Mnohí si cisárovnú Sisi spájame cez film s Romy Schneiderovou, ktorá bola famózna. A je nám jedno, koľko je na príbehu pravdy, nakoľko sa drží reality. Nádherný historický príbeh, ktorí u viacerých podnietil záujem o túto bavorskú princeznú, rakúsku cisárovnú, a českú i uhorskú kráľovnú. Už o nej vyšlo veľa kníh, natočilo sa more filmov, seriálov, aj muzikál…no teraz vyšla kniha, ktorú rozhodne odporúčame prečítať.
Ako je u mňa zvykom, nie je to klasický historický román. Keď si Amalia Wiedelová vydraží nádherný toaletný stolík z 19. storočia, nie je to prvá starožitnosť v jej byte. Lenže tento čarovný kúsok minulosti v sebe čosi ukrýva. Zvláštnu čiernobielu fotografiu známej ženy a vyryté písmená A. D. Amalia je samotárska introvertka, ktorá aj bez podivného stolíka máva nočné mory. Tie ju však nedesia, práve naopak, vychutnáva si v nich hru s ohňom a robí zápisky do Knihy snov. Bad Ischl, Viedeň, Gödöllő… Nočné desy ju neopúšťajú ani na cestách. Hranice sa však stierajú.
Zbožňovaná císařovna Sissi, která se bouřila proti pravidlům
„O Sisi som nikdy neplánovala písať,“ priznáva autorka Michaela Ella Hajduková. „Zdalo sa mi, že jej je už všade veľa a všetko sa povedalo. Michaela mala Sisi odjakživa rada aj so všetkými tými mýtmi a legendami okolo nej. To bol prvý impulz napísať o Sisi príbeh…tým druhým bola informácia, že mala na ľavej lopatke vytetovanú kotvu a že si to dala spraviť po 50-tke. „To bola info, ktorá rozhodla, že som sa na Sisi pozrela znova a bližšie. Vyšli novšie životopisy, kde som našla o Sisi mnoho vyvrátených mýtov a nové poznatky podložené argumentmi.
Michaela v príbehu využila mnoho skutočných faktov, dej prejde viacerými krajinami, keďže aj Sisi bola vášnivá cestovateľka a odohráva sa aj v Rumunsku. Dozvieme sa o jej detstve, ktoré nebolo až také divoké a bezstarostné, ako sa uvádza v mnohých prameňoch. Lepšie spoznáme to zasnívané plaché dievča, ktoré sa rado preháňalo na koni a k vežičke si chodievala písať básne do Poetického denníka. Svoje miesto má jej rodina, starostlivá matka, bohém a vetroplach otec Max, sestra Nené. Odhalíme, ako to bolo okolo zaľúbenia Sisi a Franza, pozrieme sa aj na sobášny obrad, ktorého priebeh sa Sisi musela naučiť, aby vedela, čo ju čaká. Michaela využila vo svojom príbehu aj ďalšie zaujímavosti.
Je nepochybné, že Sisi bola komplikovaná, nezvyčajná a miestami zvláštna osoba. Sľub cisárovnej Sisi je kniha, ktorá vám ju priblíži viac a z uhlov pohľadu, ktoré ste doteraz možno nemali.
Viedenský les a Baden: Miesta spojené s cisárovnou Sisi
Bezprostredne pred bránami Viedne sa tiahne zelený pás dolnorakúskeho regiónu Viedenský les (Wienerwald), ktorý Viedenčania nazývajú aj „zelenými pľúcami“ Viedne. Viedenský les ponúka okrem prírodných krás aj historické skvosty, kultúrne vyžitie, relax v termálnej liečivej vode či výborné vína. Približne 30 kilometrov južne od Viedne sa nachádza centrum tohto regiónu, kúpeľné mesto Baden (niekedy sa označuje aj ako Baden bei Wien). To sa v týchto dňoch zapísalo spolu s ďalšími 11 kúpeľnými mestami Európy na prestížny zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Počas existencie Rakúsko-Uhorska bolo obľúbeným miestom habsburskej cisárskej rodiny, umelcov a rakúskej smotánky. Dnes sem najmä Viedenčania unikajú pred ruchom veľkomesta. Ako už názov mesta napovedá, jeho vznik je úzko spätý s teplými liečivými prameňmi, ktoré boli základom pri budovaní preslávených kúpeľov. Liečivé účinky miestnych štrnástich prameňov poznali už starovekí Rimania za čias vlády cisára Claudia. Voda blahodarne pôsobí predovšetkým na cievy, srdce a obehovú sústavu. Teplá liečivá voda je tu dodnes hlavným turistickým lákadlom, za ktorou sem prichádzajú každoročne tisíce turistov a pacientov.
Ďalší rozmer získal Baden v roku 1934, keď v budove bývalého kúpeľného domu z rokov 1884-1886 bolo zriadené najväčšie a najstaršie kasíno v Rakúsku s dnešným názvom Congress Casino. Vedľa kasína sa nachádza kúpeľný park (Kurpark), založený už v roku 1792 na počesť Márie Terézie, s hudobnými pavilónmi, fontánami, sochami, lavičkami, vyhliadkami a náučnými chodníčkami. Baden sa honosí aj prezývkou „Mesto ruží“. Dôvod zistíte, ak zavítate do Doblhoffparku, kde sa nachádza najväčšie rozárium v krajine. Hoci kvitnú od mája až do októbra, najviac návštevníkoch ich obdivuje na začiatku júna počas „Dňa ruží v Badene“.
Kúpeľný park v Badene
V Badene radi oddychovali aj korunované hlavy a hudobní skladatelia tu nachádzali inšpiráciu. Zrodila sa tu aj hymna Európskej únie, slávna IX. symfónia Ludwiga van Beethowena s Ódou na radosť.
Ďalšie zaujímavé miesta vo Viedenskom lese
Fanúšikov mysterióznych príbehov tu zaujme legenda, podľa ktorej duch staviteľa hradnej veže dodnes straší návštevníkov. Cyklochodník Helenentalradweg, po ktorom budete pokračovať do opátstva Heiligenkreuz, patrí k tým najkrajším vo Viedenskom lese. Ku koncu trasy sa napája na ďalší cyklochodník Stiftsradweg, ktorý vás dovedie až do najstaršieho cisterciánskeho kláštora na svete Heiligenkreuz, ktorý tu existuje od roku 1133. Kláštorný kostol bol vybudovaný v dvoch rôznych slohoch - románskom a gotickom. Najväčšou zaujímavosťou kláštorných budov je krížová chodba s kapitulskou sieňou s viac ako tristo románskymi stĺpmi, gotický chór z konca 13.
Kúsok od Heiligenkreuzu sa nachádza dedinka Mayerling, kde spáchal v roku 1889 samovraždu tridsaťročný arcivojvoda Rudolf, rakúsky následník trónu a jediný syn cisára Františka Jozefa I. a cisárovnej Sissi. Do hrobu vzal aj svoju sedemnásťročnú milenku baronesu Mary Vetserovú. Ihneď po tragédii nechal cisár František Jozef I. prestavať poľovnícky zámoček na karmelitánsky kláštor. Počas prehliadky si môžete pozrieť nádherný kostol, kaplnku sv.
Ďalším nemenej zaujímavým výletným miestom uprostred Viedenského lesa, ktorý poľahky absolvujete na bicykli z Badenu, je rozsiahly 280-hektárový zámocký areál Laxenburg. So svojimi objektami Starým zámkom, Modrým dvorom a romantickým hradom Franzensburg je považovaný za jeden z najkrajších pamätníkov záhradnej architektúry 18. a 19. Srdcom rozsiahleho areálu je Starý zámok, ktorého história siaha až do 12. storočia. V 14. storočí ho získali Habsburgovci a až do konca I. svetovej vojny fungoval ako ich jarná rezidencia. Vyrastal tu aj malý František Jozef I. so svojimi bratmi.
Zámocký areál Laxenburg
Najväčším ťahákom areálu Laxenburgu je hrad Franzensburg, ktorý je napodobeninou stredovekého rytierskeho hradu. Je to taká klenotnica Rakúska, ktorá je dnes prístupná návštevníkom. Hrad stojí na umelom ostrove uprostred 25-hektárového rybníka, po ktorom sa môžete člnkovať na požičaných loďkách. Aj na samotný hrad sa môžete previezť romantickou kompou z roku 1811. Stačí, ak prievozníkovi zaplatíte 70 centov. V zámockom parku uvidíte viacero menších záhradníckych stavieb, ako letohrádky, jaskyne, tajomné chrámy a sochy, ktoré sú rozptýlené po celom areáli. K najzaujímavejším patrí rytierske turnajové bojisko, kde sa až do polovice 18. Naďabíte aj na viacero mostov. Napríklad na 12 metrov vysoký Gotický alebo Leví most, kde sochy dvoch levov chránia vstup do parku. Pozor ale, do parku sa s bicyklom nedostanete, budete ho musieť uzamknúť pri vchode.
tags: #duch #cisarovnej #sisi