Biblia sa zaoberá mnohými aspektmi ľudskej existencie, od každodenných starostí až po otázky života a smrti. Ponúka pohľad na to, ako žiť spravodlivý život, ako sa vyrovnať so smrťou a čo môžeme očakávať v budúcnosti.

Smrť a jej prijatie
Biblia hovorí o smrti ako o prirodzenej súčasti života. Ó, smrť, aká trpká je myšlienka na teba pre človeka, čo si pokojne žije na svojom majetku, čo si žije bezstarostne a vo všetkom sa mu dobre vodí a čo sa ešte vládze tešiť z dobrého jedla! Na druhej strane, Biblia vraví, že ortieľ smrti je dobrý pre človeka, ktorý trie núdzu a stráca sily, pre vekom zodratého starca, ktorého všetko unavuje, ktorý zatrpkol a stratil trpezlivosť! Nemáme sa báť ortieľa smrti, ale pamätať na tých, čo nás predišli, i na budúcich. Toto je Pánov rozsudok nad každým telom, prečo sa protiviť tomu, čo sa páči Najvyššiemu?
Biblia zdôrazňuje, že dobré meno má väčšiu hodnotu ako bohatstvo. Staraj sa o svoje meno, lebo to ťa prežije skôr ako tisíce bohatých zlatých pokladov. Dobrý život sa počíta na dni, ale dobré meno ostane na veky.
Tresty zlých
Biblia uvádza, že z detí hriešnikov sa stanú nehanebné deti, veď vyrastajú v prostredí bezbožníkov. Dedičstvo detí hriešnikov bude zničené a s ich potomstvom bude trvalo spojená hanba. Bezbožného otca budú potupovať vlastné deti, pretože pre neho ich stíha hanba. Beda vám, bezbožníci, vy ste opustili zákon Boha, Najvyššieho. Všetko, čo je zo zeme, pôjde do zeme; takisto pôjdu bezbožníci z kliatby do záhuby. Ľudia nariekajú nad telami mŕtvych, ale neblahé meno hriešnikov bude vymazané.
Hanblivosť a úcta
Biblia hovorí, že nie je správne stále sa hanbiť za všetko a nie všetko všetci pokladajú za hodné úcty. Za smilstvo sa hanbite pred otcom a matkou, pred vládcom a mocnárom za lož, pred sudcom a úradníkom za priestupok, pred zhromaždením a ľudom za nezákonnosť, pred spoločníkom a priateľom za krivdu, pred spoluobyvateľmi za krádež; hanbi sa porušiť prísahu danú Bohu a zmluvu, lakťom odstrčiť toho, kto prosí o chlieb, správať sa pohŕdavo pri prijímaní a dávaní, neodpovedať na pozdrav, obdivovať predajnú ženu, odvrátiť tvár od príbuzného, privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou, správať sa dotieravo k cudzej slúžke - k jej lôžku sa ani nepribližuj! Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová - keď dačo dávaš, potom neurážaj! privlastniť si podiel alebo dar, čo patrí druhému, obzerať sa za vydatou ženou, správať sa dotieravo k cudzej slúžke - k jej lôžku sa ani nepribližuj! Hanbi sa pred priateľmi za urážlivé slová - keď dačo dávaš, potom neurážaj! hanbi sa opakovať slová, ktoré si začul, odhaľovať veci, ktoré mali ostať utajené. Tak budeš hanblivý, ako je správne, a nájdeš obľubu u každého človeka.
Eliáš a Achab
Príbeh Eliáša a Achaba ukazuje na konflikt medzi pravou vierou a modloslužbou. Eliáš sa stretáva s Achabom a vyzýva ho, aby zhromaždil Izrael na vrchu Karmel. Tam sa má rozhodnúť, či je Bohom Hospodin alebo Bál. Eliáš vyzýva ľud: Dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujme ho, a jestli je ním Bál, iďte za ním!
Na Karmeli Eliáš vyzýva Bálových prorokov, aby vzývali svojho boha a on bude vzývať Hospodina. Boh, ktorý odpovie ohňom, je pravý Boh. Báloví proroci neúspešne vzývajú svojho boha, zatiaľ čo Eliášova modlitba je vypočutá a oheň z neba strávi obeť. Ľud padne na tvár a vyzná, že Hospodin je Boh.
Po tomto zázraku Eliáš pobije Bálových prorokov a modlí sa za dážď, ktorý po dlhom suchu prichádza. Tento príbeh zdôrazňuje moc pravej viery a Božiu vernosť.

Manna na púšti
Po odchode z Egypta sa Izraeliti ocitli na púšti, kde nemali dostatok jedla. Vtedy Boh zázračne zoslal mannu, chlieb z neba, aby ich nasýtil. Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. Izraeliti mali zbierať mannu každý deň, okrem soboty, keď mali zbierať dvojnásobné množstvo v piatok. Tento príbeh ukazuje na Božiu starostlivosť o svoj ľud a na dôležitosť poslušnosti Božím príkazom.
Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. Gomer je desatina efy.
Sabatný a jubilejný rok
Biblia ustanovuje sabatný rok, v ktorom mala zem odpočívať. Šesť rokov osievaj pole, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a oberaj jej úrodu! V siedmom roku však nech má zem úplný odpočinok, čas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezávaj svoju vinicu! Rovnako ustanovuje jubilejný rok, ktorý mal nastať po siedmich sabatných rokoch. V jubilejnom roku sa mala vyhlásiť sloboda a každý mal dostať späť svoj majetok. Tieto ustanovenia mali zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a rovnováhu v spoločnosti. Pôda sa teda nebude predávať navždy, lebo pôda je moja a vy ste len cudzincami a prišelcami u mňa.
Ak sa však opýtate: “Z čoho budeme žiť v siedmy rok, keď nebudeme ani siať, ani žať?”, vedzte: Ja vám v šiestom roku požehnám tak, že budete mať úrody na tri roky.
Sean McDowell: Dôkazy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista | Kirk Cameron na TBN | Veľkonočný špeciál
Vzkriesenie a večný život
Biblia učí, že smrť nie je definitívnym koncom. Starý zákon je doslova pretkaný uisteniami, že Boh veriacim ľuďom zase vráti život. To, čo Boh vyslovil, môžeme my, ľudia, brať ako skutočnosť. Boh sa nemení a všetko, čo povedal, splní (Iz 55,8-11). Aby ľuďom túto istotu dal, prišiel na svet Ježiš Kristus, Boží Syn. Vyhlasoval, že je víťazom nad smrťou, že má moc nad životom (Ján 2,19-22; Ján 11,25). Kristus však urobil niečo viac. Ako „prvorodený z mŕtvych“ (Zj 1,5; 1 Kor 15,20). Ježiš Kristus vstal z mŕtvych tri dni po svojej smrti. To bolo najväčšie víťazstvo na tomto svete - víťazstvo nad smrťou.
Veriaci ľudia dostanú toto skutočné, slávne, nesmrteľné telo pri druhom príchode Ježiša Krista (v. Vzkriesení ľudia budú mať nové, krásne, zdravé telo! Biblia neučí, že v okamihu smrti opúšťa telo „duša“ človeka v akejsi nehmotnej, astrálnej forme a žije ďalej! Biblia jasne učí, že človek smrťou dočasne končí svoju vedomú existenciu (Kaz 9,5.6), jeho telo sa rozpadá v prach (1 Moj 3,19), jeho duch (princíp života) sa vracia k Bohu - darcovi života (Kaz 12, 7) a človek „spí“ (Ján 11,11) a čaká na veľký Kristov deň vzkriesenia (Jób 14,14.15).
Dve vzkriesenia
Biblia hovorí o dvoch vzkrieseniach:
- Prvé vzkriesenie: Prebehne pri druhom slávnom príchode Ježiša Krista, ktorý svojim mocným hlasom povolá k životu všetkých veriacich žijúcich od Adama až do doby konca (1 Tes 4,15.16 a 1 Kor 15,51.52).
- Druhé vzkriesenie: Prebehne v závere tisícročného obdobia, keď skončí súd nad pôvodcom zla a nad bezbožnými ľuďmi. Potom bude naša Zem očistená ohňom a Boh ju znovu pretvorí do krásnej a novej podoby. Stane sa večným domovom vykúpeného ľudu, začne nový život (Zj 21. a 22.
Božie kráľovstvo
Od chvíle, keď ľudia stratili svoj domov v raji a pociťujú márnosť života, túžia po živote v Božom kráľovstve, v Božej prítomnosti, o ktorý ich pripravil hriech. Boh chcel prostredníctvom Izraela bohato žehnať ostatným národom, celému svetu. Pán Ježiš hneď na začiatku svojej zvestovateľskej služby kázal na tému: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo Božie kráľovstvo.“ (Mar 1,15) Kristus však mal na mysli niečo iné. Čas, keď Boh zničí zlo a obnoví zem, má prísť o mnoho tisícročí neskôr. Pán Ježiš myslel na inú dôležitú skutočnosť. Prišiel založiť „kráľovstvo, ktoré nie je z tohto sveta“ (Ján 18,36). Prišiel založiť svoju Cirkev, skupinu ľudí, ktorým boli odpustené hriechy, ktorí sa nechali vnútorne premeniť mocou Ducha Svätého, ktorí s Božou pomocou začali budovať svoje nové povahy a nové vzťahy lásky medzi sebou. Začal budovať „svoje kráľovstvo“ vnútri ľudských sŕdc. Preto raz povedal svojim učeníkom, že „Božie kráľovstvo je medzi vami“ (Luk 17,21). To znamená, že do nového prostredia, ktoré Kristus pripravuje pre vykúpených, budú môcť vojsť len vnútorne premenení ľudia! Tí, ktorí v kráľovstve „milosti“ žili a zamilovali si zásady, ktoré platia v nebi. Božie kráľovstvo v tomto zmysle začína už tu, na svete, v Božej Cirkvi, v rodinách, v ľudských srdciach.
Nová Zem
Pri čítaní Jánovho popisu Novej zemi nachádzame výraz „Nový Jeruzalem“ (Zj 21,2). Bude to „hlavné mesto“ tej Novej zeme. Už nebude hriech, choroby, bolesti, závisť či vojny. Asi si nevieme úplne predstaviť život bez týchto tieňov. Je to však skutočnosť. Ján v prorockom videní uvidel nádheru Nového Jeruzalema a potom cítil, aký je ľudský slovník chudobný, aby vystihol krásu Novej zemi. Avšak ešte dôležitejšie než drahý materiál je skutočnosť, že do tohto mesta, na našu Zem, Boh premiestni svoj trón a „naveky bude so svojim ľudom“ (Zj 21,3). To znamená, že naša malá, hriechom odcudzená planéta sa stane stredom vesmíru. To je veľký dôkaz lásky Božej k stratenému a potom znovu nájdenému ľudstvu. Veriaci vykúpení budú môcť udržiavať osobný kontakt s anjelmi, ale aj so samotným svätým Bohom.
Na Novej zemi budú ľudia pracovať, stavať si domy (z najkvalitnejšieho materiálu), pestovať úžitkové plodiny pre seba (nie, aby potom niekto iný žal). Budeme môcť ďaleko viac využiť svoje schopnosti a potenciál. Budeme sa môcť venovať štúdiu prírody a nebudeme v tom obmedzení časom ani nedostatočnosťou svojich zmyslov ako dnes. Navyše sa budeme môcť pýtať na rôzne veci nebeského Otca. Hriechom neobmedzovaná myseľ sa s potešením bude zaoberať zázrakmi prírody a života. Človek bude môcť bez obmedzení zdokonaľovať všetky svoje schopnosti a pestovať všetky šľachetné a povznášajúce záujmy. Dnes nevieme pochopiť to, že pri práci a štúdiu nebudeme pociťovať únavu či znechutenie.
Život v Kristovi
Kto zomrel s Kristom, má žiť Bohu. Nuž čo tedy povieme? Či zostaneme v hriechu, aby sa rozmnožila milosť? Nech sa nestane! Lebo veď ktorí sme zomreli hriechu - jako budeme ešte žiť v ňom?! Alebo či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, pokrstení sme v jeho smrť? Pohrobení sme tedy s ním skrze krst v smrť, aby sme, jako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života. Lebo ak sme sa stali spolusrastlými podobnosťou jeho smrti, ale takými aj podobnosťou vzkriesenia budeme vediac to, že náš starý človek je spolu ukrižovaný, aby bolo zmarené telo hriechu čo do svojej pôsobnosti, aby sme viacej neslúžili hriechu. Lebo ten, kto zomrel, je už ospravedlnený od hriechu.
Tabuľka: Život v Kristovi
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Smrť hriechu | Pokrstení sme v jeho smrť. |
| Nový život | Chodíme v novote života. |
| Spoluukrižovanie | Náš starý človek je spolu ukrižovaný. |
| Ospravedlnenie | Ten, kto zomrel, je už ospravedlnený od hriechu. |
Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že budeme s ním aj spolu žiť vediac, že Kristus vstanúc z mŕtvych už viacej nezomiera; smrť viacej nepanuje nad ním. Lebo čo zomrel, hriechu zomrel raz navždy, a čo žije, žije Bohu. Tak aj vy súďte o sebe, že ste mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi. Nech tedy nekraľuje hriech vo vašom smrteľnom tele, aby ste ho poslúchali, totiž hriech, v jeho, to jest tela, žiadostiach ani nevydávajte svojich údov za nástroje neprávosti, ale sa oddajte Bohu jako živí z mŕtvych a svoje údy za nástroje spravedlivosti Bohu; lebo hriech nebude panovať nad vami, pretože nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.
Predpisy o svietniku a stole predkladných chlebov
Pán hovoril Mojžišovi: "Prikáž Izraelitom, aby ti doniesli čistý olej z roztlčených olív do svietnika, aby mohli lampy ustavične horieť. Áron ich pripraví pred oponou archy zákona v stánku zjavenia, aby od večera do rána stále svietili pred Pánom. To je zákon pre všetky vaše pokolenia. Stále ich bude upravovať pred Pánom na svietniku z rýdzeho zlata. Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov! Dve desatiny efy pripadnú na jeden chlieb. Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov - šesť v jednom stĺpci - na čistý stôl pred Pána! Na každý stĺpec pridaj voňavé kadidlo, ktoré bude pri chlebe ako pripomienka na zápalnú obetu Pánovi. Poukladáš ich pravidelne každú sobotu pred Pánom. Toto je stály záväzok Izraelitov na večné veky. Budú patriť Áronovi a jeho synom, ktorí ich zjedia na svätom mieste. Veď im patria ako svätosväté z Pánových zápalných obiet. To je večné ustanovenie."
Zákon odvety
Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť. Kto zabije nejaké domáce zviera, nahradí život za život. Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil: zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí! Kto zabije nejaké domáce zviera, dá náhradu, kto zabije človeka, musí zomrieť. Rovnaké právo platí u vás pre cudzinca, ako platí pre domorodca. Veď ja, Pán, som váš Boh!"