Akatist a požehnanie rodín: Duchovná cesta v Gréckokatolíckej cirkvi

V dnešnej dobe, keď sa život neustále zrýchľuje, je dôležité nájsť si čas na zastavenie a zamyslenie sa nad tým, čo prežívame. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku existuje mnoho spôsobov, ako prehĺbiť svoju duchovnosť, a jedným z nich je aj modlitba akatistov a dodržiavanie pôstnych praktík.

Veľký pôst je obdobie pokánia a duchovnej prípravy na Veľkú noc. Jednou zo základných charakteristík Veľkej štyridsiatnice v byzantskej tradícii sú aliturgické dni. Sú to dni, kedy sa neslávi svätá liturgia. Počas tohto Veľkého pôstu budeme mať aj aliturgické dni a to v pondelok, stredu a v piatok.

V pondelok 3. marca začína v našej cirkvi Veľký pôst a začína sa aliturgickým dňom. Každý pondelok vo Veľkom pôste bude v našom chráme aliturgický, čiže sa nebude sláviť sv. liturgia Jána Zlatoústeho, ale zato ráno bude utiereň o 7.00 hod. a večer o 18.00 hod. pôstna večiereň.

Pripomenutie Pôstnej disciplíny Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. V pondelok je začiatok Svätej štyridsiatnice a je zdržanlivosť a pôst zároveň, čo znamená zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec spojená s pôstom. Tak ako aj na Veľký piatok. Zdržanlivosť znamená nejesť vymenované pokrmy, a to vrátane jedál, ktoré ich obsahujú. Zdržanlivosť zaväzuje od 7. roka veku do smrti. Zdržanlivosť od mäsa je vo Veľkom pôste aj v stredy počas Štyridsiatnice, nielen piatky.

Pôst znamená nejesť; ale pripúšťa sa najviac dvakrát za deň malé občerstvenie (trocha jedla) a najviac raz za deň sa najesť dosýta, najlepšie po večernej bohoslužbe, respektíve po 15. hodine. Pôst zaväzuje od 14. do 60. roka veku. Sú však aj výnimky: Pôst a zdržanlivosť nezaväzujú chorých ľudí, tehotné a dojčiace ženy, ďaleko cestujúcich (myslí sa aspoň 4 hodiny cesty), ťažko pracujúcich a spoločne sa stravujúcich (ak nemajú možnosť výberu).

Prvý týždeň pôstu od pondelka do štvrtku po večernej bohoslužbe sa pomodlíme časť Kajúceho kánona sv. Andreja Krétskeho. Utorok a štvrtok sv. liturgie ako obvykle ráno 6.30 a večer 18.00 hod. Streda a piatok ráno sú utierne o 7.00 hod a večer o 18.00 hod. Tento týždeň máme prvý piatok. Chorých spovedáme v piatok dopoludnia, a večer v cerkvi od 17.00 hod. V piatok pred Liturgiou VPD 17.20 je krížová cesta mužov.

Na budúcu nedeľu 9.3. Spoločenstvo Extrémnej Krížovej Cesty - Stropkov, Vás pozýva dňa: 4. 4. 2025, na možnosť prežitia krížovej cesty v celonočnej modlitbe, pri náročných podmienkach, kde účastníci rozjímajú pri 14 -tich zastaveniach. Extrémna Krížová Cesta sa začína večernou svätou omšou o 18:00 hodine v Stropkove, v rímskokatolíckom kostole. Záver bude v našom chráme. Cieľom je siahnuť na dno svojich síl a zažiť Božiu prítomnosť. V Extrémnej Krížovej Ceste, ide o prekonanie vlastnej komfortnej zóny a odhodlanie prijať ťažkú výzvu a byť tu pre druhých.

Milí veriaci, už dnes väčšina z vás finančne podporuje svoju farnosť, v ktorej žijete, za čo vám chceme úprimne poďakovať. Zároveň sa každý mesiac vo farnostiach konajú účelové zbierky v rámci celej cirkvi. Situácia je však taká, že naše finančné možnosti nám nedovoľujú zabezpečiť to najdôležitejšie, a to sú mzdové náklady duchovných. Na stránke www.dobrodinec.online si každý veriaci, ktorému záleží na budúcnosti Gréckokatolíckej cirkvi, vyberie svoju eparchiu, následne svoju farnosť a môže prispieť ľubovoľnou sumou. Ak by si každý z nás nastavil cez portál dobrodinec pravidelný mesačný dar aspoň vo výške 1 eura, spoločne by sme do rozpočtu Prešovského arcibiskupstva prispeli sumou, ktorá nám veľmi pomôže. Za našich dobrodincov sa modlíme pri každej svätej liturgii. Okrem toho bude za všetkých darcov a na ich úmysly pravidelne v prešovskej katedrále slávená Božská liturgia, vždy 3. Ako zaznelo v úvode, aj malý dar je veľký skutok. Aj pár eur mesačne stačí, aby sme spoločne výrazne pomohli našej eparchii. Niekto môže prispieť viac, niekto menej. Chceme vás ubezpečiť, že si rovnako vážime každý dar.

Milí priatelia, tajomstvo, ktoré v týchto dňoch prežívame (pevne dúfam, že ho prežívame), je ťažko vyjadriť slovami. Možno nasledujúca myšlienka z Katolíckych novín nám pomôže poodhaliť toto tajomstvo. Skupina potápačov, ktorí sa zaoberali hľadaním vrakov starých potopených lodí, raz pri brehoch Írska objavila španielsku loď, ktorá sa potopila pred viac ako 400 rokmi. Okrem iných cenných vecí urobil na objaviteľov najväčší dojem zlatý snubný prsteň. Milovaní, slová „Nič viac ti nemôžem dať“ vyslovuje aj Boh, ktorý zoslal na svet svojho jednorodeného Syna. Dáva nám tak najväčší dar, ktorý si pripomíname každé Vianoce, a na znak toho sa aj my navzájom obdarúvame. Vianoce, sviatky Narodenia Krista Pána, sú v našich mysliach spojené s motívom svetla, prežarujúceho aj tú najväčšiu tmu. Tento motív je nám blízky, lebo v období vianočných sviatkov sú v našej zemepisnej šírke najkratšie dni a najdlhšie noci. V Knihe múdrosti nachádzame nádherné slová, viažuce sa na symbol tmy a na Vianoce: Kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice, zostúpilo tvoje všemohúce slovo z neba (porov. Múd 18, 14). Hovoria o veľkom tajomstve našej viery, o Spasiteľovi, ktorý sa zo slova plného milosti a lásky stal telom a daroval sa nám. Nič viac nám nemohol dať.

Milí priatelia, pokračujme v našom rozjímaní nad slovami, ktoré nás naučil sám Pán Ježiš. Dnes sú to tieto: Otče náš,... Buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi... Tak sa modlí človek, ktorý zastal nad zhoreniskom dlho a krvopotne stavaného sna. Tak šepká po beznádejnom lekárskom zákroku vyhasínajúci mladý život a tak sa mu i na náhrobný kríž napíše pre potešenie a uspokojenie pozostalých. Nazdávame sa, že Ježiš myslel len na beznádejne trpiacich, keď nás učil túto prosbu? To by bol omyl, veľký omyl. Toto volanie má byť predovšetkým heslom zdravých a silných, ktorí prijali od Pána mnoho darov tela i ducha.

Vôľu Božiu nám treba v živote plniť nielen pasívne, ale aj aktívne. Otče náš,... Pozri na náboženskú mapu sveta. Sotva jedna tretina je označená bielou farbou, farbou radosti z prijatia evanjelia. Dve tretiny nepoznajú Otca... A keby sa mal graficky znázorniť duševný stav i tej jednej tretiny, možno by pohanstvo zaujalo zas dve tretiny grafického kruhu... Denne toľko kresťanov volá k Otcovi: „Príď kráľovstvo tvoje: a predsa také malé je to jeho panstvo vo svete i v nás. Príčina? Zle sa modlíme - a zvlášť túto druhú prosbu tejto Ježišovej modlitby. Toto zvolanie nie je len prosba. To je predovšetkým bojový výkrik - výzva do práce. Na to nesmieme zabúdať. To nemajú byť len slová, ale predovšetkým skutky!

Druhú prosbu Ježišovej modlitby sa treba modliť s vyhrnutými rukávmi... Veď Otec neuskutoční svoje kráľovstvo v nás bez nás - a iných ľudí včlení doňho tiež len pomocou ľudí... Nie je kresťan, kto je ním len pre seba. Nie je dobrý kresťan, kto sa neusiluje o to, aby všetci boli dobrými kresťanmi! Či to nerobila aj Panna Mária? Čo teda mám robiť? Nájdem si dnes príležitosť urobiť niekoho viac kresťanom. Ak sa mi tým nepodarí urobiť lepším iného, podarí sa mi tou snahou urobiť lepším seba. 1.december 2014

Milí priatelia, prijmite niekoľko slov na ďalšiu prosbu s najkrajšej modlitby, lebo vyšla z Ježišových úst a predovšetkým jeho srdca. Otče náš... Posväť sa meno tvoje... Úzkostlivo dbáme o to, aby sa naše meno všade s úctou spomínalo. Veď je to náš najvzácnejší poklad, veď aj keď všetko stratíme, vždy sme ešte dosť bohatí, ak máme úctu u ľudí. Naše dobré meno chráni Boh pred poškodením ôsmym prikázaním. No nezabúda ani na svoje. Proti jeho zneuctievaniu postavil druhé prikázanie z Desatora. 30. Niektorí z našej božsko -ľudskej rodiny nerozumne zatúžili po neviazanosti, a preto presviedčajú seba a iných, že my ľudia nemáme spoločného Otca. My im denne protirečíme, keď opakujeme v modlitbe: „Otče náš, ktorý si...“ No slabé by bolo naše protirečenie, keby spočívalo len v slove. Toho sme si plne vedomí. „Ubi páter, ibi patria. Zem nie je naším domovom. Tu nebývame. To je iba most, po ktorom máme prejsť z jedného brehu večnosti na druhý. Sladko je v objatí Adamových dcér a rozkošné sú bozkávajúce detské ústočka, ale i toto je ešte stále cudzina. Čo urobím? Pane, daj nám sily prekričať všetky tie hriešne nezmysly, ktoré sa dnes slovami i skutkami hlásajú vo svete. Daj nám sily byť živými a stálymi dôkazmi tvojej existencie. Prajem Vám požehnaný prípravný čas na sviatky Kristovho narodenia a tešme sa teraz všetci na sv.

Modlitba je neviditeľná ruka, ktorou sa dotýkame Boha. Modlitba, ktorú nás naučil Ježiš, je ruka, ktorou objímame Otca. Otče náš... Boh mi je Otcom. Najradostnejšie zvolanie, aké zem vysiela k nebu... Veď v tom je moja veľkosť i moja spása, že som dieťaťom takého Otca. Predstavme si tie dve otvorené náručia a tie dva radostné výkriky: otec! - dieťa! Ďakuj Duchu Svätému, veď práve on - ako podstatná Láska - spôsobuje ten dvojitý pohyb; on otvára obe náručia. On volá v nás: Otče! Zlož ruky detsky dôverne a zavolaj na Otca. Ozve sa ti v srdci svojím spôsobom. Uvedom si svoje detstvo a uvedomuj si ho celý deň, celý život. Nie iba môj, ale náš. A nás detí je mnoho. Sú medzi nami dobrí i zlí bratia, sväté i hriešne sestry, - ale máme sa všetci radi. O chorých a slabých sa staráme so zvláštnou láskou. Keď prídeme k bratom, ktorí obývajú iné morské brehy, cítime sa ako doma. Brat, sestra, skloňme hlavu a so zahanbením prosme Otca o odpustenie, že toto, čo tu o sebe čítame, nie je vždy pravda.

Milý priatelia, venujme sa nasledujúce dní znameniu kríža, ktorý by mal poznať každý kresťan a často ho používať. Znak svätého kríža Často sme už videli - ba azda aj sami skúsili - ako sa bolesťou zvíjalo srdce na troskách milovaného diela; ako plakal človek, že sa mu pokazilo to, čo chcel priviesť ku šťastnému koncu. Prečo? Najčastejšie preto, že zabudol na začiatku prežehnať seba a svoju prácu. Začal vo svojom mene, v mene človeka, v mene svojich svalov a svojho umu - a nie v mene Otca i Syna i Svätého Ducha ... Vynechal Boha, a to sa mu vypomstilo, a preto musel bolestne konštatovať so žalmistom: „Nisi Dominus aedificaverit domum, in vanum laborant qui aedificant eam. - Ak Pán nestavia dom, máme sa namáhajú tí, čo ho stavajú.“ Sú už vopred odsúdené na tragický zánik všetky diela, ktoré sa rodili bezbožne, ktoré tvoril človek bez myšlienky na trojjediného Boha.

Čo teda urobím? V budúcnosti pred každým svojím podujatím, pred každou prácou vyznám svoju slabosť a Božiu silu znakom svätého kríža. Prežehnanie je nádherný symbol, dômyselná skratka Kréda - Verím, - ale predovšetkým priliehavý a nepostrádateľný úvod do každého ľudského podnikania. Z nedôvery vo vlastné sily rodí sa v nás dôvera vo všemohúcu silu Božiu, ktorá je taká veľká, že nás núti volať s apoštolom Pavlom: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Rozumie sa, milosť predpokladá prirodzenosť a Boh pomôže len tam, kde sa človek namáha. - Prácu, ktorá nejestvuje, Boh ani podporiť, ani požehnať nemôže... Keď začíname dielo a kladieme pritom na seba znak svätého kríža, vyznávame, že prijímame na seba utrpenie spojené s prácou tak ochotne, ako Ježiš, ktorý keď šiel dovŕšiť svoje vykupiteľské dielo, vzal na seba kríž a všetko, čo s ním súviselo...

Pri dotyku čela žiadame Otca o múdrosť, pri dotyku hrude Syna o lásku a keď sa dotýkame pliec, prosíme Svätého Ducha o silu. V stredoveku sa chodilo do boja proti neveriacim na čele s krížom. Aj v novoveku sa musí s krížom na čele začínať každodenný boj o časné i večné blaho. Otec a Syn, pohnutí Láskou, ktorou je Duch Svätý, sa rozhodli, že nám Synovov smrťou na dreve kríža ukážu, ako veľmi nás milujú. Znak svätého kríža je teda pripomienka Božej lásky k nám. V tomto začnem nápravu hneď, a to najprv u seba - a začnem ju: v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

Dnes Vás, milí priatelia, pozývam zamyslieť s nad nadchádzajúcim Slovom života. Toto slovo Písma nám prezrádza čosi, čo je tak veľmi dôležité pre život, že sa stáva nástrojom na zmierenie a otvorenosť pre život v spoločenstve. V prvom rade nám hovorí o tom, že jediným zdrojom života je Boh. V ňom, v jeho stvoriteľskej láske má pôvod celý svet a stáva sa domovom pre človeka. On je ten, ktorý nám dáva život i všetky jeho dary. Žalmista dobre pozná drsnosť podmienok a nedostatok vlahy na púšti, vie teda, aký významný je zdroj vody spolu so životom, ktorý okolo nej prekvitá, takže nemohol nájsť krajší obraz na ospievanie stvorenia ako rieky vytekajúcej z Božieho lona. A tak mu prúdi zo srdca oslavná pieseň uznania. Otcovej láske sa však videlo primálo iba preriecť slovo, ktorým všetko stvoril. Chcel, aby sa jeho Slovo samo zaodelo naším telom. Boh, sám pravý Boh, sa v Ježišovi stal človekom a priniesol na zem zdroj života. Prameň všetkého dobra, všetkého stvoreného a všetkého šťastia prišiel a ostal medzi nami, aby sme ho mali takpovediac na dosah ruky. Sám Ježiš hovorí: „Ja som prišiel, aby mali života aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10, 10). Všetok čas a priestor nášho života naplnil sebou. A chce zostať s nami navždy, aby sme ho mohli poznávať a milovať v tých najrozmanitejších veciach. Niekedy nám napadne: „Aké krásne by bolo žiť v Ježišových časoch!“ Lenže jeho láska našla spôsob, ako byť s nami nielen na malom kúsku palestínskeho územia, ale na každom kúsku zeme: sprítomňuje sa v Eucharistii, ako prisľúbil.

Ďalším prameňom, v ktorom nájdeme živú vodu Božej prítomnosti, sú brat a sestra. Je ním každý blížny, ktorý prechádza popri nás, najmä núdzny. Keď mu prejavujeme lásku, nesmieme v ňom vidieť toho, kto prijíma naše dobré skutky, ale svojho dobrodinca, lebo nám prináša Boha. Prameňom bohatým na vodu je aj Božia prítomnosť v nás. On sa nám neprestajne prihovára, treba len počúvať jeho hlas, a tým je svedomie. Čím viac sa usilujeme milovať Boha a blížneho, tým silnejší a zreteľnejší je jeho hlas v porovnaní s ostatnými. Existuje však osobitná chvíľa, počas ktorej môžeme prežívať v sebe jeho prítomnosť tak ako nikdy. Je to vtedy, keď sa modlíme a snažíme sa v priamom spojení s ním ísť čo najhlbšie, až na dno svojej duše, kde prebýva. Je tam ako nevysychajúce hlbinné žriedlo, ktoré je nám stále naporúdzi a môže kedykoľvek uhasiť náš smäd. Postačí zavrieť na okamih okenice duše a sústrediť sa, a nájdeme tento zdroj i uprostred najvyprahnutejšej púšte. Dovtedy, kým nedosiahnem túto jednotu s ním, v ktorej cítim, že už nie som sám, lež sme dvaja: on vo mne a ja v ňom. Slová žalmu nám budú pripomínať, že jedine Boh je zdrojom života, čiže aj plnosti spoločenstva, pokoja a radosti. Čím viac budeme piť z tohto prameňa, čím viac budeme žiť zo živej vody, ktorou je jeho slovo, tým si budeme bližší a budeme nažívať ako bratia a sestry.

Milovaní priatelia, blíži mesiac november, na začiatku ktorého si spomíname na tých, ktorí nás predišli na večnosť a sú v nebi alebo v očistci. Oblečme si svornosť, buďme pokorní a zdržanliví, vyhýbajme akémukoľvek ohováraniu a osočovaniu a svoju spravodlivosť dokazujme činmi, nie slovami. Musíme teda mať ducha ochotného konať dobro, lebo všetko prichádza od Boha. „Hľa, Pán, a jeho odmena ide pred ním, aby odplatil každému podľa jeho skutkov.“ Preto povzbudzuje nás, čo v neho celým srdcom veríme, aby sme neboli leniví a záhaľčiví na nijaké dobré dielo. Naša chvála a dôvera nech spočíva v ňom. Podriaďujme sa jeho vôli a majme živo pred sebou ten ohromný zástup jeho anjelov, ako stoja pred ním, aby plnili jeho vôľu. Aj my teda, vedení svedomím, svornosťou združení v jedno, vytrvalo volajme akoby jednými ústami k nemu, aby sme sa stali účastnými na jeho veľkých a slávnych prisľúbeniach. Milovaní, aké veľké a obdivuhodné sú Božie dary! Život v nesmrteľnosti, vážnosť v spravodlivosti, pravda v slobode, viera v dôvere, vyrovnanosť v svätosti. A toto všetko je v oblasti nášho poznania. Aké sú potom dary, ktoré pripravuje tým, čo ho očakávajú?! Iba najsvätejší Stvoriteľ a Otec vekov pozná ich veľkosť a krásu. Ak teda chceme mať účasť na prisľúbených daroch, usilujme sa urobiť všetko, aby sme patrili do počtu tých, čo ho očakávajú. Ale ako to dosiahnuť, milovaní?

Milí priatelia, prajem Vám, aby ste počas nasledujúcich dní (osobitne 1 a 2. 5. Milí priatelia, život nám tak rýchlo ubieha, že človek akoby nemal čas zastaviť sa a zamyslieť sa nad tým, čo robí, čo prežíva alebo o týchto veciach sa porozprávať s ľuďmi okolo. Píšem to preto, lebo aj ja som sa nepodelil s vami o myšlienku v posledných dňoch pre zaneprazdnenosť. a keďže v utorok odchádzam do kúpeľov, aj teraz Vám ponúkam myšlienku, ktorá dúfam, bude nás sprevádzať počas celého tohto mesiaca. Hovorí sa tu o Eucharistii. Ako je dôležité, aby sme ju často prijímali a tiež uvažovali nad tým, koho vlastne prijímame a kvôli čomu. „Ja som chlieb života. „Ja som chlieb života. Ježiš sa už vidí chlebom. To je vlastne posledná pohnútka jeho života tu na zemi. Byť chlebom, ktorý sa bude jesť. Byť chlebom, aby nám tak dal svoj život, aby nás pretvoril na seba. Až potiaľ bol poslucháčom duchovný zmysel týchto slov s ich odvolávaním sa na Starý zákon jasný. Zvestovanie Eucharistie pohoršilo a odradilo veľký počet učeníkov. Koho živí tento chlieb, ten už nemá dôvod po ničom lačnieť. „Ja som chlieb života. Tento chlieb nás ním živí, kým sme tu na zemi. „Ja som chlieb života. Ježiš dal príklad na takéto prejavovanie lásky priam uchvacujúcim spôsobom, keď sa stal pre nás chlebom. Aj my sa máme až do tej miery zjednocovať s druhými, že sa im vydáme ako pokrm.

Milí priatelia, iste mi dáte za pravdu, že najviac nás teší v našom živote to že v našej rodine, v našej farnosti či inom spoločenstve vieme dobré medi sebou vychádzať, keď sa navzájom rešpektujeme, keď si prejavujeme úctu, lásku a pomoc. Hľa, tu máme návod ako to robiť. Tieto slová sú jedným zo záverečných odporúčaní, ktoré dáva svätý Pavol vo svojom liste rímskym kresťanom. Toto spoločenstvo, podobne ako mnohé iné, roztrúsené v grécko-rímskom svete, tvorili veriaci pochádzajúci sčasti z pohanstva, sčasti zo židovstva, čiže zmýšľaním, kultúrou a duchovnou vnímavosťou veľmi odlišní. V snahe pomôcť im apoštol nenachádza účinnejší spôsob než to, že im pripomína milosť ich obrátenia. Tá skutočnosť, že ich Ježiš povolal k viere a dal im dar svojho Ducha, bola hmatateľným dôkazom lásky, s akou Ježiš prijal každého jedného z nich. Tieto slová svätého Pavla nám pripomínajú jeden z najpôsobivejších prejavov Ježišovej lásky. Je to láska, s akou Ježiš počas svojho pozemského života prijímal všetkých, najmä tých najopovrhovanejších, najnúdznejších a najodcudzenejších. Práve láska, s akou Ježiš všetkým venoval svoju dôveru, úprimnosť a svoje priateľstvo, rúcala postupne všetky prekážky, čo ľudská pýcha a sebectvo vytvorili vo vtedajšej spoločnosti. Ježiš sa stal verejným prejavením sa lásky nebeského Otca, s akou úplne prijíma každého z nás, lásky, akú máme mať v dôsledku toho jedni voči druhým aj my. Ono vlastne upriamuje našu pozornosť na jeden z prejavov nášho sebectva, ktorý sa veľmi často vyskytuje a - povedzme si to úprimne - veľmi ťažko sa prekonáva. Budeme sa teda snažiť žiť toto Slovo života predovšetkým v ...

Všeobecné smernice Rímskeho misála 2002 - SK. pracovná verzia Liturgickej komisie KBS. cti sv. Duchu, K Presvätej Bohorodičke a Požehnania rodín. pre kňaza, spevákov a na letáčik na rozdanie pre ľudí.

Spolutrpiacej Bohorodičke. rozdanie pre ľudí. KAJÚCNY AKATIST. pre kňaza, spevákov a na letáčik na rozdanie pre ľudí. KU KRISTOVÝM STRASTIAM. rozdanie pre ľudí. AKATIST ĎAKOVNÝ. pre kňaza, spevákov a na letáčik na rozdanie pre ľudí. JEŽIŠOVI KRISTOVI. pre kňaza a spevákov. ZOSNULÝCH. pre kňaza a spevákov. slová ostatných osôb, kratšie verzie. Vám pomôcť nasledovné materiály. organistu a kostolníka. podklady od br. Šottníka zo Šale. Komentár vz. Komentár vz. Komentár vz. Chcete sláviť predĺženú vigíliu slávnosti Zoslania Ducha Svätého? to. Sobáš katolík-evanjelik s prítomným pastorom ev. a. Príručka farskej gazdinky z roku 1904!

Znak svätého kríža

tags: #akatist #pozehnanie #rodin