Jednou zo známych expozícií, za ktorej vznikom stoja pracovníci Oravského múzea, je Múzeum oravskej dediny (MOD) v Zuberci. Budovanie múzea v prírode, ako dovtedy neznámeho a odborne náročného diela, bolo preverením schopností dotknutých organizácií, ako aj ich pracovníkov.
Múzeá v prírode začali vznikať od konca 19. storočia v rámci celosvetového hnutia, ktoré sa usiluje prezentovať kultúrne hodnoty ľudových vrstiev jednotlivých národov formou stálych expozícií. Pomenovanie Skanzen pochádza zo škandinávskych krajín, ktoré sa stali v ochrane tradičnej architektúry priekopníkmi. Pojem označuje prvé takéto múzeum, ktoré bolo v roku 1891 zriadené v parku Skansen vo švédskom Štokholme.
Jednou z úloh spomínaných inštitúcií je zachrániť ľudovú architektúru, ktorú z rôznych príčin nebolo možné chrániť na pôvodnom mieste. Za účelom záchrany bola premiestňovaná na iné miesta. So svojím blízkym vzťahom k pôvodnému prostrediu tak síce čiastočne strácala na svojej kráse, avšak takýmto spôsobom sa podarilo zachrániť veľký počet výnimočných diel pôvodnej architektúry všetkých druhov.
Od roku 1960 pracovníci Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v spolupráci s Oravským múzeom zdokumentovali všetky hodnotné architektonické objekty tradičnej ľudovej kultúry v regióne, ktoré sa stali základom štátneho zoznamu pamiatok. V roku 1963 bol zhotovený investičný zámer na vybudovanie múzea ľudovej architektúry. Kľúčovou aktivitou však bolo získanie vhodných pozemkov, na ktorých by sa výstavba múzea realizovala. Oravské múzeum v spolupráci s Krajským pamiatkovým strediskom v Banskej Bystrici získalo súhlas od Čs. štátnych lesov na delimitáciu pozemkov pod Oravským hradom.
Vtedajší riaditeľ Oravského múzea Pavol Čaplovič uplatňoval myšlienku situovania takejto expozície pod hradom, ako kontrast medzi kultúrou poddaných a feudálov.
Na základe splnenia viacerých kritérií, podľa ktorých bol priestor na vybudovanie múzea v prírode vyberaný, bola vytypovaná lokalita Brestová v Zuberci. Od roku 1966 sa postupne uskutočňovala výstavba a inštalácia jednotlivých objektov ľudovej architektúry, vybraných vďaka výsledkom intenzívneho výskumu ľudového staviteľstva na Orave. Autorom etnografickej koncepcie múzea bol pracovník Oravského múzea PhDr. Juraj Langer, CSc., autorkou urbanisticko-architektonickej štúdie Ing. arch. Mária Slováková. Investorom stavby sa stalo vtedajšie Krajské pamiatkové stredisko v Banskej Bystrici a generálnym dodávateľom Pamiatkostav Žilina. V septembri v roku 1967 bol položený základný kameň pre výstavbu Múzea oravskej dediny. Postupne sa tu premiestňovali vzácne objekty ľudového staviteľstva z celého regiónu. V roku 1975 bolo verejnosti slávnostne sprístupnených prvých 21 usadlostí, ku ktorým v nasledujúcom období pribúdali ďalšie.
Budovanie Múzea oravskej dediny pokračovalo aj v 80. rokoch 20. storočia. Dňa 1. januára 1980 prevzalo Oravské múzeum od Okresnej pamiatkovej správy areál MOD v Zuberci, aj s príslušnými pracovníkmi a zariadením. Odovzdávajúcu organizáciu zastupoval riaditeľ František Šamík a preberajúcu organizáciu riaditeľ múzea Peter Škrabák. Okresná pamiatková správa sa zaviazala naďalej zabezpečovať výstavbu objektov a spoluprácu s investorom a dodávateľom na budovaní MOD a stavebných úpravách.
Interiérovú a exteriérovú expozíciu, vo vybraných objektoch ľudovej architektúry, pripravila pracovníčka Oravského múzea, etnografka Zdenka Čaplovičová. Na jej realizácii sa podieľali: D. Kubištová-Andelová, J. Borcovanová-Janušková, E. Beňušová-Zaťková s technickou pomocou konzervátorov a údržbárov: A. Medveckej, J. Veliča st., A. Janoštína a J. Šišku. Ich práca pozostávala zo zbierkotvornej činnosti, tvorby, dokumentácie a zariadenia jednotlivých expozícií ľudového bývania. Etnografka Z. Čaplovičová bola autorkou prvej špecializovanej národopisnej expozície oravského regiónu. Významná bola jej dlhodobá a systematická zberateľská činnosť, ktorá sa odrazila na kvalite a početnosti národopisných zbierok inštalovaných aj v jednotlivých usadlostiach múzea. Vo funkcii správcu MOD sa vystriedali: K. Matkuliak, I. Čerňan, Ing. M. Daňová, M. Šišková a do súčasnosti Mgr. R. Janoštín.
V rozpätí rokov 1985 - 1992 pokračovala v MOD Zuberec výstavba plánovaných objektov. V roku 1989 prebiehali prípravy na odovzdanie celého areálu MOD Zuberec do užívania Oravského múzea. Snahy obce Zuberec, o získanie Múzea oravskej dediny do svojej správy, boli naplnené v roku 1991. Obec sa zaviazala MOD naďalej budovať, prevádzkovať a zveľaďovať pod patronátom Slovenského pamiatkového ústavu a pod dozorom jedného z autorov PhDr. Juraja Langera, CSc.
Múzeum oravskej dediny v Zuberci prostredníctvom chránených objektov ponúka návštevníkom obraz o tradičnom ľudovom staviteľstve, bývaní a spôsobe života obyvateľov oravského regiónu, ktoré sa nerozvíjali rovnomerne. Mikroregionálne osobitosti boli zohľadnené pri rozdelení múzea na Dolnooravský rínok, Zamagurskú ulicu, Beskydské lazy, Mlynisko a Kostol s cintorínom. Nie všetky hodnotné pôvodné objekty bolo možné rozobrať, premiestniť a opätovne postaviť v múzeu v prírode, preto mnohé z nich sú vernými vedeckými rekonštrukciami.
Základný kameň tohto skanzenu bol položený v roku 1967 a o rok neskôr sa začal budovať. Po ukončení prvej etapy výstavby bol otvorený pre verejnosť v roku 1975. Väčšina objektov múzea sú originály, niektoré sú postavené ako kópie originálov. Objekty sú rozdelené do piatich častí a to Dolnooravský rínok, Zamagurskú ulicu, Goralské lazy, Kostol s cintorínom, Mlynisko. Areálom skanzenu preteká potok Studená.
Dolnooravský rínok predstavuje typ zemianskej osady s námestíčkom, ktoré slúžilo ako trhové miesto. Stavby omietané hlinou a bielené vápnom boli pre túto časť regiónu typické. Omietka zlepšovala izolačné vlastnosti domu, no mala aj estetický význam - omietnuté domy pôsobili honosnejšie a pripomínali stavby z pevného materiálu. Domy na rínku predstavujú bývanie rôznych sociálnych skupín - zemanov, roľníkov, remeselníkov, bezzemkov. Ako v každom sídle, aj tu sú hospodárske a technické stavby.
Väčšina oravských dedín vznikla v 15. a 16. storočí na valaskom práve. Pri zakladaní dedín bola pre jednu usadlosť vymeraná raľa - zem, z ktorej bolo treba zemepánovi odovzdávať určité dávky. Na týchto raliach si pozdĺž cesty osadníci postavili prvé domy. Postupne pribúdali ďalšie domy, dvory sa zužovali a v priebehu času sa vyvinula hustá ulicová zástavba. Ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín.
Na svahoch Beskýd na severe regiónu sú roztrúsené samostatné usadlosti postavené pri poslednej kolonizácii Oravy. S rastúcim počtom obyvateľov koncom 17. storočia rástla potreba rozšíriť poľnohospodársku pôdu. Začalo sa hospodáriť na vzdialenejších lokalitách v horských oblastiach. Tam si osadníci začali stavať sezónne obydlia, ktoré sa neskôr stali základom nových sídiel. Domy väčšinou pozostávali z malej obytnej izby, stajne, chlieva a holohumnice, v ktorej bývali cez noc ovce. Polia mal každý okolo svojej usadlosti, pred ňou trávnatú záhradu.
Kostoly sa v stredoveku stavali na návrší nad dedinou a spravidla boli obklopené cintorínom. Areál kostola s cintorínom býval obohnaný kamennými hradbami s murovanou bránou. Hradby mali v minulosti obrannú funkciu, pretože v kostole nachádzali ľudia útočisko v čase vojnového nebezpečenstva.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej
V spomínanom múzeu patrí medzi najstaršie stavby kostol z obce Zábrež, ktorého pôvod siaha pravdepodobne do 15. storočia. Neskorogotický drevený kostol bol postavený pravdepodobne začiatkom 15. storočia ako filiálka rímsko-katolíckej farnosti vo Veličnej.
Pôvodná stavba pozostávala z lode uzavretej menšou svätyňou so sakristiou. Veža s ihlanovou zvonicou v prednej časti kostola bola pristavená v 17. storočí. Z tohto obdobia pochádza aj chórová empora nad vstupom do lode. Doskový strop lode a chórovú emporu zdobí renesančná maľba s rastlinným motívom. Výmaľba svätyne pochádza z roku 1646. Do filiálneho kostola v Zábreži sa odkladali staršie oltárne prvky po modernizácii farského kostola vo Veličnej.
Počas vojnového nebezpečenstva totiž nachádzali ľudia útočisko v kostoloch.
Na prvý pohľad zaujme svojou architektúrou, no ozajstná výnimočnosť sa ukrýva v precízne zdobenom interiéri. Neskorogotický maľovaný strop predstavuje unikátne architektonicko-výtvarné dielo celého múzea.
Zaujme najmä renesančné zdobenie s rastlinným motívom, nachádzajúce sa medzi predsieňou a hlavnou loďou, na chórovej empore zo 17. storočia. Nad loďou sa nachádza strop zdobený do podoby hviezdnej nočnej oblohy.
V oltárnej časti sa pod hviezdnym stropom a pri bohato zdobenej fasáde nachádza veľký obraz veľmi peknej zložitej kompozície, ktorý zachytáva Sv. Alžbetu Uhorskú, osobnosť najmä uhorských dejín.
Medzi ďalšie významné objekty patrí rekonštrukcia remeselného domu z Veličnej z prelomu 17. a 18. storočia. V tom čase bola obec hlavným mestom župy a v tradičnej stavebnej kultúre neboli ojedinelé usadlosti s poschodovými komorami. Vzácnosťou je aj zemianska kúria rodiny Meškovcov z obce Vyšný Kubín pochádzajúca z roku 1752. Súčasťou objektu je latinská škola, v ktorej sa učil aj významný slovenský básnik P. O. Hviezdoslav. Spomienkou na niekdajší plátennícky a farbiarsky oravský priemysel je rekonštrukcia plátenníckej kúrie rod. Paliderovcov zo Štefanova (1789). Iný typ sídelnej zástavby môžeme sledovať v časti Beskydských lazov, kde vznikali najmladšie oravské dediny, obývané goralským obyvateľstvom. Viaceré objekty sú datované do 19. a prvej polovice 20. storočia.
Dôležitou súčasťou skanzenu sú i technické stavby a zriadenia, ako mlyn, píla, valcha na ubíjanie súkna, kováčska vyhňa a hrnčiarska pec. Pre život dobových vidieckych sídel boli okrem obytných usadlostí, charakteristické i spoločenské (krčma, škola), hospodárske (chlievy, senníky, koliba) a drobné sakrálne stavby (zvonice, prícestné kríže). Atmosféru umocňujú tradične pestované plodiny a pasúce sa domáce zvieratá.
Zhrnutie
Múzeum oravskej dediny predstavuje prierez života v oravských dedinách a osadách v minulosti. Na obydliach či zariadeniach vidieť rozdiel medzi chudobnejším a bohatším regiónom, v závislosti aj od prírodných podmienok. Ak budete na Orave, určite vám odporúčam navštíviť i Múzeum oravskej dediny. Skanzen Zuberec je zasadený do prekrásneho prostredia v podhorí Roháčov a je jedinečnou sondou do života našich predkov. Môžete tak nahliadnuť do ich príbytkov a zistiť ako sa v minulosti žilo a pracovalo.
Zuberec je skvelým turistickým centrom. Okrem spomínaného múzea ľudovej architektúry tu môžete navštíviť i Brestovskú jaskyňu, blízky lanový park, či si naplánovať turistiku v Západných Tatrách. Veľmi obľúbené sú túry ku Roháčskym plesám, vodopádu, či vrchy ako Salatín, Baníkov, Spálená…. V zimnej sezóne si tu môžete dopriať skvelú lyžovačku a konajú sa tú i psie záprahy.
Otváracie Hodiny Múzea
- Júl - August: denne od 8:00 do 18:00
- Jún - September: denne od 8:00 do 17:00
- Október - Máj: Utorok až piatok od 8:00 do 15:30, Sobota a Nedeľa od 10:00
| Časť Múzea | Charakteristika | Významné Objekt |
|---|---|---|
| Dolnooravský rínok | Zemianska osada s trhovým námestím | Baroková zvonica, Zemianska kúria Meškovcov |
| Zamagurská ulica | Radová zástavba oravských dedín | Hrnčiarska pec, Usadlosť stredného roľníka |
| Goralské lazy | Roztrúsené usadlosti na svahoch Beskýd | Drevorubačsko-pastierska usadlosť, Salašnícka koliba |
| Kostol s cintorínom | Stredoveký kostol obklopený cintorínom | Kostol sv. Alžbety Uhorskej |
| Mlynisko | Technické stavby a zriadenia | Mlyn, Valcha |
Literatúra
- ČAPLOVIČOVÁ, Z. Múzeum oravskej dediny, sprievodca po expozícii. Vydavateľstvo Osveta, š. p., Martin, Neografia Martin, 1990, s. 134, ISBN 80-217-0278-8.
- KOL. Oravské múzeum - dejiny a súčasnosť. Vydalo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, tlačiareň Kubík Námestovo, 2013, s.
Oravský Hrad