Kassiti boli národom, ktorý v staroveku sídlil na území Mezopotámie, približne v dnešnom Iraku a západnom Iráne. Ich pravlasť nie je jednoznačne dokázaná, no predpokladá sa, že pochádzali z regiónov ležiacich východne od Mezopotámie, najčastejšie z pohoria Zagros. Boli vynikajúci chovatelia koní a bojovníci, presadili sa používaním vojenskej jazdy.
Už v 18. storočí pred n. l. sú doložení na strednom toku rieky Eufrat v oblasti Chana s centrom v meste Terka (dnes archeologická lokalita Tell Ašara vo východnej Sýrii). Tu sa s kassitskými menami spomínajú miestni vládcovia (tzv. dynastia z Chany) a správni úradníci.
Mapa Babylonie s vyznačením dôležitých miest
Vzostup Kassitov v Babylonii
Od 17. storočia pred n. l., po rozvrátení Starobabylonskej ríše Chetitmi v roku 1595 pred n. l., Kassiti pravdepodobne využili mocenské vákuum v severnej Babylonii. V priebehu prvej polovice 16. storočia pred n. l. tam utvorili vlastné kráľovstvo s centrom v Babylone.
V babylonskej spoločnosti tvorili malú, ale najvyššiu vojensko-aristokratickú vrstvu. Pomerne rýchlo prijali babylonskú kultúru a jazykovo sa asimilovali, preto ich vláda nebola považovaná za cudziu nadvládu. Prvé obdobie ich vlády (16. - začiatok 15. storočia pred n. l.), niekedy označované ako "temné obdobie", bolo charakteristické dočasnou kultúrnou a politickou stagnáciou.
Okolo roku 1475 pred n. l. ovládol kassitský vládca Ulam-Buriaš južnú časť Babylonie vrátane oblasti okolo Perzského zálivu. V 14. storočí pred n. l. Kassiti ovládali celú Babyloniu a ďalšie územia.
Kassitská Babylonia prežívala obdobie ekonomickej a politickej stability a stala sa jednou z rozhodujúcich mocností na Blízkom východe. Kassitskí králi nadviazali na starobabylonskú správu, usilovali sa o hospodárske povznesenie Babylonie a nadväzovali diplomatické kontakty s vtedajšími mocnosťami (Egypt, Asýria, Mitanni, Chetiti).
Dúr Kurigalzu - nové centrum moci
Na začiatku 14. storočia pred n. l. inicioval Kurigalzu I. vybudovanie mesta Dúr Kurigalzu (dnes Akarkuf, asi 40 km západne od Bagdadu). Do roku 1204 pred n. l. bolo toto mesto sídelným mestom kassitskej dynastie.
Zikkurat v Dúr Kurigalzu
Kassiti vládli v Babylonii až do polovice 12. storočia, keď ju v roku 1155 pred n. l. prepadol a vyplienil elamský kráľ Šutruk-Nahhunte a jeho nástupca Kutir-Nahhunte II.
Obdobie vlády Kassitov sa v dejinách Babylonie označuje ako kassitské (1595 pred n. l. - 1155 pred n. l.) a spolu s vládou II. dynastie z Isinu a ďalšími dynastiami ako stredobabylonské. Začiatok stredobabylonského obdobia sa pokladá pád Babylonu po chetitskom útoku v roku 1595 pred n. l.
Po páde kassitskej dynastie v Babylonii sa Kassiti spomínajú ako protivníci Asýrie vo svojich pôvodných sídlach v pohorí Zagros. Nakrátko si ich podrobil Alexander III. Veľký (324/323 pred n. l.), a na prelome letopočtu sa zmienky o nich končia.
Jazyk a náboženstvo
Babylon: Vzostup a Pád Najmocnejšieho Mesta v Biblii – Dokumentárny
Kassiti hovorili kassitským jazykom (kassitčinou), ktorý je pre nedostatok písomných dokladov považovaný za izolovaný. Texty zapísané v kassitskom jazyku sa nezachovali a predpokladá sa, že Kassiti svoj jazyk ani písomne nezaznamenávali. Literárnym jazykom a jazykom úradných záznamov zostal akkadský jazyk, ktorý sa v období vlády Kassitov kanonizoval.
O náboženstve Kassitov sa vie len veľmi málo, známe sú iba mená kassitských božstiev. Kassitskí králi podporovali kult tradičných babylonských božstiev, z ktorých k najdôležitejším patril Marduk, boh Babylonu, Šamaš, Sín a Ištar.
Umenie a architektúra
Počas vlády Kassitov neupadala ani architektonická a umelecká produkcia. Naopak, vo výzdobe stavieb sa objavili nové techniky a v maliarstve nové témy, rozvíjali sa sochárstvo aj umelecké remeslá. V architektúre stavitelia nadviazali na staršie stavebné formy. Panovníci obnovovali a prestavovali staršie chrámové i palácové stavby v mestách.
Prvou známou kassitskou stavbou je Ištarin chrám v Uruku, ktorý dal okolo roku 1420 pred n. l. postaviť Kara-indaš. Chrám má pravidelný obdĺžnikový pôdorys s malou pravouhlou celou. V exteriéri sú na nárožiach mohutné odstupňované piliere, novým prvkom bola exteriérová výzdoba pozostávajúca z figurálnych reliéfov.
Kassitská tehlová fasáda s reliéfmi
Fasáda je zdobená radom ník, v ktorých sú umiestnené reliéfne stvárnené figúry božstiev držiacich vázy s vytekajúcou vodou. V Dúr Kurigalzu boli odkryté ruiny zikkuratu a chrámový architektonický komplex. Niektoré miestnosti paláca boli zdobené nástennými maľbami, ktorých námetom sú postavy dvoranov a úradníkov idúcich v procesiách vzdať hold panovníkovi.
Najvýznamnejším mestom v období vlády Kassitov bol Babylon. Pre vysokú hladinu spodnej vody tam boli stavby z kassitského obdobia odkryté len z malej časti. Kassitské sochárstvo nadviazalo na staršie vzory, charakteristické je však realizmom. V tomto období sa začali používať aj stély zdobené nápismi a reliéfmi, nazývané kudurru.
Zvyčajne majú oválny tvar, nápisy na nich oznamujú dôležité výnosy panovníka alebo vysokých úradníkov. Ich reliéfna výzdoba sa vyznačuje bohatým repertoárom symbolov predstavujúcich bohov, zriedkavejšie sú figurálne výjavy a postavy panovníka či zvieratá.
Prehľad vládcov Kassitskej dynastie:
| Meno vládcu | Obdobie vlády (pred n. l.) |
|---|---|
| Agum II. | Okolo 1570 |
| Burnaburiaš I. | Okolo 1530 |
| Kaštiliaš III. | Okolo 1475 |
| Kara-indaš | Okolo 1420 |
| Kurigalzu I. | Okolo 1400 |
| Kadášman-Enlil I. | 1374 - 1360 |
| Burnaburiaš II. | 1359 - 1333 |
| Karachardaš | 1333 |
| Nazimaruttaš | 1332 - 1308 |
| Kadášman-Turgu | 1307 - 1282 |
| Kadášman-Enlil II. | 1281 - 1264 |
| Kudur-Enlil | 1263 - 1255 |
| Šagarakti-Šuriaš | 1254 - 1246 |
| Kaštiliaš IV. | 1245 - 1233 |
| Enlil-nadin-šumi | 1232 - 1225 |
| Kadášman-Charbe II. | 1224 |
| Adad-šuma-iddina | 1223 |
| Adad-šuma-usur | 1222 - 1217 |
| Meli-šipak | 1216 - 1187 |
| Mardu-apla-iddina I. | 1171 - 1159 |
| Zababa-šuma-iddina | 1158 |
| Enlil-nadin-ahi | 1157 - 1155 |