V dnešnom evanjeliu nás Ježiš vyzýva k pokániu. Hovorí o nešťastiach, ktoré sa stali v tých časoch, a ktoré pripravili veľa ľudí o život. Títo ľudia sa museli predčasne dostaviť pred súdnu stolicu Božiu a zodpovedať sa za skutky svojho života. Preto je dôležité zamyslieť sa nad tým, čo to znamená robiť pokánie a ako to ovplyvňuje náš život.
Čo je Pokánie?
Často počujeme od kňazov výzvu na obrátenie a pokánie. Výzva na pokánie je jedným zo základných prvkov biblického odkazu. Pojem pokánia sa tvoril súčasne s pojmom hriechu. Pôvodne hriech chápali spoločne. Všetky nešťastia boli pokladané ako trest za nevernosť vyvoleného ľudu voči zmluve. Nový zákon pokladá pokánie ako prostriedok vnútornej premeny.
Robiť pokánie znamená pozrieť sa do svojho vnútra a hľadať, čím ubližujeme Bohu, sebe či iným. Nemusíme hľadať nasilu a prehnane. Ak sme k sebe úprimní, náš problém ľahko objavíme. A toho, na čom nám treba pracovať môže byť mnoho. Každý nedostatok a opakovaný hriech sa nám môžu zdať ako dobrý štart, kde sa dá začať s pozitívnou zmenou.
Hriech, ktorý si sami ospravedlňujeme a hovoríme si, že to nie je „nič hrozné“, prípadne ho dokonca považujeme za niečo dobré alebo potrebné, to je náš najväčší nepriateľ.
Pokánie v Biblii
V Novej zmluve nájdeme prinajmenšom šesťdesiat zmienok o pokání. Sv. Ján Krstiteľ vyzýva, aby ľudia vyznávali hriechy a zmenili konanie. Vyzýval poslucháčov: „Prinášajte teda ovocie hodno pokánia“ (Lk 3,8). Prvé posolstvo, ktoré povedal Ježiš ľuďom je výzva na obrátenie. Ježiš napomínal: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne“ (Lk 13,5). Od tejto výzvy na obrátenie začínali apoštoli ohlasovanie Evanjelia.
Otcovia duchovného života hovoria, že jednou z príčin duchovnej stagnácie človeka je nedostatok odvahy odvrátiť sa od hriechu a primknúť sa k Pravde a Svetlu, ktorým je Kristus. Hoci milujeme Boha, hoci vieme aká je Jeho vôľa a pokúšame sa ju plniť, predsa je v nás niečo, čo nás vzďaľuje od Boha, búrime sa proti Nemu. V dôsledku konáme a volíme na vlastnú päsť. Slobodné rozhodnutie proti poriadku nátury, ktorý dal Boh ochabuje našu lásku k Bohu a v dôsledku plodí hriech.
5 Stoických Lekcií, Ktoré Okamžite Zlepšia Váš Život!
Skrze hriech strácame krásu duše, zraňujeme srdce Spasiteľa, vzďaľujeme sa od Boha a predovšetkým vystavujeme sa na stratu večného života.
Ježišova Výzva k Pokániu
Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“
A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie; ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ,Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ,Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie.
Ježiš bez váhania odpovedá, že nie. Galilejčania, ktorým Pilát privodil utrpenie, netrpeli kvôli tomu, že by boli horšími ľuďmi, než tí ostatní. A tí osemnásti, na ktorých spadla veža, sa neprevinili ničím špeciálnym. Ježiš nesľubuje, že ak budeme žiť zmysluplný život, v ktorom za svoje skutky preberáme plnú zodpovednosť sami pred sebou, pred ľuďmi i pred Bohom, nemôžeme zomrieť za podobných okolností. Ale hovorí, že ak by sme tak nežili, naša smrť by bola rovnako potupná a nezmyselná, ako smrť spomenutých Galilejčanov alebo tých, ktorých zavalila veža.
Človek je figovník, ktorý má plodiť ovocie. Ak neplodí, tak už ani nie je človekom. Je vyprázdnenou ľudskou existenciou. Zmysel svojich činov nemáme hľadať spätne. Zmysel im máme udeľovať práve vtedy, keď ich konáme.
Dve Strany Pokánia
Možno si v tejto chvíli niekto povie: Bŕŕ… pokánie - nepríjemné slovo! Je také ťažké a nepríjemné robiť pokánie. Ježiš však chce, aby sa nám pokánie stalo príťažlivým. Aby sme to lepšie pochopili, vráťme sa na začiatok nášho uvažovania. Rozprávali sme o zberateľoch a k nim musíme priradiť aj numizmatikov, ktorí zbierajú mince a medaile. Každá minca a medaila má dve strany. Skúsme pokánie prirovnať k minci. Aj ono má dve strany. Na zadnej strane je nápis Odstráň hriech a na prednej strane je nápis v hebrejskej reči Šub. Slovenskému nápisu rozumieme, hebrejskému nie. Tento nápis sa nedá presne preložiť do slovenčiny, preto ho treba opísať ako: Radosť človeka, ktorý sa dostal zo žalára, alebo z vyhnanstva, alebo z otroctva a vrátil sa domov k milovanej manželke, alebo k deťom, alebo k rodičom.
V prvom rade znamená výzvu: Odstráň hriech! Musíme ho odstrániť preto, lebo nekonečne uráža Boha a ťažký hriech nás stavia do nepriateľstva s Bohom. Keďže Boh je nekonečne veľký, aj urážka Boha je nekonečne veľká, preto potrebuje nekonečne veľkú náhradu. Človek však čosi také nie je schopný urobiť, preto Boží Syn, Ježiš Kristus, vylial svoju krv na kríži, aby svojou nekonečnou láskou a poslušnosťou vyvážil a prevážil hriechy všetkých ľudí, aby namiesto každého z nás dal nekonečne veľkú náhradu nebeskému Otcovi. Od nás však žiada úprimnú ľútosť, aby sa každý zapojil do tejto náhrady vyliatím aspoň jedinej slzy ľútosti. To dokážeme vtedy, keď budeme bojovať proti hriechu a odstraňovať ho.
A predná strana? To je Šub. Už sme si priblížili jeho význam, že je to radosť z návratu. Takéto šťastie zažíval márnotratný syn, ktorého otec prijal znova k sebe a privinul si ho na svoje srdce. To isté šťastie prežíva aj každý z nás, kto koná opravdivé pokánie, teda odstraňuje hriech. Toho nebeský Otec prijíma k sebe a zviera ho vo svojom náručí. Obe strany mince pokánia nám pokánie robia potrebným. Lebo keby pokáním bolo iba odstrániť hriech, nie všetkých by to uspokojovalo, lebo hriech je pre mnohých príjemný a zbaviť sa ho, je pre nich ťažké.
Význam pokánia nám neustále pripomína Božia Matka. Na svete je veľa miest, kde sa zjavovala a zjavuje. Obsah jej zjavení je však rovnaký. Neustále volá: Robte pokánie! Kajajte sa! Pokánie, pokánie, pokánie! Aj touto výzvou chce nám urobiť pokánie príťažlivým a chce nám vysvetliť, že krv jej Syna vyliata na kríži, chce pomôcť každému človekovi k pokániu. Prijímam ho? Túžim po opravdivom pokání?
Ako Robiť Pokánie?
Katechizmus učí, že „ Ježišova výzva na obrátenie a pokánie sa nevzťahuje predovšetkým na vonkajšie skutky, na „vrece a popol“, na posty a umŕtvovania, ale na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie. Bez neho skutky pokánia zostávajú neplodné a klamné. Boh od nás nežiada, aby sme ako obyvatelia Ninive obliekali si vrece. Tuží, aby sme skoncovali s hriechom, vyznali ho na spovedi, plnili duchovné a telesne skutky milosrdenstva.
Práca na sebe spočíva v tom, aby človek preskúmal všetky oblasti svojho života a urobil poriadok vzhľadom na cieľ akým je Boh. Človek sám nedokáže toto urobiť. Potrebuje Božiu pomoc. Zapamätajme si: Obrátenie je rozhodnutie úplne primknúť sa k Bohu a prijať novú životnú cestu. Človek spolupracujúc s Božou milosťou skusuje vnútornú premenu. Keď sa odvracia od zlého skusuje Božie milosrdenstvo a odpustenie.
Často si zamieňame dve skutočnosti, pokánie a sviatosť pokánia. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nieje pokáním.
Podmienky Získania Odpustenia
Podmienky, za ktorých je možné získať odpustenie, sú jednoduché, spravodlivé a rozumné. Pán od nás nevyžaduje, aby sme za odpustenie hriechov podstupovali nejaké utrpenia. Vyznanie našich hriechov nemá byť len všeobecné a povrchné, napr: „Odpusť mi moje hriechy.“, ale malo by byť úplne konkrétne. Vyznanie nie je chvíľkovým vzplanutím citov. Bez úprimnej ľútosti a snahy o zmenu, bez nápravy nemá cenu.
Pravé a Nepravé Pokánie
Judáš ľutoval to, že veci sa vyvinuli tak, ako neočakával. Avšak netrápilo ho, že Kristovi spôsobil nesmiernu bolesť, že svojím hriechom zarmútil Ducha Svätého a zneuctil Boha. Peter vyznal, že Krista miluje (Ján 21,15-17) a Pán Ježiš mu zveril úlohu, aby ako jeho apoštol spolu s ďalšími „pásol“ jeho „baránky a ovečky“. Pravé pokánie znamená nápravu a potom vernú službu z vďačnosti a lásky. Pravé pokánie znamená vedieť sa spoliehať na Božiu moc a nie na seba, znamená lásku k iným. Pravé pokánie dokáže udržiavať tesné spoločenstvo človeka s Bohom a tiež medzi ľuďmi navzájom.
| Pravé Pokánie | Nepravé Pokánie |
|---|---|
| Ľútosť nad hriechom a jeho podstatou | Ľútosť nad následkami hriechu |
| Snaha o nápravu a zmenu | Žiadna snaha o zlepšenie |
| Spoliehanie sa na Božiu moc | Spoliehanie sa na seba |
| Láska k Bohu a blížnym | Sebectvo a ľahostajnosť |
Výzva k Pokániu
Pán Ježiš vyzýva: „Robte pokánie!“ Z toho vyplýva, že pokánie sa „nemyslí“, „nemodlí“ ale „robí“. Pokánie sa robí podobne ako denná šichta vo fabrike, niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak sme hrešili a ubližovali, tak sa máme snažiť napraviť to. Ak si kradol, máš to vrátiť. Pokánie je tvoj hriech naruby. Každý skutok, ktorý je výrazom nášho nasledovania Krista je pokáním.
Je prirodzené, že Božie Slovo v Písme sv. neúčinkuje čírym vypočutím, ale vedie k pokániu natoľko, nakoľko sa prijíma s vierou. Teda robme pokánie, aby sme sa zachránili pred katastrofami. Pozemské katastrofy nás prestanú tlačiť a bolieť, keď budeme mať v srdci Boha a nadovšetko túžiť po ňom. Všetko napomáha k dobru tým, ktorí Boha milujú.
Božia trpezlivosť s nami je tak nesmierna ako záver dnešného podobenstva: „Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie.