb sa dnes zachoval iba jeden z obrazov Panny Márie a päť z ôsmich výjavov Ježišovho umučenia.
Okolo roku 1490 mal podľa odborníkov zhotovený Krucifix vsadený dnes do barokového oltára na južnej strane lode.
Pri vysviacke kláštorného kostola bola v chóre postavená oltárna menza a ak bolo toto oltárne retabulum pre ňu skutočne určené, potom muselo byť vzhľadom na jeho predpokladaný vznik inštalované až po desiatich či pätnástich rokoch. Z čias prvotnej výzdoby kostola okolo r. 1490 teda pochádza asi iba monumentálny Krucifix, ktorý bol umiestnený vo víťaznom oblúku (dnes je súčasťou bočného barokového oltára).
Maliarsku časť retabula v Okoličnom dopĺňala sochárska výbava oltárnej skrine, z ktorej sa zachovali sochy 3 svätíc - sv. Barbory, sv. Kataríny (obidve františkánsky kláštor v Okoličnom) a sv. Margity (Vroclav, MN), predstavujúce zrejme jedny z najstarších prác Majstra Pavla z Levoče, ktorý sa s maliarmi umelecky čerpajúcimi z maliarskej dielne Oltára Korunovania P. Márie v Spišskej Kapitule často schádzal pri spoločných zákazkach.
Objav a Reštaurovanie Stredovekých Malieb
V ostatných rokoch prechádza zásadnou rekonštrukciou. Po výmene strešnej krytiny, odstráneniu starých podláh, vlhkosti prišli na rad maľby. Pri ich obnove sa ukázalo viac, ako v Okoličnom očakávali. Strop chrámového trojlodia ukrýval vôbec najstaršie stredoveké maľby na území Liptovského Mikuláša.
Neskorogotické fresky v hviezdicovej stropnej klenbe boli prekryté vrstvou bledého náteru pri opravách kostola v minulom storočí. Cyklus malieb vznikol podľa odborníkov koncom 15. storočia, keby bol postavený aj samotný kostol. Objavili ich v roku 2018 a išlo o vôbec prvý objav fresiek v kostole v Okoličnom. Dva roky predtým odhalili aj františkánsku kryptu, pochovaných je v nej približne 50 rehoľníkov a iných ľudí.
V roku 2017 boli (znovu)objavené nástenné maľby v strednej časti klenby trojlodia. Ich existenciu potvrdzovali staršie záznamy z 18. i 19. storočia.
Maľby v centrálnom poli hviezdicovej klenby hlavnej lode boli veľmi dobre zachované a odborníci ich datujú do 90. rokov 15. storočia. Ide o techniku pravej fresky s detailmi dokončenými al secco. Majster alebo majstri tu zobrazili františkánske motívy, keď okrem Panny Márie s malým Ježiškom a Stigmatizácie sv. Františka tu nájdeme aj troch svätých členov rádu - sv. Bonaventuru a sv. Bernardína Sienského so sv. Ľudovítom z Toulouse. Kvôli nešetrnej premaľbe v 18. storočí ale nemajú tváre.
Unikátne sú stredoveké hodiny, ktorých ciferník sa našiel v roku 2020 na južnej stene presbytéria, a teda neukazovali čas v exteriéri ale v interiéri. Hodinový mechanizmus sa nachádzal na druhej strane steny, v priestore veže. Archívne záznamy hovoria, že v roku 1571 sa dvaja noví mnísi pokúsili odviezť viaceré cennosti kláštora, vrátane vežových hodín.
Múzeum Ladislava Mattyasovszkého
Františkánsky kláštor v Okoličnom je domovom pozoruhodného múzea pomenovaného po významnom biskupovi Ladislavovi Mattyasovszkom. Pri návšteve kostola preto môžu záujemcovia jedným dychom spoznať aj expozíciu zameranú na sakrálne umenie. Možno tu nájsť plastiky od Majstra Pavla z Levoče či vzácne liturgické predmety z obdobia baroka. Prostredníctvom informačných panelov sa návštevník dozvie aj o dejinách kostola či osobnosti biskupa Mattyasovszkého. Múzejná expozícia je inštalovaná v starobylých priestoroch krížovej chodby s jedinečnou atmosférou.
Na jeseň roku 2011 bolo v rámci kláštora otvorené Múzeum Ladislava Mattyasovszkého umiestnené v krížovej chodbe kláštora pri južnej stene kostola. V ňom sú prezentované viaceré časti neskorogotického hlavného oltára i ďalšie liturgické predmety.
Praktické Informácie
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský chrám tunajšej farnosti.
Aktuálne informácie o otváracích hodinách, bohoslužbách a prehliadkach nájdete na oficiálnych stránkach farnosti Okoličné.