Sviatosť Oltárna, známa aj ako Eucharistia, má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Eucharistia je naším spojením s Bohom.
Premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista.
Definícia Eucharistie
Eucharistia, čiže svätá omša, je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi (por. KKC 1382). Vieroučná náuka o Eucharistii (že je obeta a pokrm) má základ v teológii sv.
Katolícky katechizmus definuje Eucharistiu takto: „Sviatosť Oltárna je opravdivé Telo Ježiša Krista, pod spôsobmi chleba a opravdivá Krv Ježiša Krista pod spôsobmi vína.“ Ďalej dodáva, že túto sviatosť menujeme Sviatosťou Oltárnou preto, lebo chlieb a víno sa premieňajú na Telo a Krv Ježiša Krista na oltári; ďalej sa uvádza vysvetlenie, že túto sviatosť menujeme tiež Najsvätejšou Sviatosťou preto, lebo zo všetkých sviatostí privádza do duše človeka najviac posväcujúcej milosti.
Eucharistia je samotný Kristus v spôsobe chleba a vína. Eucharistia ako pokrm má aj ďalšie názvy, nazývame ju aj sviatosť oltárna, sväté prijímanie. Eucharistia ako obeta označuje aj svätú omšu a eucharistické zhromaždenie. Eucharistia je obety Cirkvi. Konsekráciou sa mení nekvasený chlieb a víno na telo a krv Krista. Vyslovia sa pri nej konsekračné slová. Vtedy sa mení sa podstata chleba a vína. Premenenie spôsobuje Duch Svätý. Kristus je prítomný celý pod každým spôsobom. To znamená, že nie je ochudobnený ten, kto prijíma len telo, pretože prijíma Krista celého. Sväté prijímanie sa podáva vkladaním do úst, víno prijíma kňaz prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (svadba a pod.).
Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Ani prví kresťania nemali jednotný názov na eucharistickú slávnosť.
Význam a Účinky Eucharistie
Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života (konštit. Pápež Ján Pavol II. v enc. Cirkev žije z Eucharistie (č. Pán Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby ho sviatostne prijímali: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53).
Podľa Kódexu kánonického práva je riadnym vysluhovateľom svätého prijímania biskup, presbyter (kňaz) a diakon. Sväté prijímanie pod spôsobom chleba sa podáva vkladaním do úst. Kristovu krv prijíma kňaz, prípadne veriaci pri mimoriadnej príležitosti (Zelený štvrtok, pri vysluhovaní sviatosti a pod.).
- Čo Sviatosť Oltárna Obsahuje: Telo a Krv Ježiša Krista: Pod spôsobmi chleba a vína.
- Milosť: Posväcujúca milosť, ktorá posilňuje jednotu s Kristom.
- Tajomstvo: Skrytá Božia múdrosť a plán spásy.
Jej hlavným poslaním je udržovať a rozvíjať Boží život, ktorý sme dostali pri krste. Na sväté prijímanie máme ísť čím častejšie, aspoň každú nedeľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Dva razy v ten istý deň môžeme prijímať, keď sme druhý raz na celej svätej omši. Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie (svätej omši); ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka vo veľkonočnom období. (Porov.
História Eucharistie
V celej cirkevnej tradícii sa ako zlatá niť vinie táto viera v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii. Táto viera je potvrdená aj II. vatikánskym koncilom. V konštitúcii Sacrosanctum concilium (čl. 47) sa hovorí toto: „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri, v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho Tela a svojej Krvi, aby ňou v priebehu vekov trvalo zachoval obetu Kríža, kým nepríde.“
V priebehu storočí náš Pán preukázal svoju skutočnú prítomnosť v Najsvätejšej Sviatosti prostredníctvom viac ako 100 zázrakov. Aký je zmysel týchto zázrakov? Aby dokázal to, čo povedal, a to, čo je pravdivé, ako hovorí Písmo: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16) Ježiš chce, aby sme uverili jeho učeniu a pohrozuje tým, ktorí nebudú chcieť uveriť. Boh je ochotný poskytnúť mimoriadne prostriedky na pomoc našej viere, pretože si želá našu spásu. Ježiš ide tak ďaleko, že hovorí: „Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ (Jn 10,38).
Eucharistické zázraky vo svete
Príprava na Sviatosť Oltárnu
Na sväté prijímanie, ako na veľkú a svätú chvíľu, sa treba náležite pripraviť. Na prvom mieste si treba spytovať svedomie (por. 1 Kor 11, 27-29). Kto si je vedomý ťažkého hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia (por. KKC 1358).
Podmienkou k tomu, aby človek mohol prijať eucharistiu - sväté prijímanie, je milosť posväcujúca v duši, človek nemôže žiť v ťažkom hriechu. Prijímateľ má zachovať „eucharistický pôst“ - 1 hodinu pred prijatím Eucharistie sa zdržať požívania jedla a nápojov (aj cukríkov a žuvačiek), okrem čistej vody a liekov. Eucharistiu nesmú prijímať postihnutí trestom exkomunikácie (vylúčenie z dobier Cirkvi) či iným kánonickým trestom a tiež tí, ktorí tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu.
Deti prvý raz prijímajú Eucharistiu v 3. ročníku základnej školy. Predpokladom je, že navštevujú každý rok katolícku náboženskú výchovu od 1. ročníku Základnej školy. Príprava na prvé sväté prijímanie má dve časti - v škole a vo fare. Farská príprava prvoprijímajúcich detí sa začína približne v prvom týždni v októbri. Stretania vo fare bývajú raz za mesiac. Je vhodné, ak s dieťaťom prichádza jeden z rodičov. Súčasťou prípravy je aj pravidelná účasť na svätej omši, ideálne v spoločenstve rodičov, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za prípravu svojho dieťaťa na život s Kristom.
Ak chcete prijať Ježiša Krista v Eucharistii, musíte byť v stave milosti. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia. Všedné hriechy treba oľutovať na začiatku každého eucharistického slávenia.
Úcta k Sviatosti Oltárnej
V posledných desaťročiach sa veľa zmenilo vo vzťahu ku povinnej úcte voči Sviatosti oltárnej. Ak máme hovoriť o povinnej úcte ku Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, tak musíme hovoriť o tom, čo je patričné v tomto vzťahu a čo nepatričné.
Tip na darček k 1. svätému prijímaniu.
Keď sledujeme život mnohých svätcov, vidíme, že mali veľkú úctu k Eucharistii, prečo? Lebo brali vážne Ježišove slová: „Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6,55), preto sa už prví kresťania horlivo zúčastňovali „na lámaní chleba“, čiže na slávení sv. omše. Tak veľmi si ju cenili, že sa zúčastňovali na nej aj proti zákazu úradov, lebo podľa výpovede istého kresťana na súde, nemohli žiť bez Pána, čiže bez sv. omše. Sv. omša bola pre nich základom ich duchovného života (Por. Sk 2,42).
Svätý Peter Julián Eymard hovorí, že „Eucharistia je najvyšším prejavom Ježišovej lásky: po nej už niet väčšej lásky, iba Nebo“. A tu môžeme iba dodať, že táto Ježišova láska nás zaväzuje.
Ježiš je ten, kto miluje ako prvý; sv. Pavol hovorí, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni, čiže vtedy, keď sme si jeho lásku nezaslúžili, ani sme jej neboli hodní. Jeho lásku k nám však sprevádzala hlboká úcta voči nám; úcta Božieho Syna k padlému a hriešnemu človekovi, ktorý ako potomok Adamov sa stal synom zatratenia, nás fascinuje. Jeho láska, jeho obeť nekonečnej ceny nás pozdvihla z tohto stavu odsúdenia, a vracia nám dôstojnosť Božích detí a robí z nás aj dedičov Božieho kráľovstva. Ak si toto všetko uvedomujeme, nemali by sme aj my uvažovať o tom, ako odplatiť Ježišovu lásku väčšou úctou? Naozaj, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či sa až príliš neprispôsobujeme sebavedomému modernému svetu, ktorý stále viac bojuje o svoju nadradenosť a autonómiu.
Akt adorácie mimo svätej omše predlžuje a zintenzívňuje to, čo sa konalo v samotnom liturgickom slávení. Veď len v adorácii môže dozrievať hlboké a pravé prijatie.
Úprimná snaha realizovať túto našu „profesionálnu úlohu“ - byť svätým - nie je možná bez Eucharistie, jej zbožného slávenia a prijímania (por. enc. Cirkev žije z eucharistie 31).
Najsvätejšia oltárna sviatosť má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Väčšina z nás si pamätá dôležité okamihy svojho detstva - koľkí z nás však do týchto momentov zahŕňa aj prvé sväté prijímanie, kedy sme sviatosť Eucharistie prijali prvýkrát? Najsvätejšia oltárna sviatosť je naším spojením s Bohom.