Najstaršou a najzaujímavejšou pamiatkou Rimavských Janoviec, neveľkej obce ležiacej juhovýchodne od Rimavskej Soboty, je starobylý románsky kostolík zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Kostol svätého Jána Krstiteľa sa nachádza v obci Rimavské Janovce na rozhraní historických regiónov Gemer a Malohont. Je jediným zachovaným pozostatkom zaniknutého benediktínskeho opátstva. Vznikol pravdepodobne v rokoch 1200 - 1220. Kláštor zanikol už v 16. storočí. Kostol sa zachoval a v 19. storočí bol zrekonštruovaný.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je súčasťou tzv. Gotickej cesty, kultúrno-poznávacej cesty na Slovensku, ktorej celková dĺžka je 276 km. Kostol sv. Jána Krstiteľa patrí do gemersko-rimavského okruhu.
Obec Rimavské Janovce, situovaná 5 km južne od Rimavskej Soboty, patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Obec má mimoriadne bohatú históriu i kultúrne pamiatky.
Kostol stojí v oplotenom a uzamknutom areáli. Vstup do kostola je bezplatný, avšak možný až po telefonickej dohode, nakoľko sa nachádza v uzatvorenom a oplotenom areáli. Obhliadku si radšej dohodnite vopred telefonicky.
Aktuálne úmysly svätých omší v Kostole sv. Jána Krstiteľa:
- Pondelok: 16:30 v maďarskom jazyku, 17:30 + Ján, Pavlína, Ján
- Utorok (Narodenie sv. Jána Krstiteľa): 16:30 + László v maďarskom jazyku, 17:30 Za zdravie a BP pre Ľubicu
- Streda: 16:30 + Augustín v maďarskom jazyku, 17:30 + Emil
- Štvrtok: 16:30 + István v maďarskom jazyku, 18:00 + Milan Vilhan
- Piatok (Najsvätejšieho Srdca Ježišovho): 07:30 Za uzdravenie sestry Márie
- Sobota (Nepoškvrneného Srdca Panny Márie): 08:30 + József, 17:00 + Katarína, Oto, Mária, Gejza
- Nedeľa: 07:30 + Anna a Ondrej Bystrianskí
Vo štvrtok poklona Oltárnej sviatosti bude od 11:00 h po sv. omši do 1. večernej sv. omše. V tomto týždni máme dve slávnosti. V utorok Narodenie sv. Jána Krstiteľa a v piatok Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Keďže budú sv. omše dlhšie, preto sv. omša začne o 18:00 h, aby ste sa stihli pomodliť aj sv. ruženec. V piatok v deň slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bude v závere sv. omše odprosujúca pobožnosť. Na budúcu sobotu je odpustová slávnosť Nepoškvrneného srdca Panny Márie v Kružne. Slávnostná sv. omša bude o 11:00 h.
História a vznik kostola
Kostol postavili ako súčasť kláštorného komplexu benediktínov na nízkej terase rieky Rimava niekedy v období rokov 1200 až 1220. V roku 1221 sa už spomína obec ako villa Janus, pričom názov bol podľa všetkého odvodený od patrocínia kostola.
Podľa Botoša, kostol bol súčasťou benediktínskeho kláštora. Dejiny tohto regiónu bývali búrlivé a zasiahli aj kláštorný komplex. Do zložitej situácie sa dostal v časoch tureckých nájazdov a najneskôr v časoch reformácie, zrejme medzi rokmi 1548 až 1580, definitívne zaniká.
Jeho výstavbu datujeme približne do rokov 1200 až 1220. Bezpečne však vieme, že prvá písomná zmienka o obci Rimavské Janovce je z roku 1221, keď je spomínaná ako villa Ianus, teda niečo ako Jánova dedina. Z toho môžeme s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyvodiť, že pomenovanie tejto usadlosti bolo práve po patrocíniu, teda po zasvätení kostola,“ uviedol Michal Kiča, ktorý počas podujatia Gotická cesta otvorená 2022 zabezpečoval v svätostánku lektorský výklad.
V období stredoveku v polovici 12. - 2. pol. 16. storočia pôsobila v Rimavských Janovciach benediktínska rehoľa a vďaka nej bol postavený aj neskororománsky Kostol svätého Jána Krstiteľa. Kostol postavili pravdepodobne v rokoch 1200 - 1220. V roku 1221 sa spomína obec ako villa Janus, pričom názov bol odvodený zrejme od patrocínia kostola. Kláštor sa priamo spomína až v roku 1397.
Kláštor zanikol niekedy medzi rokmi 1548 - 1580, zrejme následkom bojov počas reformácie. V 17. storočí bol kostol silno poškodený. Vyžiadal si rozsiahlejšie opravy. V priebehu 19. storočia kostol chátral, až došlo k prepadnutiu strechy a stavbu uzatvorili. Veľká rekonštrukcia sa napokon uskutočnila v rokoch 1875 - 76. Napriek tomu nezvýšili financie na dostavbu veží. V rokoch 1999 - 2000 sa uskutočnil menší archeologický výskum severne od kostola, ktorý objavil zvyšky muriva kláštorných budov, stredoveké hrobky a fragmenty maľovaných omietok.
Kostol bol vybudovaný niekedy na prelome 12. a 13. storočia ako súčasť benediktínskeho kláštorného komplexu. Kláštor v priebehu vekov zanikol, kostol však nielenže prežil, ale podarilo sa mu uchovať si aj svoj starosvetský vzhľad. Za to vďačí predovšetkým neorománskej rekonštrukcií, ktorá zachovala neomietnuté románske murivo z opracovaných kvádrov, v našich končinách pomerne výnimočné.
Architektonické prvky a charakteristika
Išlo o jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím a západnou emporou, riešením blízku kostolu v Bíni alebo zaniknutému chrámu v Bzovíku. Odlišoval sa dvojpriestorovým riešením svätyne v podobe obdĺžnikového chóru a polkruhovej apsidy. Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov predstavuje na Slovensku pomerne nezvyčajný zjav. Veľká časť jeho "autentického" románskeho vzhľadu je však výsledkom obnovy v 19. storočí. Zo západnej strany budí kostol dojem trojloďovej baziliky, za dnes už zníženými vežami však bočné lode nie sú. Ide o zjednodušenie baziliky, použité okrem Bzovíka napríklad aj v Bíni. V interiéri je kostol členený na loď a svätyňu tvorenú obdĺžnikovým chórom (v exteriéri s rovnakou šírkou ako loď) a polkruhovou apsidou.
Z románskych architektonických detailov sa zachovali dve východné okná na južnej strane (jedno osvetľujúce loď a druhé priestor chóru. Pôvodné sú aj tri portály do lode. Hlavným bol honosný západný portál s dvoma ústupkami ostenia, ktoré plynule prechádzajú do polkruhovej archivolty. Jeho tympanón pochádza až z neorománskeho obdobia. Južný portál do lode (dnes zamurovaný) mal jeden ústupok na každej strane, v ktorých boli zrejme osadené kamenné stĺpiky s hlavicami. Ešte jednoduchší bol severný vstup, ktorý bol úzky a bez ústupkov. Viedol do kláštorných budov.
Keďže kláštor s kostolom založil súkromný vlastník, medzi vežami sa v lodi nachádzala západná empora, osvetľovaná kruhovým oknom na západnej strane. Vnútri kostola sú neogotické maľby a v lodi zaujímavý drevený kazetový strop z čias veľkej obnovy v 19. storočí.
Severne od kostola sa nachádza plocha zaniknutého kláštora, ktorý by si rozhodne zaslúžil rozsiahly archeologický výskum a prezentovanie formou vyznačenia pôdorysu. Pri sondážnom archeologickom výskume sa podarilo zachytiť pri severnej stene lode (v priestore hypotetickej severnej bočnej lode) viaceré murované hrobky datované ešte do 13.
Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov predstavuje na Slovensku pomerne nezvyčajný zjav.
Veľká časť jeho "autentického" románskeho vzhľadu je však výsledkom obnovy v 19. storočí.
Dominantou obce je kostol sv. Jána Krstiteľa - ide o pôvodne románsku baziliku s masívnym dvojvežovým západným priečelím. Románsky chrám svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je výnimočnou stavbou. Súčasťou jeho interiéru je aj stále funkčný organ z roku 1766.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach
Osudy kostola a kláštora
Kláštorné budovy, ktoré boli pristavané k severnej strane kostola o niečo neskôr, zrejme tvorili typický uzatvorený komplex s centrálnym priestorom lemovaným krížovou chodbou. Kláštor zanikol niekedy medzi rokmi 1548 a 1580, pravdepodobne následkom bojov a presadzujúcej sa reformácie.
Kostol sa však zachoval, hoci značne poškodený a jeho príbeh pokračoval ďalej. Niekedy v 17. storočí bol kostol silno poškodený a vtedy podľa všetkého boli zničené aj horné časti oboch veží.
Obnova a súčasnosť
Poškodenie si vyžiadalo rozsiahlejšie opravy najmä severnej veže a apsidy, ktoré museli byť z veľkej časti nanovo vymurované. V priebehu 19. storočia kostol chátral, až došlo v roku 1857 k prepadnutiu strechy a stavba musela byť uzatvorená. V rokoch 1875-76 sa uskutočnila veľká rekonštrukcia, financovaná celonárodnou zbierkou. Napriek tomu nebolo dosť peňazí na dostavbu veží. Rekonštrukcia bola robená s cieľom prinavrátiť kostolu pôvodnú románsku podobu.
Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Jesenské. Zlý stav stav objektu s narušenými fasádami a poškodenou strechou si vyžiadal obnovu, ktorá sa začala v roku 2012 vďaka programu MK SR Obnovme si svoj dom. Pri tom boli odstránené aj nevhodne vysadené ihličnany pred západnou fasádou.
Kostol svätého Jána Krstiteľa je súčasť tzv. Gotickej cesty, kultúrno-poznávacej cesty na Slovensku, ktorej celková dĺžka je 276 km. Kostol sv. Jána Krstiteľa patrí do gemersko-rimavského okruhu. Vnútri kostola sú neogotické maľby a v lodi zaujímavý drevený kazetový strop.
Turistické informácie a prístupnosť
Obec Rimavské Janovce patrí k najstarším obciam Rimavskosobotského okresu. Je ľahko prístupná po ceste i železnici - zastávka vlaku je mimo dedinu, autobusová zastávka je priamo pri kostolíku. Ten stojí v oplotenom a uzamknutom areáli.
Vzácni pocestní, vitajte na Gemersko-rimavskom okruhu Gotickej cesty, ktorý Vás povedie po cestách-necestách za krásami gotickej nástennej maľby ukrytej v kostoloch Rimavskej doliny a vŕškov.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach je jediným zachovaným pozostatkom zaniknutého benediktínskeho opátstva. Kláštor síce zanikol už v 16. storočí, ale kostol sa zachoval až dodnes. V 19. storočí tu prebehla veľká rekonštrukcia. Vnútri kostola nájdeme nielen neogotické maľby, ale aj zaujímavý drevený kazetový strop. V rokoch 1999 - 2000 sa uskutočnil menší archeologický výskum severne od kostola, ktorý objavil zvyšky muriva kláštorných budov, stredoveké hrobky a fragmenty maľovaných omietok.
Gotická cesta: gemersko-rimavský okruh je poznávacia cesta, ktorá vás prevedie krásami gotickej nástennej maľby v kostoloch. Nachádzajú sa v zabudnutých dedinách južného Slovenska, avšak patria ku skvostom kultúrneho dedičstva na Gemeri a Malohonte.
Pretože vám veľmi chceme tú krásu ukázať čím skôr, pripravili sme pre Vás malého sprievodcu „leták-sveták“ s ktorým prejdete vŕšky aj dolinu, upozorní Vás na prírodnú, alebo inú zaujímavosť a ak sa bude schyľovať k večeru, ponúkne Vám tip kde sa ubytovať a stravovať.
Kostoly patriace do Gotickej cesty: gemersko-rimavského okruhu sú väčšinou uzatvorené a oplotené, prístupné len na základe telefonického dohovoru s kontaktnou osobou z obce alebo farského úradu. Viac informácií získate aj v Turistickom informačnom centre v Rimavskej Sobote. TIC je otvorené denne od pondelka do piatku.
Obec Rimavské Janovce sa nachádza asi 5 km od okresného mesta Rimavská Sobota na juhu stredného Slovenska. Dostanete sa sem ľahko autom, vedie sem cesta II/531 a aj železničná trať. Vlaková zastávka sa nachádza na začiatku obce, takže ku kostolu musíte prejsť asi 1 km pešo. Kostol sa nachádza pri hlavnej ceste približne v strede obce. Ak pôjdete autobusom, zastávka je priamo pri kostole. Ako sa dostať z najbližších kúpeľov Číž ku kostolu sv. Z kúpeľov Číž sa dostanete ku Kostolu sv. Jána Krstiteľa autobusovým aj vlakovým spojením. Musíte ale rátať s prestupmi. Kúpele Číž sa nachádzajú asi 19 km od Rimavských Janoviec. Kostol je historicky a architektonicky veľmi významný, pochádza z 13. storočia a je postavený v románskom slohu. Podľa info je možné pozrieť si interiér po dohode. V noci je veľmi pekne osvetlený. Krásna bazilika aj kláštor, naozaj miesto pokoja, duchovna, kde je možné nazbierať silu do života. Okolie je pekne zrekonštruované a naďalej sa pokračuje v oprave kláštora. Bazilika je priestranná, veľa relikvií a vzácna kaplnka v nej. Je nutné to vidieť, zažiť a určite sa aj zúčastniť sv.
Rimavské Janovce
Združenie Gotická cesta
Združenie Gotická cesta vzniklo ako výsledok niekoľkoročnej spolupráce rožňavských pamiatkarov s Regionálnou rozvojovou agentúrou v Rožňave. Okrem zakladajúcich členov z radov profesionálnych pracovníkov, zaoberajúcich sa ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva, prijali členstvo v združení aj zástupcovia obcí, v ktorých sa pamiatky Gotickej cesty nachádzajú, zástupcovia cirkví ako vlastníci týchto pamiatok. V poslednej dobe sa v združení aktivizujú aj mladí členovia z Bratislavy aj z Gemera.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
Po potulkách Gemerom a Malohontom máte možnosť spoznať veľa historických sakrálnych pamiatok. Kaštieľ Betliar patrí medzi najkrajšie a najlepšie zachované šľachtické sídla na Slovensku s pôvodným zariadením. Stojí uprostred rozsiahleho anglického parku. Ročne ho navštívi množstvo domácich, ale aj zahraničných turistov. Minerálny prameň Gemerka je medzi miestnymi známy ako šťavica. Gemerka je jedinečná predovšetkým svojím bohatým zložením horčíka a vápnika. Vyviera v oblasti Slovenského krasu a jej priaznivé účinky na zdravie si môžete vyskúšať aj vy.
Literatúra
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Hanuš, M. - Kušnirák, D. - Slivka, M.: Výsledky geofyzikálneho výskumu zaniknutého benediktínskeho kláštora v Rimavských Janovciach. In: Achaeologia Historica 42, roč. 2017, č. 2, str. 651 - 667.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Kušnierová, E.: Románsky kostol v Rimavských Janovciach - nasledovaniahodný príklad pamiatkovej obnovy. In: Gemer-Malohont. Zborník Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, roč. 8 - 9, 2013, str. 216 - 222.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.