Popolcová streda, nazývaná aj Škaredá streda alebo Krivá streda, je v kresťanskom kalendári začiatkom veľkého štyridsaťdňového pôstu. Súčasne je to aj koniec fašiangového obdobia.
Pôst vás môže navždy zmeniť
Veselé fašiangové obdobie charakteristické zábavami, plesmi, radosťami a hodovaním ukončuje Popolcová (alebo latinsky Dies cinerum či ľudovo škaredá, keďže to bol aj sviatok žien) streda ako počiatočný deň 40-dňového pôstu predchádzajúci Veľkú noc. Keďže do tohto časového úseku sa nezapočítavajú nedele, v skutočnosti je to 46. deň pred Veľkou nocou.
História a význam popolcovej stredy
Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia. Popolcovou stredou sa pre kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev.
Názov Popolcová streda je odvodený od popola, ktorým sa v tento deň počas bohoslužby značia čelá veriacich krížom na znak pokánia pred Bohom, pričom kňaz hovorí jednu z dvoch formuliek: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium“.
Značenie čela popolom je symbolom tradície Blízkeho východu - sypania si popola na hlavu ako priznania si viny a ľútosti nad ňou. Popol používaný na Popolcovú stredu sa získava spaľovaním palmových vetvičiek alebo u nás bahniatok z Kvetnej nedele minulého roka. Popol symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život.
Veriaci, ktorý sa na Popolcovú stredu zúčastní bohoslužby, je kňazom na čele pomazaný popolom v tvare kríža. Toto značenie má dva dôvody:
- každému pripomenie, že tak, ako Ježiš zomrel na Veľký piatok, tak aj človeku je určené zomrieť.
- ak chce človek vstať po smrti k novému životu, musí sa kajať, teda uvedomiť si svoje viny, odhodlať sa k zlepšeniu svojho života a tak kráčať v stopách Ježiša Krista.
Prečo vlastne pôstne obdobie trvá 40 dní? Toto číslo má v sebe symboliku a pripomína 40 dní, počas ktorých sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako dlhé obdobie, počas ktorého sa Ježiš postil na púšti pred začiatkom svojho verejného účinkovania.
Základným cieľom pôstu je v hlbokej pokore sa zamerať na Boha, sústreďovať sa na zamyslenie sa nad svojim životom, na pokánie a na týchto základoch postaviť pozitívne zmeny vo svojom živote a prehĺbenie svojej viery.
Popolcová streda je pohyblivým sviatkom, to znamená, že nemá pevne stanovený dátum. Vyplýva to z faktu, že predchádza Veľkej noci, ktorej časové umiestnenie v roku je tiež pohyblivé. Pôst rámcovaný zo začiatku Popolcovou stredou sa začína vždy v stredu siedmeho týždňa pred veľkou nocou. Tento princíp platí nielen v rímsko-katolíckej, ale aj evanjelickej cirkvi. Gréckokatolíci a pravoslávni vynechávajú z pôstu nielen nedele, ale aj soboty.
Pôstne tradície a zvyky
V minulosti boli pôsty omnoho prísnejšie a dlhšie, ako je tomu dnes. Etnologička Rastislava Stoličná-Mikolajová vysvetľuje v knihe Kuchyňa našich predkov, že okrem štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou a tridsaťdňového pôstu v období adventu cirkev zaviedla aj viacdňové pôsty - „suché dni“, počas ktorých mohli ľudia jesť len suchý chlieb, prípadne ovocie.
Okrem toho boli pôsty predpísané aj na každú stredu a každý piatok a neskôr aj na každú sobotu. Úplné hladovanie platilo pre Popolcovú stredu, Veľký piatok a na niektoré dni pred Vianocami (vigílie). Etnologička dodáva, že v čase, keď sa rozdelila kresťanská cirkev na východnú ortodoxnú a západnú rímskokatolícku, došlo aj k pozmeneniu chápania pôstu. Východná ortodoxná cirkev si uchovala pôstne ustanovenia dodnes. Z tohto dôvodu pravoslávne obyvateľstvo na východe Slovenska nekonzumuje v čase pôstu mäso a mliečne produkty.
U rímskych katolíkov boli pôsty postupne zmierňované a skracované. Od roku 1966 sa za najväčší pôst považuje Veľký piatok, keď si veriaci pripomínajú ukrižovanie Ježiša Krista. Etnologička dodáva, že vnímanie pôstu nie je v prípade všetkých generácií rovnaké. Staršie generácie udržiavajú pôst aj počas iných príležitostí - Štedrá večera, Popolcová streda, Biela sobota a každý piatok.
V minulosti sa ráno na Popolcovú stredu vydrhol všetok riad popolom, aby sa zbavil mastnoty z fašiangových jedál. Ľudia sa obliekali do smútočného a jednoduchého odevu bez ozdôb alebo starých šiat. V niektorých dedinách chodil po vonku slameník, tradičná fašiangová maska. Mládenci obradne pochovávali basu ako symbol fašiangových tancovačiek a vysmievali sa dievčatám, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať. Robili to tak, že so zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne alebo im na nohu priviazali drevený klátik. Niekde sa mládež ešte pred pôstom stretla v dome mládeneckého richtára na záverečnú hostinu.
Mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek už bolo pojedené kozy či barany ešte neboli dorastené, tak sa jedli zvyčajne kaše, strukoviny, kvasená kapusta, múčne (často makové) jedlá a ryby. To zároveň spôsobilo očistenie organizmu a jeho oddych pred jarou.
Etnologička Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu uvádza, že skoro ráno gazdiné poumývali riady, aby na nich nezostala mastnota z fašiangových jedál. Etnologička Stoličná-Mikolajová v už spomínanej knihe vysvetľuje, že počas pôstu sa mohli používať len rastlinné oleje, prípadne roztopené maslo. Za pôstne ľudia považovali múčne, zeleninové a ovocné jedlá. Mohli sa jesť pokrmy z chladnokrvných živočíchov - ryby, žaby a raky. Povolené tiež boli rôzne polievky, a to kapustová, obilninová, cesnaková, strukovinová a múčna. Okrem toho ľudia jedli prívarky, kaše, chlieb a placky. Obľúbené boli tiež cestoviny, a to rezance alebo šúľance, ktoré mali aj symbolický a magický význam (zaistenie dobrej úrody obilia). Prosná a šošovicová kaša mali priniesť do domácnosti hojnosť peňazí.
Etnologička uvádza, že ešte na prelome 19. a 20. storočia v čase pôstu ľudia lovili v stojatých vodách Hronu žaby. Z nápojov sa mohli konzumovať pálenka, víno aj pivo. Nesmelo sa však piť mlieko.
Etnologička Eleonóra Klepáčová na portáli Centra pre tradičnú ľudovú kultúru vysvetľuje, že pôst sa v tradičnej kultúre na Slovensku prejavoval nielen v strave. Ľudia si prispôsobili odev i obrady. Obliekali sa do skromnejších odevov smútočných farieb, akými sú čierna, biela, fialová, modrá i hnedá. Taktiež na tomto portáli etnologička Viera Nosáľová uvádza, že počas obdobia pôstu si ľudia obliekali smútočný odev, ktorý sa používal aj pri pohreboch. Odev bol len málo zdobený alebo celkom bez ozdôb. V priebehu 19. storočia sa v dôsledku mestských vplyvov začali nosiť odevy tmavých farieb, najmä čiernej. Čierna sa stala farbou smútku po 1. svetovej vojne. V pôstne dni nosili do kostola staršie ženy cez plecia prehodený obrus alebo odevnú plachtu. Mladšie ženy mali na hlave čiernu šatku. Mládenci nenosili za klobúkom pierko.
Pôstna disciplína v Rímskokatolíckej cirkvi
V Rímskokatolíckej cirkvi má konferencia biskupov každej krajiny stanoviť pravidlá pôstu v predpísaných pôstnych dňoch. Popolcová streda a Veľký piatok sú dňami zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu (bez možnosti nahradenia iným skutkom pokánia).
- zdržiavať sa mäsitých pokrmov (záväzne od 14. roku veku)
- je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť (záväzný od 18. roku veku do začatia 60. roku veku)
Vážne chorí, diabetici alebo tehotné ženy tento pôst z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať, čiže môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov. Tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď). Takže aj pečienku, kurací vývar a masť.
Pôst nemá byť iba nejakým formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou. Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu.
Pôst od mäsitých pokrmov (podľa písm. A) sa odporúča zachovávať aj v ostatné piatky Pôstneho obdobia.
Všetky piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia.
Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.
Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav.
Pôstna disciplína na Slovensku (schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy)
- Popolcová streda a Veľký piatok sú dni zdržiavania sa mäsitých pokrmov a pôstu.
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
Plnoletá je osoba, ktorá dovŕšila osemnásty rok života; ak tento vek nedovŕšila, je maloletá. Farár môže z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať deň pokánia, alebo ho zameniť za iné nábožné skutky.
O dňoch pokánia hovorí Katechizmus Katolíckej cirkvi v čl. Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst , t.j. zaväzuje: od 14. roku života zdržiavať sa mäsa, zaväzuje: od 18. narodenín do 59. roku života jesť len raz za deň dosýta. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv.
Duchovný rozmer pôstu
Je treba povedať, že hlavným zmyslom tohto obdobia nie je hladovanie, ale pokánie. Ak hovoríme o postení sa, možno spomenúť, že už v raji dostali od boha prví ľudia príkaz zdržanlivosti v jedle, keď mali zákaz jesť zo stromu poznania dobra a zla. Pôst je vlastne múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania.
Aj v prvom čítaní dňa nás prorok Joel vyzýva, aby „sme sa obrátili k Pánovi celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom, srdcia si roztrhli a nie šaty a obrátili sa k Pánovi, svojmu Bohu“. Je teda zrejmé, že pôst v jedle nie je samoúčelné gesto, ale predpoklad pre zahĺbenie sa do seba, duchovnú analýzu seba samého, ktorá by mala vyústiť do osobného obrátenia sa. Obrátenia srdca. Aby sa opäť a naplno stalo príbytkom Lásky, nášho Boha. Aby sme našli súzvuk svojej vôle s voľou nášho Pána, uvoľniť celé naše srdce pre nášho Pána. Aby Pán mohol v nás konať. Aby sme si Hop v srdci niesli všade, kde budeme. V jednote s ním potom budeme svetlom sveta a soľou zeme.
Skutočný pôst teda začína hlbokou jasnou túžbou po obrátení, odpustení, zmierení a v láskyplnej službe blížnym.
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. Upozorňuje v nej najmä na stále aktuálne nebezpečenstvo formalizmu v pokání. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
S Popolcovou stredou je spätý špeciálny úkon: kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“, alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).
Pri príprave sa môžete venovať štyrom bodom. Dva z nich sa týkajú bezprostredne liturgie Popolcovej stredy, a to znak popola a liturgické čítania. Tretím je Pôstne obdobie, ktoré v ten deň začína.
Príprava na liturgiu s deťmi
- Čím sú deti menšie, tým viac názorných ukážok potrebujú. Ak je to možné, určite vám odporúčam vyrobiť si doma spoločne popol. Ten, ktorý sa bežne používa na Popolcovú stredu v kostole, vzniká spálením bahniatok z minuloročnej Kvetnej nedele. Ak teda chcete vyrobiť približne podobný popol, potrebovali by ste na to nejaké uschnuté halúzky. Môžete ich nahradiť nejakým iným dobre vysušeným drevom naštiepaným na triesky.
- V rámci prípravy na liturgiu si môžete prečítať čítania doma s deťmi. Nájdete ich veľmi ľahko na stránke lc.kbs.sk. Ak už vedia vaše deti plynule čítať, môžete ich nechať, nech prečítajú čítania ony. Môže to byť dobrá príprava aj na lektorskú službu v kostole. V tom prípade bude najlepšie, ak ich naučíte čítať čítania aj s úvodom a zakončením ako pri bohoslužbách. Samozrejme, v prvom rade treba zdôrazniť, že to nie je tréning čítania ako v škole z čítanky, ale že toto je Božie slovo. Preto treba k jeho čítaniu i počúvaniu pristupovať s veľkou úctou. Pre toho, kto číta zo Svätého písma, je to veľká česť. Prepožičiava svoj hlas Božiemu slovu.
Prvé čítanie na Popolcovú stredu je z knihy proroka Joela. Môžete si s deťmi krátko pohovoriť o tom, kto to sú proroci, ktorí z nich sa spomínajú vo Svätom písme a kto je to ten Joel (napríklad kedy a kde žil). Po vypočutí si čítania z knihy proroka Joela sa môžete detí opýtať, čo ich zaujalo. Ak niečomu nerozumeli, skúste im to vysvetliť, ak viete. Môžete si ešte raz prečítať vetu: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom, plačom a nárekom; srdcia si roztrhnite, nie šaty, a obrátťe sa k Pánovi, svojmu Bohu.“ Dohodnite sa s manželským partnerom alebo s niektorým z detí, nech si dopredu oblečie navrch niečo staré. Po prečítaní tejto vety ho vyzvite, nech si „roztrhne šaty“ (odporúčam dopredu si nastrihnúť). Prípadne zvoľte druhú silnú tému z tohto textu: Plač. Opýtajte sa deti, prečo najčastejšie plaču.
Po prvom čítaní nasleduje nádherný kajúci žalm 51 s refrénom „Zmiluj sa, Pane, lebo sme zhrešili.“ Tento žalm si môžete prečítať celý (v liturgii zaznejú len vybrané verše). Na úvod a na záver môžete všetci spoločne povedať refrén. Žalm 51 môžete použiť ako vašu každodennú spoločnú modlitbu počas celého pôstu, či už ráno alebo večer.
Druhé čítanie z Druhého listu svätého apoštola Pavla Korinťanom nás vyzýva, aby sme sa zmierili s Bohom a neprijímali Božiu milosť nadarmo. V evanjeliu Ježiš najčastejšie opakuje slová: Otec, ľudia, odmena (nech deti skontrolujú). A hovorí o troch skutkoch pravej zbožnosti: almužna, modlitba, pôst. Môžete sa s deťmi krátko pozhovárať ako je to s ich praktizovaním vo vašej rodine. Môžete si vybrať jednu z týchto troch vecí a povedať si, ako sa v nej konkrétne posuniete v Pôstnom období.
Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.
Znaky a symboly sú dôležité. Aj bez slov všetci chápu, o čo ide. Čoho symbolom je popol? Ukázať kúsok dreva a popol. Predtým to bolo drevo, teraz je to popol. Drevo sa premenilo na popol. Všetko na svete sa premení. Aj my sa premeníme? Áno, aj my sa premeníme. Naše telá môžu tiež po smrti zhorieť v krematóriu alebo sa rozpadnúť na prach v hrobe (s týmto citlivo, vy najlepšie poznáte svoje deti, ale vo všeobecnosti sa netreba báť s deťmi rozprávať o smrti). Avšak naša duša je nesmrteľná. Tá sa nerozpadne. Ubližuje jej však hriech. Toto si pripomíname na Popolcovú stredu. Popol na čele nám má pripomínať, že tu na zemi máme vymedzený len určitý čas. A aby sme mohli žiť večne v nebi, potrebujeme veriť v evanjelium Ježiša Krista a činiť pokánie zo svojich hriechov.
| Deň | Zdržiavanie sa | Pôst | Vek |
|---|---|---|---|
| Popolcová streda | Mäsitých pokrmov | Raz za deň sa dosýta najesť | Od 14 rokov |
| Veľký piatok | Mäsitých pokrmov | Raz za deň sa dosýta najesť | Od 14 rokov |
| Ostatné piatky v pôstnom období | Odporúča sa zdržiavať sa mäsitých pokrmov | - | - |
Dá sa to dobre využiť. Žiadne zložité ceremónie, len jednoduchý obrad. Miesto konania: Slovensko, všade Popolcová streda je v rímskokatolíckej cirkvi začiatkom pôstneho obdobia. Je to čas, kedy sme pozvaní premôcť pohodlnosť, aby sme sa obrátili celým srdcom k Bohu. Existuje veľa ľudí, ktorí žijú tvrdú askézu (modelky, tanečníci, mnohí čo z rôznych zväčša spoločenských či zdravotných dôvodov držia líniu...) a predsa to nie je pôst v pravom zmysle slova - nie vždy ich to zbližuje s Bohom Života. V daný deň je tzv.prísny pôst.
Od prežitia Pôstneho obdobia úzko závisí prežitie Veľkej noci. Ak zanedbáme pôstnu prípravu, prežívanie Veľkej noci v našej rodine bude plytšie. Aký Pôst, taká Veľká noc.
Zdroje: www.wikipedia.sk; www.rodinka.sk; www.frantiskani.sk