Pri poslednej vete žalmu som sa musel zastaviť: „… v Tvojom svetle svetlo vidíme.“ Táto fráza je poeticky krásna a zároveň dôvtipná. Zamyslime sa na chvíľu: a v Tvojom svetle svetlo vidíme. Viete, čo tým Dávid myslel? Čo znamená toto „svetlo“? A aká je zodpovedajúca tma?
Vieme, že Dávid používa prirodzené slnečné svetlo ako metaforu pre božské alebo duchovné svetlo. Biblia to opisuje ako samotné vyžarovanie Božej slávy (pozrite Zjav 21:23). Ak by sme mali definovať toto božské svetlo, možno by sme zvládli povedať: „Svetlo Božej slávy je žiara nekonečnej krásy a veľkosti Božích rozmanitých dokonalostí.“
V prírodnej oblasti sme závislí na svite slnečného svetla. Naše fyzické telá majú oči, a preto potrebujeme svetlo, aby nám ukázalo, kde sme a kam musíme ísť. A potrebujeme ho aj na to, aby nám pomohlo vidieť a vyhnúť sa alebo uniknúť nespočetnému množstvu nebezpečenstiev okolo nás. Slnko však nášmu telu dáva doslova život. Aby sme prežili, jeme rastliny, ktoré potrebujú svetlo, alebo jeme zvieratá, ktoré jedia rastliny, ktoré potrebujú svetlo. Božské svetlo nám doslova dáva duchovný život: „Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! Nie náhodou Dávid spojil „život“ a „svetlo“ v Ž 36:10.
Dávida znepokojuje temnota, ktorou sú „nerozumné zatemnené srdcia“ (R 1:21) „zlých“, ktorých myseľ „oslepil boh tohto sveta“, aby im zabránil vidieť Božie svetlo (2. K 4:3). A je to strašná temnota. Časť toho, prečo je temnota hrozná, je to, že sa tvári ako svetlo. Myslíte si, že viete, kde ste a kam idete, ale neviete. Myslíte si, že poznáte pravdu o vašom duchovnom prostredí, ale nepoznáte. Myslíte si, že ste úplne nažive, ale nie ste.
Avšak pre všetkých, ktorí prebývajú v takejto tme, je tu neuveriteľne dobrá správa. Ježiš, „to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ práve preto, aby rozptýlilo túto veľkú temnotu (J 1:9). „Ja som svetlo sveta. Prečítajte si to ešte raz pozorne. A teraz si prečítajte toto: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí“ (J 1:4). Čo vidíte? „Ježiš je svetlo života a život svetla. Ježiš je svetlom života (J 8:12) a život svetla (J 1:4). On stelesňuje všetko, čím duchovné svetlo je a čo robí. On je „cesta“ a ukazuje nám cestu, ktorou máme ísť; on je „pravda“ a odhaľuje pravdu o našom duchovnom okolí; a on je „život“ a dáva nám život - je svetlom, z ktorého čerpáme svoj vlastný život (J 14:6).
Ježiš je zosobnená, vtelená „žiara slávy Božej“ (Žid 1:3). On je „pravým svetlom“ tohto sveta, a bude pravým svetlom sveta, ktorý príde (Zjav 21:23). Dávid o tomto všetkom nemohol vedieť, keď písal Ž 36:10. Ale poznal Boha. Vedel, že Boh je „pravé svetlo, ktoré dáva svetlo každému,“ kto v Neho verí (J 1:9). Vedel, že tma je veľká, ale že „Božie svetlo svieti v tme a tma ho nepohltila“ (J 1:5). Vedel, že Boh je životodarným svetlom sveta.
Kázeň na vrchu a podobenstvo o dome na skale
„Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol založený na skale. A každý, kto počúva tieto slová, a neplní ich, podobný bude mužovi - bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku.
Podľa predpovedí Pána Ježiša Krista prídu na Zem pred zmenami doby ťažké dni a len tí veriaci sa zachránia, ktorí vydržia všetko. Kresťania, ktorí pozorne čítajú Božie slovo, dobre poznajú toto podobenstvo a jeho odkaz na konci Kázne na vrchu. Vonkajšie výzvy dokážeme prežiť bez vážnejších škôd, keď náš dom - teda náš život - je postavený na silný základ, no počúvanie a poznanie Majstrových slov ešte samo osebe neznamená, že sme stavali na skalu, pretože počuté je potrebné aplikovať aj v praktickom živote.
Toto prehlásenie platí na všetky slová Pána Ježiša - ale nemôžeme si nevšimnúť, že toto podobenstvo odznelo na konci série kázní. Konkrétne dané zasľúbenie platí na to, keď človek žije dennodenne podľa týchto slov, potom môžu prísť do života prívaly, víchrice a záplavy - zostane pevne stáť. Reálne rozmýšľame o svete a o živote v ňom vtedy, keď počítame aj s tzv. „prírodnými katastrofami“ - o nich totiž Ježiš netvrdil, že domy postavené na skale budú každopádne ušetrené.
Ba čo viac, podľa biblických proroctiev sa právom môžeme domnievať, že v posledných časoch bude ľudstvo stáť pred najťažšími výzvami. Svetové problémy dnešnej doby a minulých rokov - hospodárska kríza, terorizmus, kríza, migrácie atď. - naznačujú, že už v súčasnosti žijeme v zložitej a ťažkej dobe.
Nie je však dôvod na strach a paniku, pretože Pán Ježiš zasľúbil, že pre toho, kto postaví svoj dom na skale, sa aj počas najhorších vonkajších okolností uvoľní Božia stabilizujúca milosť.
Ježišova Kázeň na vrchu začína tzv. blahoslavenstvami, potom rozoberá šesť starozákonných prikázaní. Ďalej hovorí obšírnejšie o siedmich spôsoboch správania sa a postojoch, ktoré znamenajú základné piliere skutočného kresťanského spôsobu života. Dlho vyučuje o z milosrdenstva prameniacej almužne, odpúšťaní, modlitbe, pôste, o materiálnom živote a vystríha nás pred kritizovaním a falošnými prorokmi.
Dalo by sa o tomto všetkom napísať celú sériu vyučovaní, ale chcem vyzdvihnúť jednu vec, ktorá platí pre všetky tu spomenuté slová. Tento odkaz bol pre Neho takým dôležitým, že ho vyhlasuje aj ako povzbudenie, ale aj ako príkaz, aby sme „neboli ako farizeji“, ktorí sa pred svetom ukazujú v inom svetle, akými v skutočnosti sú.
Ježiš vyzdvihuje nasledovné: „aby sme boli úprimní, hodnoverní, priami, takí, ktorí sa aj v osobnom živote, vo svojej ‚komôrke‘ správajú kristovsky“.
Celé to znamená, že je bezpochyby dôležité mať život postavený na skale, ktorý ustojí aj tie najťažšie skúšky, ale samo osebe to nestačí, pokiaľ je to len zdanlivé a nepramení to priamo zo srdca, ale z vypočítavosti, pre uskutočnenie vlastných záujmov, z nutnosti vyhovieť alebo zo strachu.
V súvislosti s postojom kritizovania a posudzovania poukazuje na to, že v mnohých prípadoch osoby, ktoré si o sebe myslia, že sú tzv. „spravodlivé“, práve oni sa snažia svoje morálno-duchovné nedostatky zakryť, samozrejme, neúspešne, pretože možno ich okolie si to ani nevšimne, ale Boh vidí všetko.
Preto Ježiš odporúča takýmto ľuďom prehodnotenie svojho života a úprimné pokánie. Popri všetkom Majster upriamuje našu pozornosť aj na falošných prorokov a nebezpečenstvo zlých spoločností a zaujímavým spôsobom vyzdvihuje to, že ich poznávacím znamením je, že sa ukazujú v inom svetle, akými v skutočnosti sú.
Toto zasľúbenie znamená aj to, že v časoch pred príchodom Mesiáša v Písme predpovedané vonkajšie skúšky, ako sú vojny, zemetrasenia, hladomory, teror, prenasledovania kresťanov nebudú znamenať až také výzvy, ako vnútorné javy podkopávajúce hodnovernosť a pravosť kresťanského života.
Nie je náhoda, že novozmluvné proroctvá, ktoré naznačujú trendy posledných čias vo vnútri cirkvi, označujú pokrytectvo ako najväčší problém. „Ale Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia démonických, pokryteckých, falošných učiteľov, ktorí majú poškvrnené svedomie…“ (1Tim 4,1-2).
V druhom liste sa tiež v proroctvách o posledných časoch zdôrazňuje: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy. Ľudia budú totiž sebeckí (…) Budú sa tváriť pobožne, ale silu (pobožnosti) budú popierať. Pavol jednoznačne poukazuje na to, že jedným z hlavných problémov pred príchodom Ježiša Krista bude pokrytectvo v cirkvi.
Podstatou bude toto klamstvo: človek sa bude javiť svojmu okoliu inak, akým v skutočnosti je, ako ho pozná Boh, kedy ho v súkromnom živote v skrytosti pozoruje.
V Matúšovom evanjeliu v podobenstve o pšenici a kúkoli Ježiš priamo tvrdí, že v posledných časoch (v žatve) bude pokrytectvo znamenať taký vážny problém, že Boh priam drasticky zasiahne a v spolupráci s anjelmi (sluhami) oddelí od synov Božieho kráľovstva (pšenica) tých, ktorí len tak vyzerali, ale v skutočnosti konali zlo (kúkoľ).
„Predložil im iné podobenstvo: Podobné je kráľovstvo nebeské človeku, ktorý zasial dobré semeno na svojom poli. Ale keď ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď siatina vyrástla a vyklasila sa, ukázal sa aj kúkoľ. Sluhovia prišli k hospodárovi a povedali mu: Pane, či si ty nezasial dobré semeno na svojom poli? Kde sa teda vzal kúkoľ? Odpovedal im: Človek nepriateľ to urobil. Opýtali sa sluhovia: Či teda chceš, aby sme ho šli povytŕhať? On odpovedal: Nie! Aby ste pri vytrhávaní kúkoľa nevytrhali s ním nejako aj pšenicu.
Počas dozrievania sa tieto rastliny ťažko rozoznávajú, preto zakázal Hospodár, aby ich predčasne vytrhali, pretože počas toho by mohli vytrhať aj pšenicu. Počas žatvy sa už dajú zreteľne rozlíšiť tieto plodiny, kúkoľ spália, pšenicu zhromaždia do stodoly.
Teraz ešte trvá proces dozrievania: počas doby nápravy cirkvi je Boh určitú dobu trpezlivý. Hoci pozná všetky tajomstvá kresťanov pokrytcov, ktorí žijú dvojakým spôsobom života, neuplatňuje na nich súd. Nech to nikoho z nás nepomýli, príčinou čakania je totiž jediný dôvod - možnosť obrátenia sa. Preto Boh nedovolí anjelom likvidovať spomedzi pravých veriacich pokrytcov, aby mali možnosť obrátiť sa a skrze Božiu milosť sa ešte zmenili na pšenicu.
To, že pokrytcov stíha tvrdý trest, vidíme na dramatickom príbehu Ananiáša a Zafiry. Veriaci manželia v skutočnosti nedali almužnu pre chudobných jeruzalemského zboru z milosrdenstva, ale preto, aby získali dobrú mienku a pozíciu pred apoštolmi a členmi zboru. Problémom nebolo to, že z predaja svojej nehnuteľnosti odovzdali len istú čiastku, ani to by nebol problém, keby si ponechali celú získanú sumu peňazí - ako to vyplýva aj zo slov apoštola Petra - ale Boží hnev vyvolala tá skutočnosť, že sa tvárili tak, ako keby odovzdali celú sumu.
V Matúšovom evanjeliu v 24. kapitole sa učeníci pýtali Ježiša, aké bude znamenie Jeho príchodu a konca sveta. Ako odpoveď Ježiš udáva medziiným nasledujúce podobenstvo: „Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte! Kto je teda verným a rozumným sluhom, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť! Veru vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Ale ak by si ten zlý sluha pomyslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by biť spolusluhov, jedol by a pil s opilcami, príde pán toho sluhu v deň, keď sa ani nenazdá a v hodinu, o ktorej nevie, rozpoltí ho a s pokrytcami určí mu podiel: tam bude plač a škrípanie zubov.“ (Mt 24,44-51)
Upozornenie sa vzťahuje opäť na posledné časy, kde vystupuje zlý sluha, ktorého hlavným problémom, ba až tragédiou je pokrytectvo. Pán domu ho ustanovil do zodpovednej pozície, no on ju nenaplnil a jeho čestná úloha zostala zdanlivou. Ba priam naopak: voči spolusluhom sa správal kruto a žil hýrivým spôsobom života, pokým sa jeho pán nevrátil.
Z Ježišových slov je zjavné, že pokrytci majú zvláštny koniec - rozpoltenie, plač a škrípanie zubami. To druhé sa vzťahuje na to, že pokrytci sú aj v pekle zvlášť oddelení, kde je plač a škrípanie zubami.
Aj v podobenstve o kráľovskej hostine čítame, kam vyhodia hosťa, ktorý nemá slávnostné svadobné rúcho, čo znamená spravodlivé skutky svätých, čo je skutočný, autentický kresťanský spôsob života.
Vykladači Biblie sa zhodujú v tom, že list laodicejskému zboru v knihe Zjavení charakterizuje cirkev pred príchodom Pána Ježiša Krista. Mesiáš tu neudáva ako hlavný problém samotné pokrytectvo, ale kvalifikovaný sebaklam: hovorí tu o takých ľuďoch, ktorí podvádzajú nielen svoje okolie, ale aj samých seba, až napokon veria, že ich hriešny život je vskutku dobrý.
„Anjelovi cirkevného zboru laodicejského napíš: Toto hovorí Amen, Verný a pravý svedok, Počiatok Božieho stvorenia: poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, vypľujem ťa z úst. Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý, radím ti: kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty a (kúp si) kolýriovej masti pomazať si oči, aby si videl. Ja všetkých, ktorých milujem, vychovávam a trestám.
Vlažný kresťan laodicejského zboru má tragicky mylné sebahodnotenie - myslí si o sebe, že je vierohodným, dobrým kresťanom - Boh sa však na neho pozrie zhora a skonštatuje, že „v skutočnosti je úbohý a má vážne problémy“.
Hoci život takéhoto človeka je jedno obrovské klamstvo - oklame seba aj svojich blížnych, ba snaží sa sústavne podvádzať aj samotného Boha - Ježiš sa ho nevzdáva. Práve naopak, pokarhanie a výzva k pokániu sú dôkazom Jeho lásky.
K náprave je ale bezpochyby potrebné ohňom prepálené zlato, biele rúcho a očná kolýriová masť. Je dôležité opätovné získanie vytrvalej a úprimnej viery aj v skúškach a z toho prameniaci skutočný kresťanský život.
„Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne.“ (Mt 6,6)
Naša budúcnosť a kvalita našich pozemských rokov a to, ako budeme úspešní, alebo neúspešní, nezávisí od toho, čo robíme na verejnosti, ale od toho, ako konáme vtedy, keď nás nik nevidí, jedine Boh. O pokrytcoch Ježiš hovorí, že „vzali svoju odplatu“ - a ak sa neobrátia, ich zdvojený život roztriešti celý ich budúci osud, podobne ako strom, na ktorom ešte zvonka nič nevidno, ale zvnútra už začal proces práchnivenia, ktorého skolí prvá víchrica.
Žalm 61 a prosba o Božie vypočutie
Základný význam výrazu „výkrik“ (prosba) je akékoľvek zvuk či zvýšenie hlasu, v kontexte tohto žalmu vyjadruje žiaľ a úzkosť. Tento výrok zároveň znamená modlitbu, ktorou sa žalmista obracia k Bohu. Prosba o Božie vypočutie je zintenzívnená výrazom „všimni si“ (buď pozorný) a je doplnená prosbou o pozitívnu odpoveď.
„Od končín zeme“ Tento výraz môže chápaný ako. Prvá možnosť je jeho označenie pre izraelskú krajinu, druhý pre zem ako takú (Ž 46,9: „Poďte a pozrite na diela Pánove, aké úžasné veci vykonal na zemi. Zo všetkých končín zeme odstraňuje vojny.“) alebo tretia možnosť je podsvetie. Prvé dve možnosti majú skôr geografický charakter, tretia možnosť zasa vyjadruje jeho existenčnú núdzu a bytostnú vzdialenosť od Boha. Tieto možnosti sa však nevylučujú, môžu byť medzi sebou prepojené.
Ďalšou charakteristikou žalmu je ochabnuté či unavené srdce. Nie je to iba vnútorný pocit, ale dôsledok extrémneho zaťaženia, ba až bytostná úzkosť, ktorá môže byť horšia ako fyzická bolesť. Žalm 142,4: „Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky. V takomto stave človek pociťuje hroziaci zánik, spôsobený vzdialením sa od Boha, prežíva stratu Božej priazne ako bytostnú úzkosť a ohrozenie.
Slovné spojenia: skala, útočisko, pevná veža, Božie krídla, bašta sú metaforou pre Boha, ktorý je neochvejnou ochranou. Žalmista si je vedomý mocnej ochrany, ktorú Boh poskytuje, a preto túži po prebývaní s Ním a utiekaní sa k nemu.
Skutočnou ochranou pred nepriateľom je iba Boh, ktorý je opísaný dvoma synonymnými výrazmi. Útočisko je priestor chránený Pánovou prítomnosťou. Žalm 73,28: „Mňa však Božia blízkosť blaží. Toto si vyžaduje vloženie dôvery zo strany človeka. Istota, ktorú Pán poskytuje, je zdôraznená výrazom pevná veža. Je to metafora pre Boha, ktorý je neochvejnou ochranou.
„Kristus je nedobytná veža, tiež Skala, na ktorej stojí jeho Cirkev a nepriatelia ju nepremôžu. Ak sa kresťania boja útoku nepriateľa, nech sa schovajú do tejto veže a diablove strely ich tam nikdy nezasiahnu. V tejto veži sa môžu vyzbrojiť zbraňami, no utiekať sa do tejto veže znamená utekať pred útokmi nepriateľa v duchovnom zmysle. Nepriateľské strely nás nezasiahnu, ak s nepriateľom nebudeme súhlasiť, v takom prípade sme proti nemu imúnni. My sami sa však máme vyzbrojiť duchovnými zbraňami, ktoré nepriateľa zrania a porazia. Týmito zbraňami sú Božie Slovo, naša viera, tá istá nádej, ktorá je nám vnuknutá a ktorá podnecuje naše dobré skutky.
Výraz stan (stánok) sa vzťahuje na Jeruzalemský chrám, zdôrazňujúc najmä aspekt poskytnutej ochrany, ktorá potrvá naveky. Žalm 27,5: „Veď ma schová vo svojom úkryte v deň pohromy. Ochranná sila je ešte väčšmi zdôraznená použitím obrazu Božích krídel. Tento obraz sa v žalospevoch, vyznaniach viery a prosebných žalmoch často aplikuje na Boha. Žalm 17,8: „Chráň ma ako zrenicu oka! Žalm 36,8: „Bože, aká vzácna je tvoja milosť! Žalm 57,2: „Zmiluj sa nado mnou, Bože!
Odvolávajúc sa na záchranu z Egypta predstavuje základnú náboženskú skúsenosť Izraela, vďaka ktorej môže existovať ako národ. Žalmista si je vedomý mocnej ochrany, ktorú Boh poskytuje, a preto túži po prebývaní s ním a utiekaní sa k nemu.
„Na tejto zemi sme iba pútnikmi a všade prebývame len ako cudzinci. Trvalý príbytok nájdeme až medzi obyvateľmi nebeského Jeruzalema, kde nám Kristus v dome svojho Otca pripravil množstvo príbytkov. V prípade Cirkvi je to však iné, lebo ona tu na zemi nebude len krátky čas, ona tu bude až do konca. Nijaké útoky nepriateľa ani škandály v jej strede nemôžu Cirkev zničiť.
„Dávid v trápení sľúbil Bohu ešte väčšiu oddanosť, ak ho ochráni pred nebezpečenstvom a dopraje mu návrat. Teraz vyjadruje dôveru, že Boh jeho sľuby počul, prijal a dopraje mu o čo prosil.“ (Radak)
„Dávid sľúbil, že si neodpočinie, kým nenájde vhodné miesto pre chrám (Ž 132,2-5), a za to „sa Pán Dávidovi zaviazal prísahou… Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.“ (Žalm 132,11.12). Ak budú mať Dávidovi potomkovia bázeň pred Božím menom, ich kráľovstvo potrvá naveky.“ (Feuer)
Celé spojenie „tí, ktorí majú bázeň pred tvojím menom“ sa vzťahuje na skupinu ľudí, ktorí patria Pánovi a sú jeho vlastníctvom, no presahuje hranice kultového zhromaždenia. Žalm 85,10: „ Jeho spása je naozaj blízka tým, čo sa ho boja. Žalm 86,11: „Vyuč ma, Hospodin, svojej ceste a budem žiť podľa tvojej pravdy.
„Dedičným vlastníctvom svätého je: život, neporušiteľnosť, vláda, večné spojenie s Bohom. Pridanie hoci aj mnohých dní neznamená iba obyčajné chronologické predĺženie, ale život získava mimoriadnu kvalitu. Roky budú trvať z pokolenia na pokolenie, takže kráľ sa stane známym (Žalm 45,18: „Tvoje meno budem pripomínať všetkým pokoleniam. Preto ťa národy budú oslavovať na večné veky.“). Z tohto požehnania bude mať osoh i krajina s obyvateľmi, keďže ich blaho záviselo od blaha kráľa.
„Terajšiu generáciu symbolizuje mesiac, ktorý je najprv v nove, potom dorastá a prichádza do splnu, potom zostarne a zomrie. Naše smrteľné generácie robia to isté. Naproti tomu budúcu generáciu predstavuje čas nášho znovuzrodenia a zmŕtvychvstania, keď budeme navždy prebývať s Bohom. Nebudeme viac ako mesiac, lebo vtedy spravodlivý zažiari ako slnko v Otcovom dome.
Sedenie (kraľovanie, trónenie) pred Bohom relativizuje nárok na absolútnu moc zo strany kráľa a uznáva zvrchovanú autoritu Boha, ktorému sa kráľ musí zodpovedať. Výsledkom je ideálna vláda v „Božom mene“ zakladajúca sa na milosrdenstve a vernosti.
Kombinácia milosrdenstva a vernosti v tomto verši odkazuje na Boha v zhode s častým opisom Božích vlastností alebo aktivity, napr. Žalm 57,4: „Zošle pomoc z neba, zachráni ma, zahanbí tých, čo ma dychtivo prenasledujú. Žalm 40,12: „Ty, Hospodin, neodopieraj mi svoje milosrdenstvo!
„Pánove cesty sú milosrdenstvo a vernosť (pravda), lebo on nehľadí na to, čo čom túžime, ale na to, čo je pre nás dobré, odpúšťa nám naše previnenia a sľubuje nám večný život. Koná v pravde, nepodvádza nás, ale plní, čo sľúbil. V tom rozpoznávame jeho milosrdnú lásku a pravdu (vernosť), ktorú máme následne sami napodobňovať. Podobne ako nám Boh dáva záruku svojej milosrdnej lásky a pravdy, milosrdne nám odpúšťa naše hriechy a dodržuje svoje sľuby, tak aj my máme konať milosrdne a v pravde voči druhým. Máme povinnosť preukazovať milosrdnú lásku slabým, núdznym, ba dokonca aj svojim nepriateľom. Zároveň máme konať verne a nehrešiť, teda nehromadiť hriech na hriech. Nesmieme pritom pokúšať Božie milosrdenstvo a myslieť si, že Kristus príde a zaradí nás do spoločenstva svojich služobníkov, ktorí ho poslúchajú, aj keď budeme zotrvávať vo svojich hriešnych spôsoboch.
„Bohu treba spievať žalmy bez prestania a naveky, to jest spievať mu od tohto časného dňa až do dňa vo večnosti.
Rozum a viera
Filozofický pojem rozumu sa zrodil u Sokrata. Rozum je vedomosť o tom, čo hovoríme. Iba Božský rozum je totožný s pravdou. Len v ňom je to, čo myslí, totožné s tým, čím je on sám. nazval tento Božský rozum „myslenie o myslení“.
Rozum je druhým darom Ducha Svätého. Čo je rozum? vztiahnutá na realizáciu vôle, s ktorou spoločne vytvára sebarealizáciu ducha. správne, účelne a úspešne. človeka a jeho pomerom k Bohu. je zvrátený a zatemnený aj rozum. rozum so srdcom. Nadobudnúť rozum, znamená v hebrejčine získať srdce. zákon pokladá rozum, rozumnosť za zvláštny Boží dar. a pripravuje k prijatiu umenia (právnych vedomostí) . prameňom života a nadobudnutia rozumnosti za každú cenu jeho zmyslom. rozumu. Z jeho prikázaní je možné nadobudnúť rozumnosť. začiatkom múdrosti a rozumu. Je to dych Všemohúceho, ktorý robí ľudí rozumnými. zdržuje sa hnevu a zlého. prijatie umenia, t.j. a veľsvätyňu. spôsobom prebýva. Vyznaniach (10,27 ). „ Nenašiel som ťa, pretože si bol vo mne“.