Kostol Spoločnosti Ježišovej je významnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatom kultúrnom a náboženskom dedičstve. Jeho história je úzko spojená s príchodom a pôsobením jezuitov v Latinskej Amerike, ako aj na Slovensku.
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe. Zdroj: Wikimedia Commons
Príchod jezuitov a ich misia
Spoločnosť Ježišova, známa aj ako jezuiti, zohrala kľúčovú úlohu v šírení vzdelania, kultúry a náboženstva v mnohých krajinách sveta. Ich príchod do Latinskej Ameriky znamenal začiatok rozsiahlej misijnej činnosti, ktorá sa zamerala na christianizáciu domorodého obyvateľstva a budovanie vzdelávacích inštitúcií. Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe je súčasťou jezuitského bloku, ktorý bol v roku 2000 zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Tento blok zahŕňa aj ďalšie historické budovy, ako napríklad Národnú univerzitu v Córdobe, ktorá je jednou z najstarších univerzít v Latinskej Amerike.
Architektúra a umelecké prvky
Architektúra kostola je pozoruhodným príkladom barokového štýlu, ktorý bol v tom čase populárny v Európe a v kolóniách. Jeho výstavba sa začala v 17. storočí a trvala niekoľko desaťročí. Počas tejto doby sa na jeho tvorbe podieľalo mnoho architektov a umelcov, ktorí prispeli k jeho jedinečnému vzhľadu.
Kostol sa vyznačuje impozantnou fasádou, zdobenou sochami a reliéfmi. Interiér kostola je rovnako pôsobivý, s bohato zdobenými oltármi, freskami a drevorezbami. Tieto umelecké diela odrážajú náboženské a kultúrne hodnoty doby, v ktorej vznikli.
Vzdelanie a kultúra
Jezuiti sa aktívne zapájali do vzdelávania a kultúry. Zakladali školy a univerzity, ktoré poskytovali kvalitné vzdelanie pre mladých ľudí. Ich cieľom bolo nielen šíriť náboženské poznatky, ale aj podporovať rozvoj vedy, umenia a literatúry. Počiatky nášho vzdelania sú v kresťanských cirkevných školách. Je tomu tak v Európe, v Amerike a na iných kontinentoch kde vkročili kresťanskí misionári. Prakticky všetky moderné vedné odvetvia majú základ v týchto stredovekých cirkevných školách.
Slávne univerzity v Taliansku, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, v Nemecku, v Poľsku a inde začali ako cirkevné školy. Európske vzdelanie si nemožno predstaviť bez rádu ssv. Ssv. Cyril a Metod (r.863). Neskoršie to bola bratislavská ”Universitas Histropolitana” (1465). Jej kancelárom bol arcibiskup Ján Vitéz (pôvodným menom Ján Šafár z obce Čív). Arcibiskupom Pazmánim bola založená Trnavská univerzita (1635). Viedli ju bratia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). V roku 1657 biskup Benedikt Kišdy založil univerzitu v Košiciach. Prakticky všetky slávne Americké univerzity ako Yale, alebo Harvard a ďalšie boli založené cirkvami. I učiteľ národov Ján Amos Komenský bol kňaz.
Keď sa pozrieme na mestá Európy, dve dominanty nám udrú do očú: hrady pre ochranu a kresťanské chrámy pre spásu. Na nijakom kontinente nevidíme toľko krásy, toľko nádhery, umeleckého a duchovného pozdvihnutia ako v kresťanských krajinách. Keď sa hovorí o kultúre a počujem mená ako napríklad Durer, Bach, Dante, Michelangelo, Leonardo da Vinci, Vivaldi, Shakespeare, Rafael, Tizian, Dostojevský, Hviezdoslav, Rembrandt, Beethoven, Poussin, El Greco, Sládkovič, Bizet, Ingres, Rimsky-Korsakov, Dostojevský, Wagner, Benka, Čajkovský, Tolstoj, Hložník, Handel, Kovalík, Dickens, Rúfus, Goethe, Korec, Mozart, Schneider-Trnavský, Ján Pavol II. nemám obavu o európu.
Partikulárne najmä Katolícka cirkev bola a je finančníkom a patrónom umenia. V európskych mestách sa človek cíti ako v galériách, alebo múzeách umenia. Vyhoďme kresťanské umenie z miest, dedín, z kostolov a galérií a Európa prestane byť Európou. Je možné predstaviť si Európu a svet bez kresťanských umelcov?
V rukopisoch veľkého skladateľa Johanna Sebastiana Bacha sú rôzne skratky, ktoré niektorí výskumníci nevedeli vylúštiť. To zdôrazňoval i jeho žiakom. Niekoľko skratiek z jeho rukopisov ”S.D.G.”= Soli Deo Gloria (Iba pre slávu Božiu), ”J.J.”= Jesu Juban (Ježiš, pomôž mi!), ”I.N.J.”= In Nomine Jesu (V mene Ježiša). Bach nesmierne miloval Kristovu pravdu.
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Prešove
V Prešove sa reformácia po nesmelom začiatku postupne rýchlo rozšírila a ku koncu 16. storočia - ako sme videli - bolo takmer celé mesto protestantské. Za takých okolností kostoly sa stali bohoslužobnými stánkami evanjelického náboženstva a boli rozdelené podľa národnosti, lepšie podľa bohoslužobného jazyka.
Terajší evanjelický kostol bol vybudovaný na mieste, kde v 15. storočí stál kostol Sv. Štefana a Ladislava. O stavbe kostola sa zachoval jediný doklad: pamätná tabuľa nad hlavným kostolným vchodom.
Evanjelický kostol bol postavený v období hornouhorskej renesancie. Je to impozantná jednoloďová baroková stavba, 36 m dlhá a 12 m široká, má krásnu dúhovú klenbu, na bočných stranách rad pilierov, na ktorých spočívajú bočné chóry.
V rokoch 1673-1682, 1687-1705 a 1711-1773 mali kostol v držbe jezuiti. Pokiaľ ide o kňažské funkcie v kostole, hodno poznamenať, že jezuiti od usadenia do r. 1690 mávali tu maďarského kazateľa „concionator hungaricus“, od toho roku slovenského kazateľa „concionator slovenicus“.
Evanjelický kostol, prirodzene, kultove nevyhovoval jezuitom, preto museli ho vnútorne prispôsobiť vlastným potrebám. Ešte roku 1673 po prvom prevzatí dali postaviť nový hlavný oltár, zasvätený na počesť Panny Márie a dva vedľajšie oltáre, jeden na počesť Sv. Ignáca, patróna rádu, druhý na počesť Sv. Františka Xaverského. R. 1696 postavili v kostole oltár rádu: Altare Christi crucifixi et Dolorosae B.M. Za III. éry od roku 1711 do r. 1724 spojili kostol s kolégiom prechodom, krytou chodbou, ktorá bola r. 1867 odstránená pri prestavbe kolégia. Roku 1728 vymenili na chóre drevené zábradlie za murované, r. 1731 postavili ďalšie štyri oltáre, r. 1733 vymenili starý zvon za nový, väčší. Napokon pod hlavným oltárom vybudovali kryptu, ktorú r. 1754 rozšírili o 52 výklenkov (skrýše). V krypte pochovali 17 jezuitov a 1 plukovníka.
Dňa 21. júla 1773 zrušil pápež Klement XIV. jezuitský rád. Už dňa 27. októbra 1773 prevzala trojčlenná komisia od Juraja Mačala, superiora a zároveň prešovského plebána, jezuitskú rezidenciu (kolégium) a kostol ako aj všetok majetok.
Dňa 24. augusta 1784 bolo konečne rozhodnuté odovzdať evanjelikom kostol a kolégium, ak zaplatia 6000,- zlatých. Tak urobili 24. novembra 1784. Po odstránení menších prekážok a po podpísaní zmluvy dňa 24. novembra 1784 prevzali cirkevní predstavení formálne kostol a kolégium, slávnostne sa tak stalo 25.
Dňa 15. mája 1785 ostane pamätným dňom prešovského evanjelictva. V ten deň po vyriešení celej kúpnopredajnej procedúry a po zadovážení potrebného kostolného zariadenia konali sa po 74 rokoch v späťzískanom, staronovom kostole prvé služby Božie.
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch
To že kaplnka dnes stojí na svojom mieste, je okrem Božej pomoci aj ukážkou vytrvalosti a obetavosti mnohých ľudí. V rokoch 1933 - 1934 vypracoval Ľudovít Winter plán, podľa ktorého sa malo v Piešťanoch, v časti Floreát, postaviť gymnázium, kostol a internát, ktoré by zveril do starostlivosti niektorej rehoľnej spoločnosti. Plán sa však nezrealizoval pre nedostatok dostupných odborníkov. S viceprovinciálom slovenskej SJ (Spoločnosť Ježišova, ľudovo „jezuiti") P. Rudolfom Mikušom sa však dohodli, že k plánom sa môžu vrátiť neskôr. Rozrastajúcim sa Piešťanom chýbal najmä nový kostol, pretože starý kapacitne nestačil a bol aj ďaleko od nových mestských štvrtí.
27. 2. 1939 Obecná rada v Piešťanoch vyhovela žiadosti Katolíckej školskej stolice o stavbu jezuitského kláštora. Obecná rada rozhodla o darovaní pozemkov na tento účel o výmere 6000 m2 „na Váhovom rade" (juhovýchodný okraj mesta). Pozemok však nebol dobre situovaný a centrum mesta by bolo naďalej bez kostola. Malá „kúpeľná kaplnka" pri sklenenom moste bola primalá, aby suplovala funkciu kostola pre obyvateľov centra.
3. 1. 1942 zástupcovia Ministerstva vnútra odovzdali pozemok a budovy Župnej nemocnice do správy a užívania Spoločnosti Ježišovej. Garantom finančnej úhrady mala byť obec Piešťany. P. Eiselle so spolupracovníkmi urobili z dvoch väčších miestností kaplnku s kapacitou asi 500 ľudí a v obytnej časti upravili tri izby. Pôvodný oltár darovali pátrom jezuitom sestry uršulínky z Trnavy. Do Piešťan ho priviezli 19. 1. 1942. Začiatkom marca zavesili na dvore pri kaplnke malý, ale zvučný zvon. Kaplnka sa zakrátko naplnila, a ani tri nedeľné omše nestačili. Preto v letnom období slúžili omše na dvore, kde sa vošlo oveľa viac ľudí.
Keď bol objekt vo vlastníctve rehole, mohli sa začať práce na zväčšení kaplnky. Kaplnka dostala podobu písmena L a bola takto činná až do roku 1997. V dome sa nadstavili aj manzardky, ktoré slúžili pre ubytovanie jezuitov. Vdp. Alexander Šindelár, miestny dekan, vysvätil kaplnku Sedembolestnej Panny Márie 14. 11. 1943.
Od roku 1946 bol zriadený Prípravný výbor pre stavbu nového kostola, ktorý zhromažďoval milodary na stavbu nového kostola. Bola založená Mariánska kongregácia, počas 2. svetovej vojny tu bol istý čas umiestnený Teologický inštitút SJ, ktorý sa musel presťahovať z "partizánskej" Banskej Bystrice. 13. 4. 1950, krátko pred polnocou, komunisti so zbraňami v ruke násilne ukončili činnosť rehole. Odviezli všetkých rehoľníkov a skonfiškovali aj financie na stavbu nového kostola vyzbierané ako milodary.
V roku 1995 vedenie slovenskej provincie SJ rozhodlo, že sa konečne splní plán P. Eiselleho SJ. Bol postavený nový komplex, ktorý zahŕňa stavbu nového kostola aj exercičného domu. Kostol posvätil 11. 10. 1997 J. E. Mons. Dominik Tóth a exercičný dom J. E. Mons. Vladimír Filo 26. 5. 2000. Stará kaplnka bola v prevádzke dokonca aj počas prvej fázy výstavby nového kostola, ktorý stojí na jej mieste.
Aj nový kostol je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Podľa tradície sa však stále volá kaplnkou. Autormi stavby sú Ing. arch. Ľubomír Mrňa a Ing. arch. Marcel Kajlich. Sochy Panny Márie a zmŕtvychvstalého Ježiša (umiestnené z ľavej a pravej strany nad oltárom) od Doc. Akad. sochára Milana Lukáča. Krížovú cestu namaľoval akademický maliar Ladislav Záborský v roku 1997. Eklektický bočný oltár je ponechaný zo starej kaplnky.
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Trnave
Vďaka veľkému počtu kostolov získala Trnava prezývku Malý Rím. Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky patria Katedrála sv. Jána Krstiteľa, ktorá je najstarším barokovým kostolom na Slovensku, Bazilika sv.
Katedrála sv. Jána Krstiteľa je prvou ranobarokovou stavbou na Slovensku a patrí k najkrajším v Európe. Postavili ju talianski architekti Pietro a Antonio Spazzovci. Tvorila súčasť univerzitných budov. Skvostom interiéru je pôvodný celodrevený hlavný oltár z roku 1640, vysoký 20,3 m a široký 14,8 m. Oltár je bohato zlátený a polychromovaný, tvoria ho tri oltárne obrazy, 27 sôch svätých Starého a Nového zákona v nadživotnej veľkosti a viacero malých. Hlavným oltárnym obrazom je Krst Ježiša Krista, na ktorý nadväzujú ďalšie scény zo života sv. Jána Krstiteľa v kartušiach na klenbe kostola.
Seminár sv. Arcibiskup Peter Pázmaň ho dal v roku 1619 postaviť pre chudobných študentov jezuitského gymnázia. Budovu postavili v roku 1623, v roku 1710 ju rozšírili a začiatkom 20. storočia nadstavili tretie podlažie. Barokový portál paláca zdobí erb arcibiskupa Františka Forgáča. Na priečelí sú erby arcibiskupov Mikuláša Oláha a Juraja Sečeniho.
Kostol sv. Kalvíni začali s jeho stavbou v roku 1616. V 17. storočí, po príchode paulínov do Trnavy, kostol získala ich rehoľa. Paulíni kostol stavebne upravili, v roku 1701 pristavili loretánsku kaplnku a v 19. storočí drevenú zvonicu s barokovou báňou. Na hlavnom oltári je obraz sv. Jozefa Pestúna. Na strope kostola sú štyri oválne kartuše s obrazmi zo života sv. Kostol sv. Postavili trinitári v rokoch 1710-1729. Od roku 1853 patril jezuitom. Na južnej strane kostola, na oltári Panny Márie sú v sklenenom relikviári uložené ostatky svätých košických mučeníkov.
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Skalici
Kostol sv. bočné kaplnky, radené za sebou miesto bočných lodí. uzavreté celky. zachovali neskorobarokové nástenné maľby. roku 1690. Základný kameň kolégia položil a posvätil 31. Balaša. budov, aj keď neboli celkom dohotovené. zasvätenej Panne Márii. roku 1724 a 30. väčší zasvätený sv. Urbanovi pápežovi a menší sv. Donátovi mučeníkovi. deň posvätil bočné oltáre zasvätené Panne Márii a sv. Ignácovi. sv. Jozefa a sv. Ondreja posvätil 21. bočné oltáre sv. anjelov strážcov a oltár na česť Kristovho utrpenia.
pochovávanie, dali urobiť umelecky vyrezávané dvere a lavice. kúpili nový organ. V roku 1728 boli posvätené zvony pre druhú vežu: sv. Krstiteľovi a sv. Františkovi Xaverskému. Hlavný oltár je zasvätený sv. Petra a Pavla. privilegovaný oltár so sochami sv. Alojza Gonzagu. Ďalší oltár bol zasvätený sv. Jozefovi, so sochami sv. Krstiteľa a sv. Jána evanjelistu, s obrazom sv. Rozálie. zasvätený sv. Ondrejovi, so sochami sv. Štefana a Imricha a obrazom sv. Na opačnej strane bol oltár sv. Loyoly, so sochami sv. Alojza z Gonzagy, sv. Stanislava a obrazom sv. Nepomuckého, oltár sv. anjelov strážcov so sochami sv. obrazom sv. Panne Márii so sochami sv. Jána evanjelistu a sv. Floriána.
ich zrušení v roku 1786 ešte slúžil ako kostol pre študentov. roku 1802 interiér kostola nebol už obnovený a pomaly pustol. renovovaný na náklady štátu v roku 1955-1957. sochami, obrazmi. zariadenie roztratilo do rozličných kostolov. predstavanými stĺpmi, ktoré nesú archivár a úseky jeho segmentového štítu. JHS, podopretou postavami anjelikov. na osobitných podstavcoch sôch sv. Jána Evanjelistu a sv. nadživotnej veľkosti. Patrí k najväčším na Slovensku, má rozmery 6 x 3,5 m. Panny Márie, ktoré zobrazujú udalosti z jej života sú z veľkej časti zničené. kostol rekonštruovaný a od 27. sieň. v jednej z bočných kaplniek. sv. Martina v Bratislave.
Kostol a kláštor jezuitov v Skalici. Zdroj: Wikimedia Commons
Ďalšie príklady jezuitských stavieb
Zrúcaniny San Ignacio Miní, Santa Ana, Nuestra Señora de Loreto a Santa María la Mayor ležia v srdci tropického lesa v Argentíne. Ide o pozostatky jezuitských misií, postavených v Land of the Guaranis v priebehu 17. a 18.
Kostol Premenenia Pána, v archívnych materiáloch uvádzaný tiež ako kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Salvátora), sa nachádza v pamiatkovej zóne v centre historickej časti mesta Pezinok. Stavba architektonicky nesie znaky doznievajúcej renesancie s prvkami nastupujúceho baroka. Kostol bol postavený v rokoch 1655-1659 ako protestantský, v dôsledku protireformácie ho v roku 1674 prevzala katolícka cirkev, okrem krátkych epizód počas protihabsburských povstaní, kedy kostol získali späť evanjelici. Katolíci prevzali kostol definitívne v roku 1709, neskôr sa dostal pod správu jezuitov a po zrušení Spoločnosti Ježišovej sa stal farským kostolom.
Architektonicko-historický pamiatkový výskum zadatoval výstavbu kostola aj s vežou do jednej stavebnej etapy v rozmedzí rokov 1655-1659. Z pôvodných drevených konštrukcií sa v interiéri veže zachovalo dubové vretenové schodisko vedúce na 4.NP veže a vretenové schodisko v schodiskovej veži na severnej fasáde lode do podkrovia lode dendrochronologicky datované do obdobia výstavby kostola v rokoch 1655-59 (najmladšie sťatie dreva 1661/1662). Krovy nad loďou a presbytériom kostola boli dendrochronologicky datované do obdobia rokov 1726/27, v krove presbytéria s prvkami staršej fázy z rokov 1655/1656.
Predmetom obnovy v roku 2022 bola obnova drevenej konštrukcie krovu helmice veže a jej strešného plášťa. Pôvodná konštrukcia krovu veže bola odľahčená vyvesením na dva nové spriahnuté drevené väzníky, aby sa mohlo odstrániť sekundárne provizórne spevnenie krovu - podstojkovanie vzperami z roku 1986, čím sa uvoľnil interiérový priestor 8. podlažia veže. Plechová krytina helmice veže bola nahradená pálenou škridlou - bobrovkou, podľa pôvodného historického riešenia v nadväznosti na výsledky pamiatkového výskumu a návrhu obnovy, okrem častí strechy nad hodinami, ktoré sa pokryli novým medeným falcovaným plechom podľa pôvodného vzoru a delenia.
Kde sa nachádzali jezuitské misie v koloniálnej Strednej Amerike?
Kostol Spoločnosti Ježišovej v Córdobe je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom kultúrneho a náboženského dedičstva, ktoré zanechali jezuiti v Latinskej Amerike. Jeho história je úzko spojená s rozvojom vzdelávania, umenia a kultúry v regióne.
tags: #kostol #spolocnosti #jezisovej