História Slanice a Oravskej Priehrady
V roku 1564 sa po prvýkrát na Orave spomína dedina pod názvom Zlanycha. Jej obyvateľmi boli plátenníci, známi v širokom okolí kvalitou svojej práce. Zrejme najznámejšou zatopenou obcou je Slanica, rodisko Antona Bernoláka. Obec založili pri sútoku riečky Slanica (dnešnej Polhoranky) a Bielej Oravy členovia Kľudovskej rodiny, pochádzajúcej z Kňažej. Prvýkrát sa spomína v roku 1564 (Zlavycha). V roku 1870 žilo v Slanici 1 068 ľudí, v roku 1930 už len 329.Oravské obce sa rozprestierali v kotline, cez ktorú tiekla Biela a Čierna Orava. Viedla tadiaľ obchodná cesta z Uhorska do Poľska. Preto sa šľachta rozhodla túto oblasť kolonizovať pastiermi oviec, ktorí sa tu usádzali na základe Valašského práva. Postupom času prešli týmto územím rôzne udalosti - vojny, reformácia, choroby, prírodné nešťastia a následne hlad. Nedostatok pracovných miest i prírodných surovín mal za následok vysťahovalectvo. To znamenalo, že sa z Oravy postupne stala najzaostalejšia oblasť. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, roľníctvom, ale predovšetkým výrobou a predajom plátna.
Myšlienka na vybudovanie Oravskej priehrady bola stará už niekoľko desiatok rokov, keď sa 24. júla 1941 začalo s jej budovaním. Postupovalo sa pôvodne podľa švajčiarskeho projektu, ktorý bol po druhej svetovej vojne modifikovaný kolektívom českých a slovenských projektantov. 2. mája 1953 vládna garnitúra „ľudovo-demokratickej“ diktatúry robotníkov a roľníkov spustila prvý agregát priehradnej elektrárne. Štyridsať jeden metrov vysoký múr zadržiava vodu z viac ako 1 100 kilometrov štvorcových povodia a zatopená plocha predstavuje 35,2 km štvorcových.
Postavením priehrady zaniklo niekoľko obcí - Oravské Hámre, Slanica, Lavkovo, Ústie a Osada. Okrem nich voda zakryla časť Námestova a Bobrova. Hlavným dôvodom na stavbu priehrady boli časté záplavové vlny, ktoré sužovali tunajších obyvateľov.
Jedinú spomienku na osídlenie Oravskej kotliny predstavuje Slanický ostrov, kedysi dominanta Slanice. Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Pri kostole umiestnili sochu A. Bernoláka, ktorá pôvodne stála v záhrade jeho rodného domu.
Tabuľka: Základné údaje o Oravskej priehrade
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 33,5 km2 |
| Zatopená plocha | 35,2 km2 |
| Výška múru | 41 metrov |
| Objem vody | 375,5 mil. m3 |
Architektúra Kostola Povýšenia sv. Kríža
Na výstavnú sieň upravili kostol Povýšenia sv. kríža, pôvodne postavený v rokoch 1766 až 1769 ako baroková kaplnka. Dnešnú klasicistickú podobu s dvoma vežami a „zámočníckou“ kaplnkou dostal až v roku 1843. Barokový interiér skončil v depozitároch Oravskej galérie. V rokoch 1968 až 1971 v kostole po prvýkrát inštalovali výstavu drevených plastík ľudových rezbárov. V priebehu ďalších tridsiatich rokov sa expozícia stala opakovane cieľom zlodejov a dnes vystavené exponáty, zachycujúce sakrálne rezbárske práce od 18. do 20. storočia.Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1776 až 1769, ako baroková kaplnka. Upravovaný bol začiatkom 19. storočia - v roku 1843 získal dnešnú klasicistickú podobu. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu. Ďalšie úpravy boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia.
Slanický kostol bol postavený v druhej polovici 18 storočia v rokoch 1766 až 1769 ako kaplnka, ktorú prestavali na jednoloďový kostol s pristavanou drevenou zvonicou. Ku kostolu bolo postavených aj 14 kamenných stĺpov s obrazmi znázorňujúcimi výjavy krížovej cesty. V roku 1787, 17. augusta mal v kostole primičnú svätú omšu novokňaz rodák zo Slanice Anton Bernolák. Časom ako pribúdalo obyvateľov obce sa stal kostol primalý. Ale keďže sa prosperujúcemu plátenníctvu aj na prospech obce darilo rozhodli sa Slaničania v polovici 19 storočia v roku 1843 kostol zväčšiť predlžením hlavnej lode, prístavbou chóru a zámočníckej, alebo ako sa hovorilo aj Gallasovej kaplnky. Stavbu už kalvárijného typu kostola zakončili dvojvežovým priečelím kostola Povýšenia svätého kríža v bidermajerovskom štýle.
V prvej polovici 19. storočia tam vznikla prvá Kalvária s Krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek.
Umelecké Expozície na Slanickom Ostrove
Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach. Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia.V hrobke rodiny Klinovských, veľkosťou najväčšia pamiatka na niekdajšom cintoríne, bola upravená ako výstavná sieň histórie zatopených obcí, ktoré skončili pod hladinou Oravskej priehrady.
V exteriéri kostola boli umiestnené diela kamenárskej tvorby 18. a 19. Ľudová umelecká tvorba na Orave už od čias gotiky stiera hranice medzi insitným a profesionálnym umením. Geografické rozvrstvenie regiónu na dolnú a hornú Oravu ovplyvnilo rozloženie výtvarných druhov, striedanie katolíckych oblastí s evanjelickými zas určilo voľbu motívov.
Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. Sochy a reliéfy svätcov vytvorených z kameňa sa zachovali dodnes na pôvodných miestach. Nájdeme ich v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch.
HISTÓRIA UMENIA / ARCHITEKTÚRA v Španielsku
Praktické Informácie pre Návštevníkov
Na ostrov Slanica sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra.Ak plánujete návštevu malebnej a krásnej Oravy, tak plavba po Oravskej priehrade by nemala chýbať v žiadnom itinerári. Nádhernú atmosféru umocňuje aj pohľad na blízke štíty Západných Tatier a Babej hory.
V každom prípade, Slanický ostrov umenia sa navštíviť oplatí.