Biblia nie je len kniha, ale živé slovo, ktoré má priamy dopad na náš život. Ak sú Písma vdýchnuté Bohom, všetko, čo je v nich napísané, má na náš život priamy dopad.
Celé kresťanstvo stojí na viere, že Božie slovo je pravda - presnejšie, všetko, čo je napísané v Biblii, je pravda. Ak Biblia nie je pravdivá kniha, nemá zmysel sa ňou zaoberať.
Modlitba a vzťahy
Podobne je to s modlitbami za nášho životného partnera. Pamätám si, že ešte na základnej škole nám naša katechétka na hodinách náboženstva približne v ôsmom ročníku odporúčala začať sa modliť za nášho budúceho manžela. Prišlo mi to nerealistické, je to predsa veľmi ďaleko… ale skúsila som.
Na takejto prosbe či modlitbe nie je, samozrejme, nič zlé. Po čase som však spozorovala, že kým sa neustále modlím za to, aký by mal byť môj partner (a to už som bola aj vo vzťahu), zabúdam na to, aby som sa modlila za seba: Ako mu môžem byť lepšou priateľkou, neskôr manželkou?
Podvedome som sa snažila „naprojektovať“ si ideálneho partnera. Mnohokrát však zabúdame na to, že človek, s ktorým chceme zdieľať život, si so sebou nesie batožinu - zo svojej rodiny, z práce, z iných vzťahov.
Je potrebné uvedomiť si, že žiaden vzťah nie je dokonalý. Doba sociálnych sietí nás núti myslieť si, že tie dokonalé a zamilované fotografie odrážajú realitu vzťahov okolo nás. Všetci sú šťastní, len my sa neustále hádame. Omyl!
Keď pominie obdobie zamilovanosti a zrazu vidíme svojho partnera/partnerku realistickejšie, zamyslime sa: Kde sú moje chyby? Bez rešpektu niet lásky. Ako čo najlepšie zlepšiť svoj vzťah? Modliť sa zaň! Ako najlepšie pomôcť partnerovi? Modliť sa za to! Formujme svoje srdce pravidelnou modlitbou - za vzťah, za partnera, ale rovnako aj za seba.
Manželstvo je ťažké. Ale zároveň nie ste na zdolávanie ťažkostí sami. Ste dvaja - a budete traja, ak na túto túru pozvete Boha. Všetci sme hriešni, a práve preto je nemožné byť dokonalými. Kresťanská dokonalosť spočíva v tom, že sa nevzdávame a pomocou sviatostí sa snažíme neustále kráčať smerom k Bohu. Uznajme svoje chyby, vyznajme svoj hriech, vykonajme pokánie a začnime odznova.
REALITY CHECK
V dnešnej dobe sa konečne začína búrať tabu - mužská závislosť na porne. Zámerne hovorím mužská, pretože tento problém sa v drvivej väčšine týka práve mužskej populácie a spôsobuje, okrem iného, fenomén predstáv ideálneho sexuálneho vzťahu.
Kým muži bojujú na tomto poli, ženy, ba už mladé dievčatá, musia ťažko odolávať na inom fronte. Najviac ich realistické predstavy ohrozujú romantické filmy a romantická literatúra. Romantická literatúra, telenovely a zamilované filmy - tam všade nájdete princov, donchuanov, rytierov, frajerov, čávov; proste všetky typy chlapcov a mužov, ktorí sa v realistickej spoločnosti takmer nevyskytujú.
V oboch prípadoch, u chlapcov i dievčat, prichádza po takomto intenzívnom snívaní k sklamaniu. Sex nie je taký vášnivý a búrlivý ako v porne a pán Dokonalý nenosí ruže na každé rande, ba dokonca ti nepochváli nový účes. Čo sa to teda stalo? Nič, jednoducho si treba zložiť ružové okuliare - a to je presne také náročné ako odovzdať Ježišovi toho malého medvedíka, ktorého tak ľúbime.
Poď, pozývam ťa zažiť spoločenstvo jednoty, vernosti, výlučnosti a lásky! Poď, pozývam ťa chodiť s nedokonalým mužom, ktorého sa postupne naučíš milovať a prijať aj jeho chyby! Každý z nás má svoje chyby. No každý z nás dokáže na svojich chybách pracovať.
Príprava na stretnutie s Bohom
V minulom čísle sme sa zaoberali znameniami, ktoré majú sprevádzať návrat Mesiáša - Pána Ježiša Krista na túto zem. Skôr, než sa Ježiš postaví na Olivovú horu a začne súd národov, dôjde k jednej celkom mimoriadnej a pre mnohých fantastickej udalosti - k vytrhnutiu cirkvi.
Ježiš Kristus sa so svojou cirkvou (nevestou) stretne najprv v oblakoch. V jednom okamihu zmiznú zo zemského povrchu tí, ktorí budú na túto chvíľu náležite pripravení a túžobne očakávajú na Pánov príchod uvedomujúc si, že tu na zemi sme iba dočasnými návštevníkmi, pričom náš skutočný domov je v nebi, kde budeme navždy s Pánom.
Je zaujímavé, že o tejto, možno najvzrušujúcejšej udalosti celej Biblie sa nehovorí. Pravdepodobne preto, lebo hovorenie o vytrhnutí v dnešnej dobe, keď ľudia buď nehľadajú Boha vôbec, alebo sa uspokoja s tradíciou, znie ako rozprávka.
Cieľom tohto článku je informovať všetkých, ktorí o vytrhnutí doteraz nevedeli. Tiež chcem povzbudiť všetkých, pre ktorých táto udalosť novinkou nie je, k tomu, aby sa náležite a s celou vážnosťou na stretnutie s Pánom pripravili. Boh nie je nevypočitateľný.
Spolu s vytrhnutím prebehne aj vzkriesenie tých, ktorí zomreli v Pánovi. Toto vzkriesenie je nazývané prvé vzkriesenie. Pri vzkriesení Ježiša Krista vstali ako prvotina zmŕtvychvstalých veriaci, ktorí zomreli vo viere a v očakávaní Mesiáša.
Aj preto je dôležité zaoberať sa vytrhnutím, lebo kto bude vytrhnutý, bude definitívne oslobodený od večného utrpenia v ohnivom jazere. Ježiš na viacerých miestach vyzýva svojich nasledovníkov, aby bdeli.
Na konci Biblie je popísaný stav cirkvi v posledných časoch, ktorá volá: „Príď, Pane Ježišu!” Zdá sa, že nám ešte toto skutočné očakávanie chýba, pretože máme dojem, že ešte mnoho vecí treba na Božom diele dokončiť. No Svätý Duch spôsobí, že s pribúdajúcim časom bude očakávanie silnejšie.
Človek, ktorý si uvedomuje, že ho čaká stretnutie s Bohom a hodnotenie jeho života, tejto udalosti podriaďuje svoje priority, svoj životný štýl a vzťahy s ostatnými. Bez tohto očakávania prichádza driemota, kompromisy so svetom, hriechy a život podľa tela. Čisté rúcho je základom pre vstup do Božieho kráľovstva. Človek by mal mať jasno v tom, či sú jeho hriechy odpustené.
Je neuveriteľné, ako ľudia ľahkovážne, priam samovražedne rozmýšľajú. Niektorí porovnávajú svoj život s druhými a myslia si, že keď budú o trochu lepší ako ostatní a žijú celkom dobrým životným štýlom, venujúc sa práci, rodine, prípadne formálnej pobožnosti, je to dostačujúce, no je to veľký omyl.
Človek prichádza na svet ako bytosť odsúdená na smrť, zaťažená dedičným hriechom. Každý človek k tomu pridá ešte vlastné hriešne skutky, či už ich bolo viac alebo menej. Biblia hovorí, že všetci ľudia zhrešili a nemajú Božiu slávu, preto každý človek potrebuje, aby jeho hriechy boli odpustené.
Nikto však v sebe nemá moc odpustiť hriechy voči Bohu, svojim blížnym, dokonca ani voči sebe samému. Spasenie, záchrana, odpustenie a očistenie prichádza zvonku, skrze Jediného, a tým je Ježiš Kristus. Často vedieme vášnivé debaty s náboženskou tematikou, v ktorých každý obhajuje to, čomu verí.
Vždy si však treba položiť jednu základnú otázku: Čo sa stalo s tvojím hriechom? Má tvoj náboženský systém odpoveď na túto otázku? Ľudia obyčajne odpovedajú, že treba robiť dobré skutky, ale to nie je odpoveďou na otázku, čo sa stalo s tými zlými skutkami. Ja osobne som sa stal kresťanom, lebo kresťanstvo nie je náboženský systém na dosiahnutie záchrany skutkami, ale prináša odpustenie hriechov.
Ponúknuť niekomu reinkarnáciu, mŕtve skutky alebo hĺbku poznania nie je na odpustenie hriechov dostatočné. Každý by mal vedieť, že vierou v Ježiša Krista môže získať čisté rúcho. Preto Cirkev kresťanské spoločenstvá Slovenska intenzívne hlása túto dobrú správu.
Podobenstvá
Ježiš im zase hovoril v podobenstvách a povedal: Nebeské kráľovstvo je podobné človeku-kráľovi, ktorý učinil svojmu synovi svadbu. A poslal svojich sluhov, aby išli povolať pozvaných na svadbu. Ale nechceli prísť.
Opäť poslal iných sluhov a povedal: Povedzte pozvaným: Hľa, svoj obed som prichystal, moje voly a kŕmny dobytok je pobitý, a všetko je hotové; poďte na svadbu! Ale oni nedbali a odišli, ktorý na vlastné pole, ktorý po svojom kupectve, a ostatní schopiac jeho sluhov hanebne ich doriadili a pobili.
A keď to počul kráľ, rozhneval sa a poslal svoje vojská a zahubil tých vrahov a ich mesto podpálil. Vtedy povedal svojim sluhom: Svadba je síce hotová, ale pozvaní neboli hodní. Teda iďte na rozcestia a všetkých, ktorých nájdete, pozvite na svadbu. A tí sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých i dobrých, a svadobná dvorana sa naplnila hodovníkmi.
Ale keď vošiel kráľ podívať sa na hodovníkov, videl tam človeka neodiateho svadobným rúchom, a povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, nemajúc svadobného rúcha? A on zanemel. Vtedy povedal kráľ posluhovačom: Zviažte mu nohy aj ruky a vezmite ho a vyhoďte ho do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo je mnoho povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22,1-14)
V tomto príbehu vystupuje niekoľko skupín ľudí. Prvou skupinou sú tí, ktorí pozývajú na svadbu. Pozývanie na svadbu Baránkovu, ohlasovanie evanjelia, sa v súčasnosti deje oveľa intenzívnejšie ako v minulosti. Boží muži a ženy kážu po celom svete dobrú zvesť. Hovoria o potrebe zmierenia s Bohom, o odpustení hriechov a o príprave na nadchádzajúci súd. Samozrejme, nie každému sa to páči. Nie každý sa chce zmieriť s Bohom, a preto chce zabrániť tomu, aby mohli byť zmierení s Bohom iní.
Niektorí sa zasa podobne ako farizeji za Ježišových čias boja, že dôjde k odhaleniu toho, že ich náboženský systém nebol schopný priniesť ani po dlhých rokoch do ľudských životov odpustenie hriechov. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí nie sú voči evanjeliu nepriateľskí, ale skôr ľahostajní. Veria, ale nemyslia si, že sa treba otázkami viery hlbšie zaoberať - veď život prináša toľko starostí a povinností... Musia zarábať peniaze, starať sa o rodinu a zveľaďovať majetok. Tieto veci samé osebe nie sú zlé, ale podľa nášho názoru sú otázky viery dôležitejšie.
Je preto potrebné, aby sme sa nimi intenzívne zaoberali a usporiadali svoje životné priority tak, aby nám zostal čas na bohoslužbu a modlitby. Ďalej v príbehu vidíme požehnanú skupinu ľudí, ktorí hodujú na Baránkovej svadbe. Títo sú skutočne blahoslavení. Najšťastnejší ľudia sú tí, ktorých Nazaretský Ježiš predstaví svojmu Otcovi tak, ako ženích predstavuje svoju nevestu. Ešte stále sú miesta v svadobnej sále, ešte stále je možné prijať pozvanie.
Bol tam však jeden človek, ktorý bol zo svadby vylúčený a bol vyhodený do vonkajšej tmy, kde je trápenie. Tento človek, na rozdiel od mnohých, ktorí pozvanie na svadbu ignorovali, pozvanie prijal. Zabudol však na to, že na stretnutie s kráľom a jeho synom sa mal náležite pripraviť.
Podobenstvo o hrivnách
Druhým príbehom, ktorým nás Ježiš Kristus upozorňuje na parametre, ktorými bude súdiť náš život, je podobenstvo o hrivnách. Každý človek dostal od Boha rôzne talenty - inteligenciu, schopnosť konať a pod. Taktiež človek bežne disponuje majetkom, financiami, získava rôzne informácie, známosti atď. Toto obdarovanie nie je rovnaké u každého človeka. Každý dostane rôznu mieru talentov.
Je zaujímavé, že v príbehu o hrivnách je zaznamenané iba to, že traja služobníci dostali rôzne množstvo hrivien (päť, dve a jednu), no nie je tu nariadené, že s nimi mali narábať tak, aby ich rozmnožili. Je to preto, že keď človek dostane od Boha dary, je automaticky zodpovedný za to, čo s nimi urobí. Ak je niekto talentovanejší, inteligentnejší alebo schopnejší ako ten druhý, Boh bude od neho vyžadovať viac ako od toho, komu bolo zverené málo. A zasa človek, ktorému bolo zverené málo, ale to, čo dostal, verne spravoval, získa od Pána dobrú odmenu.
Varovnou postavou je posledný z trojice obdarovaných. Ten odmietol svoju hrivnu používať tak, aby z nej mal jeho pán zisk. Tento sluha predstavuje ľudí, ktorí odmietajú dať svoj čas a schopnosti do služby Pánovi, lebo nevidia, že by z toho mali bezprostredný zisk. Nechcú nezištne pracovať na rozvoji Božieho kráľovstva a všetko, čím disponujú, používajú iba na svoj osobný prospech. Hlavným dôvodom je, že Pána nemilujú a neveria v nebeské odmeny. Títo ľudia budú odsúdení. Je zaujímavé, že zlý a lenivý sluha, ktorý bol odsúdený, neurobil nič zlé. Neurobil však ani nič dobré pre svojho Pána.
Podobenstvo o desiatich pannách
Pre vytrhnutie je dôležité, aby veriaci, ktorí očakávajú na stretnutie s Ježišom, boli plní oleja - Svätého Ducha. O osobe Božieho Ducha, Jeho daroch a pôsobení sa niekedy vedú ohnivé debaty, čomu ja osobne veľmi nerozumiem. Podľa môjho názoru je oveľa rozumnejšie rozmýšľať nad tým, ako získať väčšiu plnosť Svätého Ducha, viac Jeho ovocia, darov a milosti. Prečo neprosiť o väčšiu mieru Svätého Ducha? Prečo sa viac nenaplniť? Prečo tých, ktorí chcú byť plní Svätého Ducha, považovať za podozrivých? Naozaj nechápem, prečo Svätý Duch nie je v niektorých spoločenstvách vítaný a namiesto toho neustále dochádza k spochybňovaniu a udržiavaniu odstupu od tejto úžasnej osoby.
Spory ohľadom Svätého Ducha sú špecifikom práve tohto obdobia pred príchodom Ježiša Krista. Keďže charizmaticko-letničné hnutie má približne sto rokov, s ohľadom na biblické proroctvá môžeme počítať s tým, že bude rásť intenzita, s ktorou bude Svätý Duch vylievaný a je dobré už teraz sa pripraviť na všetko, čo bude konať. V týchto časoch totiž bez Svätého Ducha nie je možné žiť dobrý kresťanský život.
Nevieme presne, kedy Ježiš príde, no z uvedeného podobenstva je jasné, že príde o polnoci - v čase, keď duchovná temnota dosiahne svoj vrchol. Vtedy aj na kresťanov budú prichádzať driemoty a tí, ktorí nebudú mať dostatok oleja, úplne zaspia. Rozmáhajúci sa hriech, vysoké tempo života a silnejúce duchovné tlaky ich odrežú od živého spoločenstva s Bohom, pričom nebudú schopní odolávať ani chápať to, čo sa deje.
Ďalší príbeh nesúvisí s vytrhnutím, ale s udalosťou, ktorá je spojená s príchodom Ježiša Krista na Olivovú horu. Bude súd, v ktorom budú ľudia súdení podľa toho, ako sa správali k Ježišovým malým bratom - Židom. Ani jeden antisemita nebude zachránený a nevojde do Božieho kráľovstva. Každý, kto skutočne miluje Boha a berie vážne Jeho slovo, získa pozitívny vzťah k Izraelu ako národu a stane sa filosemitom. Veď celý Starý zákon je o Židoch! Izrael je tou pravou olivou, do ktorej sme my, pohania, vštepení.
Pred Bohom sú veľmi cenní tí ľudia, ktorí pohnutí milosrdenstvom a z čistých pohnútok nezištne pomáhali Židom utiecť pred ich vrahmi a mučiteľmi. Za všetkých spomeňme Nicholasa Wintona, ktorý zachránil pred smrťou 669 židovských detí z Čiech a nepochválil sa tým ani svojej manželke. Tento muž má iste veľkú odmenu u Boha.
Hostina
V knihe proroka Izaiáša sa píše, že Boh už pripravil hostinu s vyberanými a výdatnými jedlami a vynikajúcimi vínami (por. Iz 25,6). Nás by malo zaujímať presné miesto, kde sa táto hostina uskutoční. Ak sa chceme zúčastniť, musíme byť pripravení. Nestačí pozvanie, dobrá vôľa a chuť zúčastniť sa. Je potrebné vedieť, kde sa bude konať. Vieme, že je to na vrchu. Akom?
Na hostinu môžu prísť všetky národy. Na tomto vrchu Pán zotrie slzu z každej tváre, odstráni závoj, pohltí smrť a bude sa jasať z Jeho spásy (por. Iz 25,7-12). Príprava hostiny je dielom Pána zástupov (por. Dom modlitby je pre nás takýto „vrch Sion“. V našich domoch sa Ježiš premieňa a dáva sa spoznávať. Tam, kde vzývame jeho meno, zakúšame radosť z nasýtenia a potešenia. O Koinonii Ján Krstiteľ nám bolo prorocky oznámené, že bude domom modlitby.
A práve prvá oáza Camparmó, kde sa zrodila Koinonia, je situovaná v horách, na vrchoch malých Álp. Tam boli bratia a sestry svedkami toho, že Boh pripravil veľké veci pre tých, čo ho milujú (por. Prvá vec, ktorá je od nás, priateľov ženícha (tak sa hovorí o Jánovi Krstiteľovi por. Jn 3,29), žiadaná, je pozvať hostí na hostinu! Boh nás presviedča, že hostí je naozaj veľa. Ľudia sú hladní a smädní, pozvime ich na hostinu!
Dôveruj Božiemu slovu. V prorokovi Amosovi sa hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, keď pošlem hlad na zem. Nie hlad po chlebe, ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov“ (por. Am 8,11). Neúnavne a odvážne spolupracuj s Božím Duchom. Neznechucuj sa! Boh ti dá úspech v tvojom podnikaní (por. Joz 1,6-9). Čo sa ponúka na hostine? Biblia hovorí, že ak budeme počúvať Pána, najeme sa dobrých vecí a vychutnáme si najvyberanejšie jedlá (por. Iz 55, 1-3). Preto svedčme a slúžme ohlasovaním Božieho slova a zmizne každý hlad a každý smäd.
Aj keď zakaždým podávaš to isté Božie Slovo, je stále novým a má chuť, po ktorej túžiš a vo svojom živote potrebuješ. Je ako manna na púšti, ktorá sa prispôsobovala chuti toho, kto ju požíval a premieňala sa v to, čo každý jeden potreboval (por. Múdr 16, 20-21). Slovo, ktoré všetko uzdravuje (por. Múdr 16,12). Tvoj vlastný dom sa môže stať vrchom, kde Pán pripraví svoju hostinu pre všetkých hladujúcich. To sa ti môže zdať divné, ale je to presne tak: normálny dom sa môže stať znakom tej veľkej hostiny, ktorú Pán pripraví na konci vekov, kde bude zotretá z tváre každá slza a kde človek môže zakúsiť živého Ježiša. Dom modlitby slúži pre radosť tvojich bratov a sestier. Slúž Slovom Božím s istotou. Buď v službe štedrý.
Novoročné predsavzatia
Pravdepodobne ste to už počuli: väčšina novoročných predsavzatí má tendenciu zlyhať. Len približne osem percent ľudí dokáže svoje predsavzatie splniť. Mnoho ľudí si stanoví ciele, pretože sa im dačo na sebe samých nepáči: snažia sa napraviť svoj výzor alebo životné návyky, pretože majú problém so sebaprijatím. Predtým, než sa rozhodnete pre to správne predsavzatie, skúmajte svoje srdce.
Snažíte sa dačo napraviť, pretože sa nemáte radi, alebo sa snažíte napraviť, pretože sa máte radi a chcete chváliť Boha vo všetkom, čo robíte?
Niektoré tipy na predsavzatia:
- Prečítajte si všetky štyri evanjeliá.
- Zaveďte si modlitbový denník.
- Choďte raz mesačne na spoveď.
- Zapíšte sa raz týždenne na hodinu adorovania pred Najsvätejšou sviatosťou.
- Začnite s duchovným čítaním. Svätci a duchovní spisovatelia sú ozajstným bohatstvom.
- Spite. Naozaj potrebujete zatvoriť oči na tých osem hodín.
- Pozvite svoju rodinu raz týždenne na rodinnú vychádzku.
- Pridajte jednu porciu ovocia a zeleniny do svojho jedálnička. Je to tak: veľmi málo z nás je dostatočne veľa ovocia a zeleniny.
- Nájdite náhradu za sýtené nápoje.
- Odložte pred spaním telefón.
- Požiadajte o pomoc, ak ju potrebujete. Na vašom duševnom zdraví záleží.
- Varte svojim rodičom. Budú si to vážiť a vy sa naučíte niečo nové.
- Zavolajte svojej rozšírenej rodine. Buďte v kontakte so starými rodičmi, strýkami a tetami, bratrancami a sesternicami.
- Nájdite si v Biblii verš, ktorý vyjadruje váš úmysel na celý rok. Napríklad pre mňa je to Lukášovo evanjelium 10, 27.