Ponorte sa do sveta kníh, kde sa stretávajú detektívne záhady, nadprirodzené javy a mimozemské civilizácie. Tento článok prináša pohľad na rôznorodé diela, ktoré vás prenesú do temných uličiek, strašidelných sídel a ďalekých galaxií.

Edgar Allan Poe, majster gotického hororu a záhadných príbehov.
Hororové príbehy, ktoré vás nenechajú spať
Ďáblove dveře, druhá kniha z domu Perronových alias hotelu Blackwater, ktorá sa dejovo odohráva pred prvou knihou. Ako to už vo všetkých hororových knihách býva, začiatok nežne a rodinne naladený prechádza do ponurého, temnotou prežratého deja až vrcholí úplným masakrom. Ja mám rád aj takéto začiatky, no tu sa takmer polovicu knihy možno aj viac nedialo takmer vôbec nič. Samozrejme nejaké tie bububu náznaky sa odohrali, no nič, čo by mi dokázalo akože zdvihnúť zo stoličky. Keď sa však blížila časť samotného vyvrcholenia a snáď veľa slovíčkom víkend neprezradím, začalo ísť do tuhého a zároveň aj do toho strašidelného. Kniha je vlastne predchodca Sídla hrúzy a táto kniha nám dodala pár informácií k jej príbehu. Musím však povedať, že aj keď sa čítala svižne, rýchlo a stránky iba tak leteli samotný dej bol plochý a nudný. Pre mňa slabší priemer no určite si v rámci povinného hororového čítania dám aj ďalší diel.
Temné léto: Nostalgia a hrôza v jednom
Ku knihe Temné léto od Dana Simmonsa som sa dostal náhodou pri online akciách na jednej stránke. Zaujala ma anotácia a recenzie, ktoré Temné léto prirovnávajú ku knihe To od Stephena Kinga. Akonáhle som túto informáciu uzrel, musel som ju jednoducho vlastniť a prečítať. To od Kinga milujem a pre mňa je jednou z najlepších kníh od autora. Aj z toho dôvodu som ku knihe Temné léto pristupoval s obrovským rešpektom tak silno som túžil čítať skvelú hororovu knihu podobnú To a obával som sa sklamania.
Začiatok príbehu bol mierne spomalený, miestami príliš kvetnato opisoval rôzne predmety či miestnosti a už som sa bál, že ak toto bude v celej knihe, tak ma šlak trafí. Našťastie sa dej rozhýbal hlavnými postavami boli deti Dale Stewart a jeho mladší brat Lawrence, Mike O´Rourke, Duane McBride, Jim Harlen a Kevin Grumbacher. Miestami sa do príbehu zamotali aj ďalšie detské postavy, niektoré výraznejšie Cordie či C.J. niektoré menej výrazne. Každá detská postava však bola svojim spôsobom výrazná svojou osobnosťou. Samozrejme v knihe bol aj svet dospelý, či už rodičia samotných postáv, no i tie záporné, ktoré hrôzu a des naháňali aj mne samotnému. Príbeh samotný sa odohráva v mestečku Elm Haven, počas letných prázdnin a jej ústredným bodom je čo čert nechcel - škola Old Central, do ktorej chodili všetci detskí aktéri príbehu.
Po zmiznutí žiaka (brata Cordie) začnú naši detskí hrdinovia so svojou cyklohliadkou pátrať po nezvestnom a zamerajú sa predovšetkým na samotnú školu a ich zamestnancov od riaditeľa či údržbára až po učiteľky. Podarí sa našim malým hlavným hrdinom vypátrať, čo sa stalo so samotným bratom Cordie? Nie je to iba výplod detských myslí a fantázií, priraďovať zlé až nadprirodzené veci dospelým, ktorých príliš nemusia len z dôvodu, aby mali na koho zvaliť vinu? Keď sa však Dale a jeho kumpáni ponárajú do hlbšej histórie samotnej školy a mesta, začnú sa diať mysteriózne udalosti ktorým však dospelí ľudia, dokonca ani ich rodičia, nedokážu uveriť.
Priznávam sa, niektoré opisy ma veru dokázali nahnevať nemám rád ak niekto cestu od jedného domu k druhému dokáže rozpísať na 2 strany ale v tejto knihe to nebolo úplne hrozné a dokážem jej to odpustiť aj autorovi. Samotné mestečko Elm Haven bolo vynikajúco spracované, dokonca som si vygooglil aj akýsi amatérsky náčrt samotného mesta ktorý mi celkom pomohol si predstaviť jednotlivé presuny postáv, či lokality v ktorých sa príbeh odohrával. Atmosféra bola vynikajúca ale to najlepšie na tejto knihe bolo spracovanie samotných postáv. Rovnako ako u Kinga, ak aj v tejto knihe si všetky postavy zamiluje a jednoducho si ich nepomýli, keďže každý jeden ako to ja veľmi rád píšem má svoju osobnosť, svoje čaro, svoj príbeh a svoj život. Či už to boli Stewartovci, ktorí sa báli tmy a mali oboch rodičov. Alebo to bol Duane McBride, ktorého mám z tejto knihy najradšej nádejný a múdry chlapec, ktorý miloval čítanie a pracoval niekoľko detských rôčkov na tom, aby napísal svoju prvú poviedku.
Na záver by som chcel ešte prispieť k tomu, ako sa autor vyjadril na konci knihy k jednotlivými momentom, ale predovšetkým k detstvu, aké deti v roku 1960 v Elm Haven mali (Elm Haven je čerpané z mestečka Birmfield kto chce, googli) a musím povedať, že autor v tomto doslove má pravdu. Deti kedysi mali neobmedzené možnosti, zážitky ktoré v tej dobe, ale i neskôr ešte keď internet a mobily boli v začiatkoch tieto deti zažívali. Keď ich priestor na hranie nebol iba obmedzený na vysedávanie v izbe pred PC, internetom, mobilmi, vysedávanie v nákupných centrách či schodoch na námestiach ale bol vzdialený aj niekoľko kilometrov na miestach, kde boli iba polia, lúky, lesy, jazerá a kde jednoducho tá detská myseľ vedela skutočne zrelaxovať a fantázia pracovala na 100%. Keď sa rodičia o deti báli, no dieťa ráno odišlo, naobed sa prišlo najesť a potom ho zase nebolo vidieť do večera. Teraz sa rodičia o deti boja, nechcú ich nikde púšťať a potom si to deti kompenzujú neposlušnosťou, lenivosťou, únikom z reality do umelého sveta rôznych sociálnych sietí či nebodaj útekov z domu len na truc. Tým som chcel iba povedať, že ak niekto prečíta túto knihu a je rodič, mal by sa pozastaviť nad tým, čo je pre svoje dieťa skutočne to ZLÉ a pred čím by sa mali rodičia obávať.
Komiksy a poviedky: Keď sa slová menia na obrazy
Duchové mŕtvych: Gotický svet E.A. Poe v komiksovom prevedení
Kniha, respektíve komiks Duchové mŕtvych som snáď ešte pred viac ako 10 rokmi vyhral na internete. Komiks som vtedy aj rozčítal, no akosi som sa nevedel do neho dostať. Spracovanie diel majstrom Richardom Corbenom od E.A. Poe, ktoré svojim, dovolil by som si povedať groteskným gotickým vizuálom, vytvoril celkom zaujímavý pohľad na poviedky či básne od tohto svetoznámeho básnika a prozaika.
V komikse môžeme vzhliadnuť významné diela akými sú napríklad Havran, Pád domu Usherovcov, Maska červenej smrti, Berenice a mnoho ďalších. Pre mňa ako pre neznalca E.A. Poe a taktiež neznalca takéhoto žánru (kombinácia básní, poviedok a komiksu) sa mi táto kniha celkom páčila. Samozrejme som nad väčšou časťou diel musel pri záveroch uvažovať, keďže jeho poviedky som nikdy nečítal, no musím uznať, že väčšina z nich sa mi veľmi páčila. Ako sa hovorí darovanému koňovi na zuby nepozeraj a ja sa pri tomto diele budem tohto aj väčšinou hodnotenia držať a preto jej dávam 4 hviezdičky.
Detektívne príbehy, ktoré vás vtiahnu do deja
Očko: Detektívne dobrodružstvá pre malých čitateľov
Očko je štvrták, nosí okuliare a chcel by byť detektívom. Všíma si život okolo seba, zažíva veselé aj strašidelné príbehy. Má mnoho kamarátov a zvieratá mu spestrujú život.
Čo to ten brat zase stvára? Aj mamka sa už strachuje - zrazu sa len sprchuje a voňavkuje ako dáka fiflena. Očko musí prísť celej veci na koreň! Vrhne sa do pátrania a zistí: kto ukradol bicykle, kto zničil v škôlke...
Blížia sa prázdniny a detektív Očko sa bojí, že sa bude u starkých nudiť. Brat sa venuje frajerke a dedo stále nemá ani len internet. Lenže keď Očko objaví starú zabudnutú povalu, vrhne sa do pátrania a odhalí neuveriteľné... Zábavná vlastiveda s tajuplnými príbehmi, omaľovankami, hrami, hádankami pre všetky zvedavé deti ti porozpráva veľa zaujímavého o našej krajine. Prezradí ti, prečo hrad v našom hlavnom meste vyzerá ako prevrátený stolček...
Očko so svojím super kamošom Denisom s nadšením pátrajú po každodenných záhadách v tábore, ako napríklad: Kam v noci miznú veľkáči? Kde sa nachádzajú tajné skrýše alebo či sa dievčatám podarí vyvolať ducha lesného tuláka? Očkovi však ani vo sne...
Opäť sú tu prázdniny a Očko sa už nevie dočkať svojho pobytu v letnom tábore. Čoskoro si tu nájde nového super kamoša Denisa, s ktorým vytvorí nerozlučnú dvojku. Očko neznáša športové súťaže, zato detektívny krúžok ho úplne nadchne. Okrem toho ho na...

Komiks Walking Dead: Ľudské emócie v zombie apokalypse.
Walking Dead: Ľudské drámy v post-apokalyptickom svete
Tak a máme tu 15ty diel komiksu, ktorý bol opäť ponurý a depresívny. Skupina sa po predchádzajúcom masakre opäť musela zotavovať a jediné svetielko nádeje vidí samotný Rick, ktorý takmer prišiel o to najdôležitejšie čo v súčasnom svete má. Taktiež má veľké plány, ktoré predstaví skupine a tá ho veľmi ochotne počúva. Skupina, respektíve samotná komunita silno potrebuje vodcu. Niektorí z komunity však majú pochybnosti o tom, či to Rick myslí vážne so všetkými, alebo len s jeho skupinou a tak napätie začína vrcholiť do toho najhoršieho možného scenára.
Podarí sa komunite odolať tomuto napätiu a tlaku, ktorému musia čeliť od príchodu Rickovej skupiny? Veď dovtedy ich komunita prosperovala a prežívala, aspoň tak to vidí väčšina obyvateľov pôvodnej komunity. Tlak a napätie však pôsobí aj v samotnej Rickovej skupine. Táto časť bola po predchádzajúcom masakre úplným opakom bola pokojnejšia. Aj napriek tomu, že osobne seriál Walking dead kritizujem z ich posunu zombie seriálu na seriál o ľudských konfliktoch tak tento komiks stále drží latku toho zombie žánru. 15 ta časť je síce opäť zameraná na ľudské pocity, emócie, tak nebola príliš fádna, nudná, práve naopak, celkom som sa po predchádzajúcom diely aj potešil, že si od toho oddýchnem.
Sci-fi a fantázia: Keď sa stretávajú sny a realita
Mestečko Wayward Pines som pred pár rokmi videl ako TV seriál a predovšetkým prvá séria na mňa zapôsobila doslova WAU efektom. Tento efekt spôsobil, že som akútne zháňal knižnú verziu, respektíve trilógiu ktorá však nebola k dispozícií, no podarilo sa mi ju zohnať cez knihovrátok. Prvú časť trilógie som zhltol za približne 3 dni a aj napriek tomu, žeby som chcel napísať iba to pozitívne, musím začať skôr tou negatívnou stránkou. Veľmi ale veľmi mi prekážalo na knihe to umelé naťahovanie deju pri utekaní hlavnej postavy. Kde snáď polovica knihy je písaná iba o tom, ako kráča či uteká doľava, doprava, hore, dole, čupne si, sadne si, ľahne si. Pre mňa osobne to bolo nezáživné a samotnému deju či nejakému hororovému efektu to vôbec nepridalo na cene. Skôr naopak. Nedaj bože ešte to, že hlavná postava mala viac životov, ako samotná mačka. Keď po X-tom vykrvácaní či X-tom hlbokom reze z ktorého takmer črevá vyliezali z útrob jeho tela dokázal dokonalé akrobatické kúsky za ktoré by sa nehanbil ani Houdini mixnutý s horským vodcom na Mount Evereste a Kapitánom Amerika. Áno, chápem, je to vycvičený vojak, vycvičený v špeciálnych jednotkách, ale prosím vážne? Utrpieť toľké zranenia v priebehu asi 5-tich dní, to by veru nedal ani Herkules.
Či už seriál, ale aj kniha mestečko Wayward Pines je skvelo a bravúrne spracované či už príbehom, postavami alebo atmosférou. Začiatok príbehu, pri ktorom si čitateľ nevie, čo si má myslieť. Či hlavný hrdina má fakt halucinácie, alebo sa jeho strach a domnienky zakladajú na reálnej pravde. Hlavne seriál bol v tomto neskutočne prepracovaný. Moje hodnotenie tejto prvej časti je priemerné, viac hluchých, plytkých miest akoby bolo nutnosťou, no moje hodnotenie je výrazne ovplyvnené vzhliadnutím seriálu ktorý som si (aspoň prvú sériu) vyhupsol na piedestál mysteriózneho žánru.
Utekajme, už ide!: Komédia s prvkami sci-fi
Milan Lasica (mimozemšťan A) mal veľmi záporný vzťah k vedecko-fantastickým (sci-fi) filmom. Nikdy ich neobľuboval, ani sa na ne nikdy veľmi nedíval, ani ich nevyhľadával a táto jeho, dá sa povedať, skoro averzia voči takýmto filmom trvala až do jeho smrti.
Režisér Oldřich Lipský obsadil dvojicu slovenských komikov Milana Lasicu (A) a Júliusa Satinského (B) aj preto, lebo sa z vyšších miest objavilo odporúčanie, že českí filmári by mali viac obsadzovať slovenských hercov. Milan Lasica (A), Július Satinský (B) niekoľko dni spolupracovali aj na scenári filmu s režisérom Oldřichom Lipským v hoteli Carlton, ktorý im dal následne za úlohu napísať si komplet dialógy sami pre seba.
Keď Milan Lasica (A) dostal od režiséra Oldřicha Lipskeho telegram či si nechce zahrať vo filme mimozemšťana, ten odpovedal: "áno, lebo si tak už dlho pripadám".
Tabuľka: Zaujímavosti o filme Utekajme, už ide!
| Fakt | Detaily |
|---|---|
| Milan Lasica a sci-fi | Mal negatívny vzťah k sci-fi filmom |
| Obsadenie | Obsadený spolu s Júliusom Satinským na základe odporúčania |
| Scenár | Spolupráca na dialógoch s režisérom |
| Reakcia Lasicu | Súhlas s rolou mimozemšťana kvôli pocitu odcudzenia |
Neprebudený 1965 / Dráma / Marián Labuda st., Ida Rapaičová,
tags: #mimozemstan #macka #duch #seria #detektivok