Spišské Hanušovce, jedna z najstarších obcí na strednom Zamagurí, sa pýši bohatou históriou, ktorej súčasťou je aj Kostol svätého Ondreja. Podľa rôznych údajov obec Spišské Hanušovce patrí medzi najstaršie obce za Magurou. Viaže sa teda k najstarším osadám v údolí Dunajca, popri hlavnej ceste, ktorá spájala Uhorsko s Poľskom.
Poďme sa pozrieť na jeho históriu a stavebný vývoj.
Kostol svätého Ondreja v Spišských Hanušovciach bol postavený už pred rokom 1200. Je vybudovaný z kamenného muriva a nevyniká špecifickým slohom.
Kostol sv. Ondreja v Spišských Hanušovciach
Založenie a rané obdobie
Podľa uvedenej vizitácie z roku obec Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ jestvovala už pred rokom 1234. V tomto roku totiž Hanušovce mali svoj kostolík, ktorý dodnes stojí. Je to dnešná svätyňa farského kostola. Tento kostolík vystavili rehoľníci z Lendackého kláštora. Boli to rehoľníci, ktorých rehoľa niesla meno: Ordo Canonicorum Regulárium S. Sepulchri Jerosolymitani Custodum, Rehoľa rádových kanoníkov, strážcov Svätého hrobu v Jeruzaleme. Títo mali svoj kláštor pri dnešnom kostole v Lendaku. Hanušovce takto boli filialkou lendackých rehoľníkov, ktorí boli Domini Terrestres /Zem pánmi/ nad okolím Magury.
Prvé písomné záznamy sa v našej dedine nachádzajú na katolíckej fare z roku 1700. Je to kanonická vizitácia farnosti, ktorú previedol Spišský prepošt Ján Figray.
Ako z udania vidieť, musela to byť malička osada, vystavaná pri z Magury do Dunajca tečúcom potôčku. Cesta osadou musela viesť asi okolo potoka, lebo situačné postavenie pôvodného kostolíka tomu nasvedčuje.
Vchod do kostola bol zo západnej strany pod dnešnou vežou, ktorá už vtedy spolu s kostolom bola vymurovaná.
Táto monštrancia bola tu v Hanušovciach po dlhé stáročia a podľa ústnych údajov dostala sa len pred niekoľkými rokmi zásluhou Vdp. farára Eduarda Odrobinu na neznáme miesto. Spomínaná historická monštrancia Je teda dôkazom starobilosti Hanušoviec a hanušovského kostolíka.
Stavebný vývoj a úpravy
Kostol bol postavený pravdepodobne na prelome 13. a 14. storočia v ranogotickom slohu. Stál uprostred dediny. Hlavný vchod bol pôvodne v strede lode z južnej strany.
Kedy bola tu zriadená farnosť s vlastným farárom, nie je známe.
Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom. Aspoň s terajšej podoby sa to nedá presne ustáliť. Je to jednoduchý skromný dedinský kostolík.
V takejto podobe kostolík stál niekoľko storočí až do osemnásteho storočia. Ako uvádza kanonická vizitácia z roku 1832, ktorú 2. júna previedol spišský biskup Jozef Belík, kostolík bol dôkladnejšie opravený až roku 1831.
Predtým kostolík musel byť pomerne v zlom stave, lebo uvedená kanonická vizitácia udáva doslova: “ Čiastočne pre starobylosť a čiastočne pre požiar z roku 1788 kostolík bol zruinovaný“.
Nebolo tomu tak okolo roku 1712. Kostol musel byť vtedy celkom pekný a v poriadku. Kanonická vizitácia z roku 1712, prevedená Štefana Loviszkonitsa prepošta Panny Márie de Adom a za Biskupa Jána Figraya, totiž hovorí o kostolíku doslova“ „Ecclesia parva speciosa honori S. Andreae Apli dicata, t.j. kostol malý, pekný zasvetený sv. Andrejovi.
Vnútorné zariadenie kostola bolo často menené. Kanonická vizitácia z roku 1700 uvádza, že v kostole sú tri oltáre: Sv. Andreja Apoštola, druhý Panne Márie, tretí sv. Michala. Kanonická vizitácia z roku 1712 hovorí zas, že kostol má tri oltáre: Sv Andreja ap. P. Márie a Sv. Mikuláša, všetky poškodené a neobnovené.
Vzrastom počtu obyvateľov bolo potrebne aj zväčšiť kostol. Stalo sa tak až v rokoch 1758 až 1763, kedy ku pôvodnému kostolíku bola pristavená dnešná chrámová loď.
Prístavbu možno jasne rozoznať podľa strechy. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s veľkým úsilím a námahou. Financie dávali rehoľníci z Miechovienského Konventu, ktorí dovtedy držali patronát nad kostolom, aj napriek tomu, že v roku 1593 prestali byť Domini terrestres Hanušoviec.
Ani veriaci a ani ich farár Sophronius Mireczky netušili, že ich námaha stane sa o niekoľko rokov malou obeťou osudného požiaru. Stalo sa to roku 1787, kedy kostol i fara so všetkými hospodárskymi budovami sa stali obeťou hrozného požiaru.
V histórií domus parochialis farár Andrej Szoja roku 1800 o tom takto doslova píše: Pripomínam aj Christofora Bojarszkého, veľmi nešťastného a osudového, za ktorého kostol, ktorý opravil jeho predchodca, ako i fara a k nej patriace budoviska zhoreli hrozným ohňom. Oheň vyšiel z fary. Farár nebol doma. A ani sa nepostaral o zástupcu.
Kostol ostal bez strechy. Teda zhorela celkom a zvony v nej sa roztopili. Bolo treba stavať všetko znova. Za štyri mesiace po požiari veriaci s veľkými ťažkosťami urobili na kostole strechu.
Interiér kostola sv. Ondreja
25. augusta 1801 bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce Baronovi Horváth de Palocza /z Plavča/.
Po fatálnom požiari kostol, ako sme to videli ostal opravdu v úbohom stave. Zničené zvony dali veriaci Hanušoviec a Jezerska ešte v roku 1788 preliať v Levoči.
Aj kostol postupom času dali do poriadku. Kanonická vizitácia z roku 1832, ktorú 2. júna previedol spišský biskup Jozef Belik, udáva, že kostol bol dôkladne opravený až roku 1831.
Tu treba poznamenať, že pri prístavbe kostola v rokoch 1758 až 1763 kostol bol opravený v opačnom smere, ako je tomu aj dnes. Od roku 1831 boli prevedené len celkom nepatrné opravy v kostole.
Vnútorné zariadenie kostola po jeho prestavbe a oprave bolo následovné. Hlavný oltár je sv. Andreja, ktorý stojí dodnes, len obraz P. Márie nebol hore, ale v prostriedku medzi sochami s. Anny a sv. Joachima. Obraz sv. Andreja bol hore v prostriedku. Presunutie týchto obrazov, ktoré sa stalo len pred niekoľkými rokmi, bolo nesprávne porušilo celkový charakter oltára. Tento oltár musel byť ešte aj pred prístavbou kostola, lebo nesie nápis: Altáre privilegatium „pro qvovis die“ in perpetum pro defunetis ab Anna 1746.
Od tohto roku nemáme podrobnejších údajov o údržbe kostola.
V roku 1854 sa preborila kostolná strecha následkom veľkého a ťažkého snehu. Skoro bola opravená zasa dreveným materiálom.
V roku 1873 bola prestavaná sakristia pri kostole. Stará bola totiž veľmi vlhká a chatrná, takže pri väčších lejákoch úplne premokla. Pri tejto príležitosti bola opravená aj dlážka kostola, lebo niektoré kamene boli popraskané.
V roku 1874 bol opravený organ. Dal ho opraviť spišský biskup Ladislav Zaboyszky.
Vežička bola opravená a ozdobená roku 1881. Dlážka kostola bola úplne nanovo urobená v rokoch 1886 a 1887. Financie na dlážku boli vzaté z pozostalosti hanušovského rodáka, kňaza Radu Minoritov P. Serafina Kostku.
V rokoch 1890 až 1894 boli zhotovené lavice v kostole. Výdavky boli hradené z darov veriacich a prispenia spišského biskupa Pavla Smecsanyiho.
V roku 1893 bol zhotovený terajší oltár P. Márie Ružencovej z darov veriacich a hlavne peknými darmi hanušovských veriacich z Ameriky.
V nasledujúcom roku bola obstaraná nová kazateľnica z tých istých prostriedkov ako oltár. Kazateľnica, ktorá dodnes je pomerne v zachovalom stave, zhotovil Dominik Demetzz Groden, Tyrolsko.
Posledné opravy v kostole prevádzal od roku 1873 vdp. Farár Vincent Kussinský, ktorý tu bol farárom od roku 1868 až do roku 1899, kedy odišiel za farára do Letanoviec.
Architektonické prvky a zariadenie
Z gotického sakrálneho objektu sa zachoval západný múr s vežou a zamurovaným ostrolukým gotickým portálom zo 14. storočia. Pri prestavbe pozmenili orientáciu kostola na Z, takže dnešné presbytérium je pri západnej veži a v jadre azda budované z niekdajšej lode. Ako jediný kostol v oblasti Zamaguria je orientovaný na západ.
Pri prestavbe vznikla trojloďová dispozícia s priečnou loďou pri prvom klenbovom poli. Celý kostol zaklenuli ranobarokovými krížovými klenbami. Jednotlivé lode vzájomne oddeľujú piliere. Fasáda je hladká, štítové priečelie členená pilastrami a v trojhrannom štíte sa nachádza väčší plochý výklenok, v ktorom je drevený krucifix. Na štíte je letopočet 1858. V priečelí je kamenný vstupný portál s rastlinným ornamentom v nadpraží, z roku 1858.
Hlavný oltár je neskorobarokový z roku 1740. V drevenej stĺpovej architektúre s ambitovými dverami je obraz sv. Ondreja apoštola. Oltár je vyplnený plastikami, na ľavých dverách datovaný obraz Mojžiša. Hlavný oltár, ktorý vytvoril rakúsky rezbár Dionýz Riessmayer pôsobiaci istý čas v Levoči, ktorý vytvoril tiež hlavný oltár sv. Antona v Červenom Kláštore.
Bočný oltár Krista na kríži bol zostavený z fragmentov dvoch oltárov z druhej polovice 18. storočia. V drevenej klasicistickej architektúre s rokajovou ornamentikou je Kristus na kríži, po stranách sú veľké plastiky svätcov v biskupskom rúchu. Bočný oltár Najsvätejšej Trojice je riešený podobne, len uprostred sa nachádza reliéf Najsvätejšej Trojice a na bokoch sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca z Loyoly. Procesiový baldachýn je rokokový drevený z polovice 18. storočia. Na spodnej strane nebies je reliéf Klaňania troch kráľov.
Najstaršou zachovanou časťou kostola je ranogotická veža, nad ktorou je už nová, moderná zvonová stolica s troma zvonami (sv. Florián, sv. Urban, sv. Ondrej) pochádzajúcimi zo zvonolejárskej dielne Alojza Kurbela z Trnavy. V prízemí veže sa zachovali dva ranogotické portály a na prvom poschodí vchod na pôvodný chór. Z ranogotického kostola sa zachovala zadná časť lode, ktorá dnes tvorí obvodové murivo svätyne.
Kostol má pôdorys kríža a je akoby zmenšeninou veľkolepej trojloďovej baziliky s priečnou loďou, čo je u dedinských kostolov veľkou raritou. Nádvorie kostola, ktoré slúžilo aj ako prvý farský cintorín je ohradené kamenným múrom.
Súčasnosť
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Kostol sv. Ondreja je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 969/0.
Stojí v juhozápadnej časti obce.
Prístup ku kostolu je jednoduchý, nachádza sa v juhozápadnej časti obce.
Kostol svätého Ondreja v Spišských Hanušovciach je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva obce a celého Zamaguria. Jeho bohatá história a architektonické prvky svedčia o vývoji regiónu a viere miestnych obyvateľov.
Ak Vás zaujíma história a chcete vidieť, ako vyzerali kostoly v minulosti, pozrite si toto video: