Liturgia vopred posvätených darov je jedinečná bohoslužba, ktorá sa slávi v byzantskej tradícii počas Veľkého pôstu. Táto liturgia, charakteristická svojimi spevmi a notami, má hlboký duchovný význam a bohatú históriu.
Ikona zobrazujúca byzantskú liturgiu.
Veľký Pôst a Liturgia Vopred Posvätených Darov
V byzantskej tradícii obdobie desiatich týždňov, ktoré predchádzajú Paschu, nazývame Triodion. Názov označuje tri biblické ódy, ktoré sa spievajú na utierni - a obsahuje predpôstne a pôstne obdobie. Skutočný a vlastný Veľký pôst má štyridsať dní - od pondelka prvého týždňa až do piatku pred Kvetnou nedeľou (Nedeľou paliem) - a rozvíja týždne od pondelka do nedele, ponúkajúc týždennú cestu v ústrety nedeli, tak ako sám Veľký pôst je cestou k Pasche.
Byzantský Veľký pôst je obdobím, ktoré má veľmi bohatý výber biblických textov: žalmy i čítania - v hymnografii aj v čítaniach cirkevných otcov. Hymnické texty sa pozastavujú predovšetkým pri téme ľudskej duše ovládanej hriechom, ktorá nájde prostredníctvom Veľkého pôstu možnosť spásy. V štyroch nedeliach predpôstného obdobia nachádzame veľké témy, ktoré poznačia priebeh Veľkej štyridsiatnice: pokora (Nedeľa mýtnika a farizeja); návrat k milosrdnému Bohu (Nedeľa márnotratného syna); posledný súd (Mäsopôstná nedeľa - o Kristovom súde), odpustenie (Syropôstna nedeľa - o vyhnaní prarodičov z raja).
Veľký pôst trvá štyridsať dní, má päť nedieľ. V každej z nich vidíme dvojaký aspekt: na jednej strane biblické čítania, ktoré pripravujú na krst, na druhej strane historické a hagiografické aspekty. V nedeľu ortodoxie povolanie Filipa a Natanaela je modelom povolania každého ľudského bytia a slávi sa víťazstvo ortodoxie nad ikonoklazmom a znovunariadenie uctievania ikon. V nedeľu svätého Gregora Palamu sa spomína viera ochrnutého uzdraveného Kristom. Nedeľa povýšenia svätého Kríža je venovaná uctievaniu víťazného Kristovho Kríža, ktorý sa slávnostne prináša do stredu chrámu a je uctievaný veriacimi celý týždeň ako symbol víťazstva a radosti, nie utrpenia. V nedeľu svätého Jána Lestvičníka (Klimaka/Rebríka), ktorý je vzorom askézy, sa slávi uzdravenie posadnutého démonom, a v nedeľu svätej Márie Egyptskej, ktorá je vzorom pokánia, sa slávi ohlásenie vzkriesenia.
Počas celého Veľkého pôstu byzantská tradícia recituje na konci všetkých oficiálnych cirkevných hodiniek modlitbu pripisovanú svätému Efrémovi Sýrskemu, ktorá zhrňuje cestu obrátenia každého kresťana: „Pane a Vládca môjho života, odožeň odo mňa ducha zúfalstva, nedbanlivosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, tvojmu služobníkovi, ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.
Táto modlitba je súčasťou skoro každej bohoslužby byzantského obradu počas Svätej a veľkej štyridsiatnice (od pondelka do piatku). Vynikajúco vystihuje v krátkosti celý program Veľkého pôstu, a to jeho negatívnu i pozitívnu stránku - čoho sa máme zbaviť a k čomu máme dospieť.
Úvod do Božskej liturgie
Spevy a modlitby
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem. Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať. Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme. Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen. Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. Ľud sa modlí 18. 1.
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život. Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami. vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože.
Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách. Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu. Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. aby si videl synov svojich synov. Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože.
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené. Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách. Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem. Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože.
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. hl. 8.: Završujeme pre dušu užitočnú štyridsiatnicu * i svätý týždeň tvojich strastí. * Prosíme, milujúci človeka, * daj nám uvidieť to, čím si v ňom preslávil svoju veľkosť * a tvoje nevysloviteľné diela za nás, * v tomto poznaní spievajúcich, * Pane, sláva tebe.
Pane, keď si chcel vidieť Lazárov hrob * a sám si chcel dobrovoľne zostúpiť do hrobu, pýtal si sa: * „Kde ste ho položili?“ * Keď si uvidel, to o čom si vedel, * zavolal si na toho, ktorého si miloval: * „Lazár, poď von!“ * Poslúchol, bezduchý, darujúceho mu dych, * teba, Spasiteľa našich duší.
Pane, prišiel si k štvordennému Lazárovmu hrobu, * aby si nad ním prelial slzy. * Štvordennú mŕtvolu si pozdvihol, ty, Klas života. * Tvojim hlasom bola zviazaná smrť, * rubáš bol roztrhaný rukami.
Pane, tvoj hlas rozbil kráľovstvo pekla * a slovo tvojej moci pozdvihlo mŕtveho zo štvordenného hrobu. * Lazár sa stal ďalším predobrazom spásy.
Pane, pojal si so sebou svojich učeníkov * a prišiel si do Betánie, aby si pozdvihol Lazára. Postavil si sa pred Lazárov hrob, náš Spasiteľu, * a zvolajúc na mŕtveho, * vzkriesil si ho, akoby zo sna. * Striasol zo seba pominuteľnosť účinkom nepominuteľnosti * a vyšiel zviazaný plachtami. * Všetko môžeš, všetko ti slúži, * milujúci človeka, * všetko ťa poslúcha. Pre dušu užitočnú štyridsiatnicu dokončujeme, volajúc: * „Raduj sa, mesto Betánia, rodisko Lazárovo, * radujte sa, Marta a Mária, jeho sestry, * lebo zajtra Kristus príde slovom oživiť zomretého brata. * Keď jeho hlas začul trpké a nenásytné predpeklie, * strachom sa zatriaslo a veľmi sa rozstenalo, * prepustilo Lazára, oviazaného šatkami. * Týmito zázrakmi bol udivený zbor Hebrejov. * S palmami a vetvami ho vítali. * Zhromaždili sa i oslavujúce deti, * k tomu, ktorého im budú závidieť otcovia.
Liturgia sv. Jána Zlatoústeho
Svätý Ján Zlatoústy sa narodil okolo roku 345 v Antiochii, kolíske kresťanstva. Aby svoje kresťanské vzdelanie uplatnil v každodennom živote, tento bystrý mladík sa uchýlil do susedných hôr, kde v jeho dobe prekvital veľmi aktívny asketický život. Meletiov nástupca arcibiskup svätý Flavián († 404) vysvätil Jána za kňaza a ustanovil za kazateľa v najväčšom mestskom chráme. Ján Zlatoústy je považovaný za najväčšieho kresťanského rečníka všetkých čias. V arcibiskupskej pozícii sa Zlatoústy okamžite pustil do náboženskej reformy a popri inom obnovil poriadok a dôstojnosť liturgických obradov.
Zlatoústy si všimol, že počas dlhých modlitieb Bazilovej liturgie veriaci začali byť roztržití a nedisciplinovaní. Rukopis z 8. Vďaka svoje praktickosti a Jánovej autorite tzv. božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho do 13. V 5. storočí bol Jánovej liturgie zavedený hymnus Trisagion. Až 7. storočí bol obrad prípravy eucharistických darov (proskomídia) presunutý na začiatok bohoslužby a boli pridané antifóny. Koncom 8.
Pašiové spevy
Pašie sú pobožnosti, ktoré sa konajú počas pôstu. Sú rozjímaním o umučení Ježiša Krista. Názov pochádza z latinského slova "passio", čo znamená "utrpenie". Počas pašiových pobožností sa spievajú rôzne piesne a modlitby, ktoré opisujú Ježišovo utrpenie a smrť.
Záver
Liturgia vopred posvätených darov je vzácnym pokladom byzantskej tradície. Jej spevy a noty, spolu s hlbokými modlitbami, nás vedú k pokániu a duchovnej obnove počas Veľkého pôstu.
tags: #liturgia #vopred #posvatenych #darov #spevyn