Kostol sv. Kríža v Liptove: História a Architektúra

Kostol sv. Kríža v Liptove je významnou kultúrnou pamiatkou s bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Táto oblasť bola trvalo osídlená už od obdobia Veľkej Moravy, ktorej bol Liptov súčasťou.

V priebehu storočí sa v Liptove postavilo mnoho kostolov. Medzi najstaršie sakrálne objekty patrí románsky Kostol Svätého Ducha v Komjatnej, datovaný do 12. storočia.

Kostol Svätého Ducha v Komjatnej

História Okoličného a príchod mníchov

Už prvý sv. Kráľ spoznal význam mníchov pri obrátení národa na vieru a civilizácii. Ľud si ich obľúbil a nazval ich „barátmi“ (priateľmi), čím vyjadril svoju sympatiu k mníšskemu rádu. Okolicsnó (Okoličné) sa dostáva na listy dejín v prvej polovici XIII. storočia.

Kráľ Béla IV. v roku 1248 daroval rozsiahle územia Bosinovi a jeho synom na území Akalichna, Poruba, Zenthstefan, Chemperna et Harankfyaháza. Neskôr, Róbert Karol vyhlásil, že sa majú vypátrať odcudzené hradné majetky a vrátiť do kráľovského majetku.

Syn Johannesa Petra sa objavil pred komisiou, ale jeho doklady sa nepreukázali ako právoplatné, a preto sa majetky vrátili do kráľovského majetku. Šťastný obrat nastal, keď syn Johannesa Petra dostal majetok späť za odmenu od kráľa za jeho rytierske skutky.

V roku 1391 Ján a Serephil, synovia Marka z Akalichna, predstavili listinu privilégií od kráľa Ľudovíta z roku 1379, v ktorej sa uvádza, že Johannes, syn Petra, nevedel preukázať doklady na vlastníctvo majetkov v Liptovskej župe, a preto sa tieto majetky vrátili do kráľovských rúk.

Územie sa stalo majetkom majstra Doncha, zvolenského comesa, okolo roku 1320. Majster Donch nechal v Akalichne postaviť malý kostol na počesť Cosmu a Damiana, a vedľa neho kláštor a obytnú budovu pre učňov sv. Františka. Starý kostol a kláštor mohli stáť v susedstve dnešnej rádovej budovy.

Neskôr, noví zemepáni Johannes a jeho bratia nevítali srdečne farárov, nasťahovaných majstrom Donchom. Mnísi žili v bratskej láske a skromnosti, ale trpeli násilnosťami. V roku 1435 Michal, syn Ivana, vnuk Marka de Okoliczno, odkazuje významný majetok rádu.

Mnísi mali veľkú slávu a úctu, a pozornosť sa na nich sústredila aj zo strany kniežata Liptova, pána Likavského hradu, Jána Corvina. Rastúcemu počtu obyvateľov už nestačil malý kostol, postavený Donchom comesom. Požiadali Jána Corvina, aby zvečnil svoje meno postavením kostola v tejto župe. Bol postavený nádherný gotický kostol v roku 1490, s finančnou podporou kráľa Matyása I., jeho syna Jána a Tomáša Bakócza.

XVI. storočie a obdobie reformácie

Reformácia zosilnela aj v Okoličnom. Život mníchov sa zhoršoval, a rádová budova ostala prázdna počas 75 rokov. Okolicsányiovci chceli zabrániť mníchom opustiť kláštor. Staré umelecké poklady sa postupne postrácali. Dvaja mnísi sa sťažovali na rodinu Okolicsányiovcov, ktorí zakazovali svojim ľuďom počúvať sväté omše.

Na vyjasnenie veci požiadali súdnu stolicu Liptovského farského úradu. Schôdza bratská sa zišla v utorok po dni Svätej Trojice v roku 1571 v Liptovskom sv. Mikuláši. Zápisnica uvádza, že mnísi si pri odchode z kláštora brali so sebou cenné poklady. Márna bola snaha Okolicsányiovcov, aby aspoň jeden mních ostal v kláštore a kostole. V roku 1571 mnísi opustili budovu.

V roku 1672 Ján Okolicsányi sa obrátil na kráľa Lipóta I. s prosbou, aby vrátil kostol františkánom, čo sa aj splnilo v roku 1686. Budova starého kláštora bola za toto storočné obdobie zničená. Nový rádový dom začali budovať v roku 1697 z daru nitrianskeho biskupa Mattyasovszky Ladislava. Na západ orientované krídlo, ťahajúce sa na juh bolo ukončené v roku 1703. V tomto roku sa mnísi presťahovali z Liptovského Sv. Mikuláša.

XVIII. storočie a súčasnosť

V roku 1703 kuruci prepadli kláštor. Gašpar Okolicsányi vyzýval svojich poddaných proti mníchom a vlámal sa do kostola. Ján Okolicsányi, ktorý ostal katolíkom, ich ochránil pred ďalším prenasledovaním. Gašpar Okolicsányi však naďalej pokračoval v prenasledovaní mníchov. V roku 1710 prichádza s novým problémom, že kláštorná záhrada je jeho majetkom a mnísi ju neprávom zaberajú.

Potreba rozširovania rádového domu nachádza svojich patrónov. Ladislav Mattasovszky prenechal rádovému domu 1400 zlatých vo svojom testamente. V roku 1725 povodne Váhu, Smrečianky a Podhoránky vážne poškodili rádovú budovu a kostol. V tejto práci mnísi našli veľkého pomocníka v osobe Juraja Gilánya, kanoníka

Rádový dom je od roku 1714 gvardianatus. Počas pôsobenia Pikovszky Benjamína (1721) vybavili kostol lavicami. Vankovicz Máté (1724) založil teologické štúdium v Okoličnom so 6 klerikmi. Febery Gašpar (1732) dostal aj filozofické štúdium so 6 prírastkami. V roku 1744 Váh spôsobil zase veľa starostí v záhrade. V roku 1747 na náklady Ladislava Okolicsányiho sa postavil hlavný oltár. V roku 1749 nechal postaviť oltár Sv. Antona Jozef Okolicsányi.

20. augusta 1752 gróf Mikuláš Csáky, ostrihomský arcibiskup, v Okoličnom vyslúžil sviatosť birmovania. V roku 1762 zase mala cirkev významnú návštevu v osobe grófa Barkóczyho, Ostrihomského arcibiskupa. V roku 1764 bol postavený oltár sv. V týchto časoch bol už rádový dom zaľudnený. V roku 1767 tvoria osadenstvo 20 vysvätení kňazi, 8 zasvätenci rádu a 1 tertiárius. Vypomáhali liptovským a oravským farám.

V roku 1774 sa uzneslo o vybudovanie základného gymnázia v Trstenom a jeho vedením poverili františkánov z Okoličného. Mnísi nemali ani vlastný kostol a preto Marián Mattejovics požiadal o prevod.

Kostol sv. Kríža v Liptove je svedkom bohatej histórie a kultúry tohto regiónu.

Drevené kostoly, ako je aj Kostol sv. Kríža, sú unikátne stavby, ktoré boli postavené bez použitia jediného klinca. Na Slovensku sa zachovalo približne päťdesiat takýchto sakrálnych pamiatok, ktoré pochádzajú zo 16.-18. storočia.

Artikulárne kostoly sú osobitnou skupinou, ktorá sa líši od katolíckych a gréckokatolíckych drevených kostolov. Boli postavené v období náboženskej neslobody protestantov v 17. storočí. Museli spĺňať prísne podmienky, ako napríklad umiestnenie mimo mestských hradieb, použitie výlučne dreva a absencia veže a zvonov.

Medzi najznámejšie artikulárne kostoly patrí drevený artikulárny kostol v Hronseku, ktorý nesie prvky škandinávskej architektúry, a drevený artikulárny kostol v Kežmarku, ktorý patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v meste.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, najväčšia drevená stavba strednej Európy. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.

Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy.

Neskôr v roku 1774 bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol, preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.

Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

V čase výstavby vodného diela Liptovská Mara, keď bola obec Paludza zatopená, bol prenesený kostol na rozhranie obcí Svätý Kríž a Lazisko. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pôdorys kostola je v tvare kríža a má dĺžku 43 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry.

Interiér Dreveného artikulárneho kostola Svätý Kríž

Zhrnutie

Kostol sv. Kríža v Liptove je nielen architektonickým skvostom, ale aj symbolom histórie, kultúry a náboženského života regiónu. Jeho príbeh, od stredovekých začiatkov až po záchranu a presun do Svätého Kríža, je fascinujúcim svedectvom o ľudskej snahe zachovať kultúrne dedičstvo pre budúce generácie.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s dôležitými míľnikmi v histórii kostola:

tags: #kostol #sv #kriza #liptov