S Vianocami je spojených množstvo zvykov a tradícií, pričom mnohé z nich sa zachovali dodnes. Aj taká malá krajina, akou je Slovensko, sa môže pochváliť zástupom zaujímavých sviatočných zvykov a tradícií. Poďme sa pozrieť, ako slávime Vianoce na Slovensku!
Predvianočné Obdobie: Adventné Zvyky
Slovensko patrilo vždy medzi najreligióznejšie krajiny Európy, preto aj predvianočné obdobie tu vlastne začínalo už koncom novembra, po Kataríne, keď bol vyhlásený adventný pôst. Štvortýždňové obdobie pred Vianocami sa volalo Advent. Vtedy boli zakázané spoločné zábavy, svadby, nesmelo sa ani tancovať. Slovenské adventné zvyky sú zmesou pohanských tradícií a kresťanských rituálov. Samozrejme, všetky uvedené zvyky sa menili v čase a v rôznych regiónoch majú svojské špecifiká, čiže ich môžeš poznať troška inak. Toto sú tie najdôležitejšie sviatky, ktoré sa oslavovali v decembri pred príchodom Vianoc.
Barbora (4. december)
Svätá Barbora je patrónkou baníkov, umierajúcich a všetkých ľudí v núdzi. Na jej sviatok dievky zvykli rezať vetvičky čerešní. Pri každej vetvičke zašeptali meno mládenca a následne ich vložili do vody. Tá, ktorá rozkvitla ako prvá, signalizovala, koho si vezme za manžela.
Iná verzia zasa hovorí, že žiadne mená sa neriešili. Vetvičky po rozkvitnutí prezradili iba to, z ktorého smeru ženích príde - to na základe smeru, ktorým sa vetvička otočila. Podobne ako na Luciu, dievčatá v kostýmoch chodili po domoch a vymetali z nich zlo metlou s husacím perím.
Mikuláš (6. december)
Dodnes jeden z najznámejších a najobľúbenejších zimných sviatkov. Tradičný priebeh mikulášskych osláv prebiehal tak, že domácnosti navštevovali chlapci v kostýmoch Mikuláša, čerta a anjela. Veršom vyzvali deti k tomu, aby sa pomodlili, zarecitovali alebo zaspievali a sľúbili, že budú poslúchať. Následne dostali darček.
Málokto ale vie, že sv. Mikuláš je patrónom nielen detí, ale aj prostitútok. K jeho životu sa viaže príbeh o mužovi, ktorého trápila chudoba a riešenie videl v predaji svojich troch dcér do nevestinca. Mikuláš niekoľko nocí potajme hádzal do okna peniaze, aby otec mohol splatiť svoje dlhy a ušetriť dievčatá smutného osudu.
Lucia (13. december)
Trinásty december a meno Lucia sú považované za vrchol tradičných predvianočných zvykov.
Po Lucii boli už na prahu Vianoce.
Stridžie dni
Tomáš (21. december)
V našom bežne používanom kalendári vidíme pre tento dátum iné meno, podľa tradície ale najkratší deň roka patrí svätému Tomášovi. Chlapci a muži navštevovali svojich susedov a vinšovali im do nového roka veľa šťastia a zdravia. U svojich hostiteľov zanechali kúsok čečiny, ktorá sa stala ozdobou domácnosti počas sviatočných dní.
Zároveň sa hovorilo, že ľudia by sa nemali pohybovať v lese, aby si tým nepohnevali sv. Tomáša ako ochrancu lesov. Namiesto toho sa vyrábali vianočné oblátky a populárna bola aj zabíjačka. Verilo sa, že mäso vyrobené v tento deň, je kvalitnejšie a dlhšie vydrží.
Štedrý Deň: Čaro Tradícií a Zvykov
Vianočné obdobie na Slovensku predstavovalo časový úsek od 24. decembra (Štedrý deň) do 6. januára (sviatok Troch kráľov). Štedrosť posvätného večera 24. decembra spočívala v ľudovom prostredí predovšetkým v pestrej skladbe pokrmov. Ľudia spájali hostinu - hody s blahobytom. Štedrý deň dostal svoje pomenovanie podľa bohato prestretého stola, pre ktorý je príznačná hojnosť, rozmanitosť.
Jedlám, ktoré sa v tento slávnostný večer podávali, sa pripisoval symbolický význam. Väčšina pripravovaných vianočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, (napríklad rôzne kultové koláče, cesnak) , novšie zaviedla cirkev (oblátky, ryba). Medzi novšie vianočné pokrmy patrí aj hydina: moriak, hus a kačka. Štedrovečerná večera sa začínala prípitkom. Každý člen rodiny bol povinný pripiť si na zdravie. Prípitkom si rodina želala, aby sa aj o rok mohli spoločne stretnúť pri vianočnom stole. Na zdravie sa pripíjalo pohárikom pálenky či vína. Po prípitku si každý zajedol kúsok chleba alebo vianočky a cesnak. Kedysi ľudia verili, že zjesť na Vianoce cesnak zabezpečí zdravie na celý nasledujúci rok.
Štedrovečerné pochúťky
Štedrovečerné pochúťky sa líšia od domácnosti k domácnosti. Predjedlom bola tradične oblátka s medom. Oblátky boli symbolom pokoja, radosti a duševnej čistoty pre celú rodinu. Medu sa pripisovala magická moc, ktorá má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine, aby boli ľudia dobrí ako med. Oblátky sa piekli z nekvaseného cesta vo formách s cirkevnými symbolmi. Bývali okrúhle alebo oválne a v minulosti ich piekli kňazi na fare, neskoršie mali túto výsadu učitelia v cirkevných školách. Piekli sa celý december a roznášali do rodín. Po spomínaných pokrmoch prišla na rad polievka - obľúbená kapustnica.
Na Slovensku mala rozličné varianty a pripravovala sa rôznymi spôsobmi. Ak sa kapustnica pripravovala ako pôstne jedlo, hlavnú zložku tvorili sušené hríby, ktoré jej dodávali svojskú príchuť. Pridávali sa i sušené slivky. Pôstnu kapustnicu varili väčšinou v katolíckych rodinách. Evanjelici, ktorí na Štedrý večer mohli jesť mäso a mäsové pokrmy, dávali do nej klobásu a mäso. V niektorých rodinách namiesto kapustnice sa varila polievka zo strukovín (hrachová, fazuľová, šošovicová). Hlavným jedlom bola ryba. Ryby sa konzumovali slané, údené, čerstvé, pripravovali sa varením a pečením. Dnes už tradičný vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa začal na Slovensku udomácňovať až v rokoch po prvej svetovej vojne s príchodom českých rodín. Po rybe nasledovali opekance a rôzne koláče a zákusky.
Vianočné opekance s makom a medom si svoju obľúbenosť zachovali dodnes. Pôvod tohto najstaršieho štedrovečerného pokrmu možno hľadať v posúchoch. Na Vianoce sa piekli aj najrozličnejšie druhy koláčov, aby ich bol dostatok nielen pre členov rodiny, ale aj pre očakávaných koledníkov, hostí, sluhov, ba i pre dobytok. Myslelo sa totiž aj na statok v maštaliach a chlievoch.
Obradným vianočným koláčom bol napríklad kračún na východnom Slovensku a štedrák na strednom Slovensku. Pravý štedrák je kysnutý koláč plochého tvaru ozdobený navrchu mriežkou. Medzi tenkými vrstvami cesta sa v ňom striedajú plnky: lekvárová, orechová, maková a tvarohová. Kračun je v podstate to, čo si dnes predstavujeme pod pojmom vianočka: sladké kysnuté biele maslové pletené pečivo, potreté vajíčkom alebo cukrovou vodou. Mával tvar venca, podkovy alebo vrkoča. Kládol sa do stredu stola alebo na jeho pravý roh. Najčastejšie sa však na Slovensku piekli záviny: makovník, orechovník, kapustník, tvarožník. Posledným chodom štedrovečernej večere bývalo zväčša čerstvé a sušené ovocie: jablká, slivky, hrušky ...
Štedrovečerný stôl mal podľa slovanskej tradície symbolizovať hojnosť. Pod biely obrus sa dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Symbolizovali bohatstvo - aby sa v dome nedržala bieda. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Deviatka patrí medzi magické čísla, ale, samozrejme, záviselo to od toho, či rodina bola bohatá alebo chudobná. Podávanie jedál a postupnosť jednotlivých chodov malo svoje presné zákonitosti. Na stôl ich donášal len jeden človek, zvyčajne gazdiná - nech od večere nemusí nikto odchádzať. Starý zvyk si vyžadoval, aby bolo na štedrovečernom stole vyložené všetko, čo sa bude jesť. Z jedál, ktoré sa podávali, mal jesť každý alebo ich mal aspoň ochutnať - na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny.
Samozrejme, nechýbal chlieb a štedrák.
Zlaté holubička predstavoval Božie narodenie.
Mohol sa zdobiť stromček salónkami.
Zvyky na Štedrý deň
- Na Štedrý deň sa vstávalo skoro.
- Na Štedrý deň sa vstávalo skoro.
- Koláče sa piekli aj pre dobytok.
- Cesnakový koláč potom gazda vložil dobytku do úst.
- Na Štedrý večer sa večeriavalo pri sviečke.
- Na koho sa knôt z tejto sviečky nahol, ten mal do roka umrieť.
- Pod vianočným obrusom máme vložené peniaze, aby nám celý rok nechýbali.
- U nás sa ešte zvoní na zvonček zavesený hore na stromčeku, aby sme všetci vedeli, že ježiško už prišiel.
Pred večerou sa pomodlime a pospomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Ako to vyzeralo v minulosti?
Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali Otčenáš.
Gazda s kadidlom v rukách.
Gazda nezabúdal ani na svojho paholka. Ten po príchode pekne zavinšoval, doniesol pod stôl batoh slamy, na ktorej budú spávať deti, aby uvideli Ježiška. Gazda ponúkol z božích darov a nakázal mu, aby zobral jednu oplátku, v ktorej je petržlen, kravám, aby dobre dojili.
Gazdiná dávala každej husi po jednom makovom pupáčiku, aby dobre niesla, aby mala toľko vajec, koľko zrniek maku je na pupáčiku a gunárovi zas cesnak, aby bol jedovatý.
Keď paholok napájal kone na Štedrý večer, hádzal im do putne štedrovečerné jablko. Keď ho kone zožrali, boli zdravé a okrúhle, ako to jablko.
Škrupiny z vianočných orechov sa dávali zase sviniam, aby sa dobre viedli.
Keď sa cez Štedrú večeru kýchlo mužovi, v tomto dome bude mať krava po otelení bujačka, keď kýchla žena, bude jalovička
Dievky sa umývali vodou, ktorou sa na Štedrý večer vyvárali pupáčiky. O kom sa im v noci snívalo, že ich prišiel utrieť, ten si ich vezme za ženu.
Deti, ktoré zvykli husi pásť, nesmú sa pozerať do sita, lebo ich nebudú husi poslúchať.
Na štedrý večer sa kládlo na stôl pod plachtu zbožie, ktoré gazda prikryl svojím klobúkom. Keď sa týmto klobúkom pobúchala nezdravá lichva, verilo sa, že sa ihneď uzdraví.
Po večeri sa pomodlime a pospomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Polnočná omša
Všetci veriaci chodili na polnočnú svätú omšu do kostola, ktorej sa u nás volá „utierňa“.
Keď prichádzali ľudia z utierne domov, fŕkali na dvore do výšky vodu a hovorili: „Vyššie voda ako oheň.“ Verili, že taký dom do roka určite nezhorí.
V minulosti nosili dievky zo štedrovečerného sita jablko pod pazuchou na polnočnú omšu. Keď prišli domov, jablko si dali pod vankúš. Zavčas rána vyšli na ulicu, zahryzli doň a čakali, kým nepôjde nejaký muž. Hovorilo sa, že meno prvého muža, ktorého uvidia, bude menom ich vyvoleného. Tento zvyk zanikol asi pred tridsiatimi rokmi.
Ďalšie zvyky
- zahodiť šupy a počúva, odkiaľ zabreše pes.
- priniesli dobrú úrodu.
- sa im tĺkol riad.
- sa im tĺkol riad.
- pôst.
Na štedrý večer chodievali dievky triasť slamené strechy. Ak dievke spadlo pri trasení do zástery zrnko žita, mala sa vydať za gazdu, ak raž, vydá sa za hofiera.
Chodili aj búchať na chlievy. Koľko razy vtedy zakrochká sviňa, o toľko rokov sa vydá.
Tiež hádzali na Štedrý večer cez seba papuču. Keď sa papuča obrátila prednou časťou do dverí, vtedy sa do roka vydala.
Čo sa týka chlapcov, keď sa začalo stmievať, plieskali bičmi a cez utierňu hádzali do kostola orechy.
Hovorilo sa, že cez utierňu lichva v maštali rozpráva ľudským jazykom a v studniach miesto vody je víno.
V Mani sa verilo aj na mnohé iné povery, veď, kto koľko orechov rozbil na Božie narodenie, toľko do roka rozbije hrncov.
Kto je na druhý deň makové pupáčiky, bude mať po celý rok blchy.
Aké bolo počasie za 12 dní od Lucie do Štedrého dňa, také bude aj cez jednotlivé mesiace podľa poradia.
Po Vianociach: Sviatok Troch Kráľov
Vianočné obdobie na Slovensku končí 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
Zhrnutie
Aj taká malá krajina, akou je Slovensko, sa môže pochváliť zástupom zaujímavých sviatočných zvykov a tradícií. Mnohé zo zvykov a tradícií sa zachovali dodnes. Máňania si nevedeli predstaviť prežitie 24.decembra bez týchto tradícií. Pre nich všetko ostatné v tento deň stratilo význam, nepremýšľali nad ničím iným. Len ako prežiť v kruhu svojich najbližších narodenie Božieho dieťatka. Preto bol tento deň pre nich taký vzácny!
| Sviatok | Dátum | Zvyky a tradície |
|---|---|---|
| Barbora | 4. december | Rezanie vetvičiek čerešní |
| Mikuláš | 6. december | Mikulášska nádielka, obdarovávanie detí |
| Lucia | 13. december | Zvyky spojené so stridžími dňami |
| Tomáš | 21. december | Vinšovanie šťastia a zdravia susedom |
| Štedrý deň | 24. december | Štedrovečerná večera, polnočná omša, obdarovávanie |
| Traja králi | 6. január | Koniec vianočného obdobia |