Obec Svätý Kríž, situovaná v malebnom prostredí Liptova, je známa nielen svojou bohatou históriou, ale aj jedinečným dreveným artikulárnym kostolom, ktorý láka návštevníkov z celého sveta. Poďme sa spoločne pozrieť na to, čo robí túto obec tak výnimočnou.
Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži
História Svätého Kríža
Územie dnešného Svätého Kríža pozostávalo v minulosti z niekoľkých osád: Ančikovany, Črmnô, Ipochhaza, Kraľovany, Leustachhaza, Priechod, Stráňany, Zahorovisko, Cinovisko a Motkovisko a bolo súčasťou majetkového celku starej slovanskej osady Ľubeľa. Dedina začala vyrastať na území medzi potokmi Črmnô a Ľubelá.
Najstaršia listina vzťahujúca sa na krížsky majetok je z roku 1262, tvorilo ho niekoľko osád: Priechod, Stráňany, Záhorovište, Črmnô, Cinovisko a Motkovisko. V roku 1262 ju Belo IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato. V roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného. V 13. storočí už bol na jej území kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara, osídlenie v údolí potoka Črmnô sa postupne rozšírilo a vytvorili sa tu osady.
Názov obce sa v priebehu storočí menil. V roku 1277 sa nazývala Chermele, neskôr Chermona, Cherumna, Chrmna, Sancta Crux až v roku 1920 Svätý Kríž, do ktorého sa spojili okolité osady a vytvorili dnešnú obec. Doložená je z roku 1277, keď ju Ladislav IV. vymenil za Nedožery, lebo v chotári sa našlo zlato, v roku 1281 ju však daroval Serafínovi z Okoličného. V 13. storočí je doložená fara a kostol.
Názov obce je doložený z roku 1277 ako Chermele, z roku 1293 ako Chermona, z roku 1352 ako Cherumna, z roku 1360 ako Chrmna, Sancta Crux, z roku 1396 ako Kerestur, z roku 1466 ako Csrmno, z roku 1498 ako Zenthkezt, z roku 1773 ako Czmrno Swaty Križ, z roku 1808 Cžermnue, z roku 1920 Svätý Kríž, maďarsky Szentkereszt.
V roku 1784 mala desať domov a 79 obyvateľov, bola poľnohospodárskou osadou a do roku 1945 na jej území boli aj dva mlyny. V roku 1784 mala 10 domov a 79 obyvateľov, v roku 1828 mala 9 domov a 66 obyvateľov. Bola poľnohospodárskou obcou, do roku 1945 tu boli 2 mlyny. Obyvatelia sa zapojili do SNP.
Kráľovský Svätý Kríž (Kraľovany) patrili rodine Szentiványiovcov. V roku 1715 mala 14 daňovníkov, všetko želiarov, v roku 1784 mala 7 domov a 55 obyvateľov, v roku 1828 s Motkoviskom a Stráňanmi mala 23 domov a 202 obyvateľov.
Cínový Svätý Kríž (Cínovisko) patril Czínegovcom, podľa, ktorých má pomenovanie, neskoršie Okolicsányiovcom. V roku 1784 mala 14 domov a 112 obyvateľov, v roku 1828 mala 14 domov a 124 obyvateľov.
Motkovisko patrilo zemianskej rodine Motkovcov. V roku 1784 mala obec 24 domov a 199 obyvateľov. V roku 1828 sa uvádza spoločne s Kráľovským Svätým Krížom.
Stráňany obec s medenou baňou sa spomína od roku 1535. Patrila Palugyayovcom, Allamanovcom a iným rodinám. V roku 1786 mala 13 domov a 108 obyvateľov. V roku 1828 sa uvádza spoločne s Kráľovským Svätým Krížom.
Priechod - osada v roku 1828 mala 5 domov a 46 obyvateľov. Patrila viacerým zemianskym rodinám.
Záhorovisko - v roku 1828 malo 4 domov a 35 obyvateľov. Osada patrila k obci Kráľovský Svätý Kríž. V 18. storočí bola samostatnou obcou v majetku zemianskych rodín.
Prvá písomná zmienka o majetku dnešného Svätého Kríža pochádza z roku 1285. V tomto roku kráľ Ladislav IV. daroval Hypolitovi (Ipoch), synovi Rachla a Stachovi (Leustach), synovi Aladára z Liptova, územie v rozsahu dvoch popluží, patriacich k územiu Paludze (de terra ville Polugy), za zásluhy pri sprevádzaní kráľovho posla do Poľska a Ruska. Tento majetok si obaja vlastníci v roku 1300 podelili. Severnú časť získal Hypolit a južnú Stacho. Dali podnet na výstavbu kostola Na vlastných majetkoch si obidvaja vybudovali svoje kúrie a na ich podnet bol postavený aj kostol Svätého Kríža. Za potomkov Hypolita a Stacha sa neskôr považovali viaceré zemianske rody: Cínovci, Gôtovci, Motkovci a Ančikovci.
Svätý Kríž ako sídlo stredovekej farnosti sa v písomnostiach zo 14. až 16. storočia spomína väčšinou v maďarskej forme: Zentkerezt, Keresztur, Kerestes. Najstaršia písomná zmienka, ktorá obec pomenúva Svätý Kríž, pochádza z konca 15. storočia.
Do dejín Svätého Kríža sa natrvalo zapíše aj tohtoročný 8. november. Po 729 rokoch od prvej písomnej zbierky tam uviedli do života knihu: Svätý Kríž dejiny.
Starosta obce Svätý Kríž, Vladimír Feketík sa s myšlienkou vydania knihy o histórii Svätého Kríža zaoberal už dávno predtým, ako nastúpil do svojej funkcie a za podpory poslancov obecného zastupiteľstva sa mu jeho myšlienky podarilo aj zrealizovať. Nebola to jednoduchá cesta, ale veľmi tŕnistá. Najviac mu v tom pomohol odborník na históriu Liptova Peter Vítek. Historik zozbieral množstvo podkladov o osadách a známych rodoch, ktoré obec v minulosti preslávili. Niektoré fakty dodali aj Miroslav Martinický a Peter Laučík a kniha dostala konečne svoju podobu.
Starosta obce akciu odštartoval uctením si najstaršej generácie. Pre seniorov pripravil posedenie pri hudbe Senior band z Liptovského Jána, ktorá im zahrala v rámci Mesiaca úcty k starším. Akcia vyvrcholila citáciou Milana Rastislava Štefánika: „Národ, ktorý nepozná svoje dejiny, nezaslúži si prítomnosť a ani svoju budúcnosť,“ v podaní moderátora Pavla Tomčíka. Nechýbal ani farár Ján Paciga a olympionik Jerguš Bača, ktorý spolu s Vladimírom Feketíkom knihu uviedli do života. Zemou z územia osád, kde dnes život, v rámci Svätého Kríža, neexistuje. Symbolicky si tak uctili časti Svätého Kríža, ktorých obyvatelia sa akcie zúčastniť zákonite nemohli. Potom už pobavila obyvateľov obce koncertom skupina Ploštín Punk. Každý z prítomných si odniesol z akcie podpísanú knihu o dejinách Svätého Kríža, plný žalúdok chutných jedál a dobrý dojem z vydarenej akcie.
Drevený artikulárny kostol
Vo Svätom Kríži stojí aj jedinečný drevený artikulárny evanjelický kostol. Patrí k najväčším dreveným stavbám v strednej Európy. Obec Svätý Kríž je známa po celom svete najmä vďaka skvostu, ktorým je evanjelický drevený artikulárny kostol. História tohto kostola je však trochu iná a so Svätým Krížom je užšie prepojená iba v posledných desaťročiach minulého storočia.
Kostol bol pôvodne postavený v Paludzi. Keď sa rozhodlo o zatopení dedín pod Liptovskú Maru, v roku 1974 kostol presťahovali.
Interiér dreveného kostola
Rímskokatolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža
Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý. Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.
Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“ V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924. V južnej veži sú taktiež dva zvony. Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m.
Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov. V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa. V kaplnke sa nachádza aj obraz biskupa G.Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o tejto udalosti.
Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z r.1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote. V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z r.1949 od Edmunda Messányiho z Nitry. Tento známy maliar okrem tohto obrazu namaľoval v r. 1948/49 aj obrazy v klenbách, zreštaurované v r.1987.
Bratstvo svätého Škapuliara bolo založené vo Svätom Kríži nad Hronom v r.1725, do ktorého sú od uvedeného roku prijímaní každoročne noví členovia na sviatok Panny Márie Karmelskej a zapisovaní do knihy, ktorá sa vedie už vyše 270 rokov. Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole aj kaplnka Panny Márie Lurdskej.
Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok. Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov.
Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264).
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Kupča - Malá osada na biskupskom majetku v blízkosti svätého Kríža, kde biskup Štefan Moyses dal postaviť pre poľnohospodárskych robotníkov kostol zasvätený svätému Štefanovi (prvému mučeníkovi). Kostol bol ním posvätený v r.1863. Udržiavaný bol do r.1974 do odchodu posledných obyvateľov. Dnes je zdevastovaný a vyrabovaný.
Skalka (pod Šibeničným vrchom) - Na vŕšku Skalka svätokrížsky farár František Hajnovič po svojom návrate z kuruckého zajatia v Haliči dal v rokoch 1709-1711 postaviť votívnu - ďakovnú kaplnku k úcte Navštívenia Panny Márie. Bola obľúbeným miestom Michala Chrásteka. Od neho pochádza dodnes spievaná pieseň Skalko, vŕšku spanilý ...
Renesančno - barokový kaštieľ - dal postaviť ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v r.1631 na staršom stredovekom základe. Po zriadení banskobystrickej diecézy v r.1776 sídlili v ňom niektorí biskupi a niektorí sa v ňom príležitostne zdržiavali. V kaštieli do r.1950 bolo množstvo cenností: knižnica, archív, olejomaľby, nábytok a iné. Väčšina hodnôt je zničená a časť rozptýlená na neznámych miestach. Kaplnka v kaštieli bola zasvätená Zvestovaniu Panny Márie. Za komunizmu slúžila ako sklad civilnej obrany. Dnes je vyprázdnená bez akéhokoľvek pôvodného zariadenia.
Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Jej pomaďarčený názov je Cristur, čo znamená kríž Pána. Latinská forma je Sancta Crux a slovenská Svätý Kríž. Je opodstatnený názor, že toto pomenovanie je ešte staršie. Z osady sa stalo mestečko. Medzníkom bol rok 1246, kedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča ako zemepán udelil Svätému Krížu privilégium so 16 výsadami a Svätý Kríž nadobudol charakter zemepánskeho mestečka.
Nádherné prostredie Liptova láka každoročne zástupy turistov a výletníkov či už z rôznych kútov Slovenska, ako aj zahraničia. Dovolenkujete v krásnom prostredí Liptova a hľadáte adrenalínový zážitok v kombinácii s množstvom smiechu zábavy?
Liptovská Mara
Liptovská Mara je vodné dielo pri Liptovskom Mikuláši. Bola dokončená v roku 1975 a pri jej výstavbe bolo zaplavených 13 obcí.
V Liptovskom Mikuláši, v tesnej blízkosti obľúbenej Tatralandie, nájdete jedinečnú kontaktnú ZOO, kde sa zvieratá stávajú skutočnými spoločníkmi celej rodiny. V centre Liptovského Mikuláša, v najstaršej svetskej budove z 15. Aquapark Tatralandia je jeden z najväčších areálov vodnej zábavy v Strednej Európe. Najvýraznejšou a najkrajšou historickou stavbou mikulášskeho námestia je bezpochyby budova Prvého stoličného domu. V Liptovskom Mikuláši, v historickej budove niekdajšieho zájazdného hostinca zo 17. storočia, je umiestnené Múzeum Čierny orol. V roku 1955 vznikla tretia najstaršia galéria na Slovensku - Liptovská galéria P. M. Bohúňa. Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva je najmodernejším múzeum na Slovensku, a zároveň jediné špecializované múzeum svojho druhu. Po stopách Keltov sa môžete vydať v archeoskanzene Havránok. Táto lokalita je jednou z najstarších kultúrnych pamiatok na Liptove. ILUSIA je fascinujúci svet optických klamov, ktoré podkopú dôveru v Tvoje zmysly. Lyžiarske stredisko Opalisko leží v nadmorskej výške 640 m n.m. a stúpa až do výšky 1 030 m n.m. V stredisku lyžiarov obsluhujú 4 vleky a jedna dvoj-sedačková lanovka.
Poludnica - 1549 m n. Očarujúci a bájny názov, Poludnica, nesie bralnatý zalesnený vrch nachádzajúci sa na konci rázsochy Krakovej hole v Nízkych Tatrách.
Obec sa vyvinula na území medzi potokom Črmnô a Ľubela, ktorú v roku 1262 Belo IV. daroval Šebestiánovi, Dankovi, Stenkovi.