Rímskokatolícka Cirkev a Jej História v Starej Ľubovni

Stará Ľubovňa, mesto ležiace v severovýchodnej časti Slovenska v Prešovskom kraji, sa rozprestiera v Ľubovnianskej kotline, pod juhozápadnými výbežkami Ľubovnianskej vrchoviny, na sútoku Popradu s Jakubiankou. Mesto sa skladá z dvoch mestských častí - Podsadek a Stará Ľubovňa.

V meste Stará Ľubovňa sa nachádza niekoľko významných sakrálnych stavieb, ktoré svedčia o bohatej duchovnej histórii regiónu:

  • Rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša
  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla
  • Kostol sv. Jozefa v Podsadku
  • Drevený gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala
  • Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa
  • Chrám Matky Ustavičnej Pomoci

Medzi nimi má významné miesto aj Chrám Matky Ustavičnej Pomoci.

Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni

Rímskokatolícka Cirkev v Starej Ľubovni

Rímskokatolícka cirkev je najväčšou cirkvou v meste, ktorú tvorí približne 12 200 veriacich. Spolu s gréckokatolíckou cirkvou sa stará o duchovnú správu nemocnice a domova dôchodcov v Starej Ľubovni. Vo farnosti Stará Ľubovňa pôsobia 4 kňazi.

Kostol sv. Mikuláša z roku 1311 týči nad mestom Stará Ľubovňa. Jeho interiér ukrýva umelecké diela, z ktorých najcennejší je víťazný oblúk z konca 13. storočia, neskorogotická krstiteľnica, vrcholnogotická socha známa ako Madona z Ľubovne a bohato zdobené barokové oltáre- dominantou je hlavný barokový oltár sv. Mikuláša. Ďalšou vzácnosťou sú neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Kostol je v správe rímskokatolíckej farnosti mesta Stará Ľubovňa.

História a Architektúra Kostola sv. Mikuláša

Rímskokatolícky gotický Kostol sv. Mikuláša z konca 13. storočia dominuje celému námestiu sv. Mikuláša. V Starej Ľubovni sa nachádza pôvodne ranogotický Kostol sv. Mikuláša, ktorý prešiel prestavbami v 17. - 19. storočí.

Kostol postavili ako ranogotické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom a severnou sakristiou niekedy okolo roku 1280, zrejme na mieste staršej stavby (archeologický výskum naznačil existenciu jej polygonálnej svätyne). Zo stredovekej stavby sa zachovala severná stena presbytéria s freskami a víťazný oblúk, západný múr lode a z malej časti aj severný a južný múr lode, južný múr presbytéria a východný múr sakristie. Koncom 14. storočia bol tento kostol neskoršie upravovaný.

V prvej polovici 17. storočia pristavali k východnej časti severnej steny lode Kaplnku sv. Anny a okolo polovice 17. storočia pribudla ďalšia kaplnka k južnej stene presbytéria. Ďalšou prestavbou prešiel v druhej polovici 17. storočia. Už v 80. rokoch 17. storočia sa realizovalo ďalšie významné rozšírenie chrámu, keď k južnej kaplnke dostavali južnú loď rovnakej dĺžky ako pôvodná loď a na mieste staršej sakristie postavili novú (zrejme väčšiu), ktorú na severnej strane zarovnali s múrom Kaplnky sv.

V roku 1738 a v nasledujúcom období došlo k ďalšej rozsiahlej prestavbe kostola, keď bola kaplnka sv. Anny predĺžená až po západné priečelie lode, čim sa funkčne zmenila na severnú loď chrámu. V tom čase dostal kostol aj súčasnú vežu. Koncom 18. upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Západnej strane dostala v prvej tretine 19. storočia veža železným empírovým zábradlím.

Umelecké Poklady a Interiér

Z hnuteľného vybavenia je to hodnotná kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a viacero neskorogotických náhrobných kameňov. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru či bohato zdobené barokové oltáre.

V interiéri kostola sa nachádza 7 oltárov. Mobiliár je prevažne barokový.

  • Hlavný oltár sv. Mikuláša - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia.
  • Bočný oltár P. Márie Škapuliarskej - barokový oltár z druhej polovice 18. storočia.
  • Bočný oltár sv. Kríža - na čiernom mramorovom stole (menze) je umiestnená skriňa s pašiovým cyklom s pestrými kvetmi z prvej tretiny 18. storočia.
  • Bočný oltár sv. Anny - neskororenesančný oltár zo začiatku 17. storočia.
  • Bočný oltár sv. Jozefa - oltár z prvej tretiny 16. storočia.
  • Bočný oltár sv. Valentína - oltár zo zač. 18. storočia.
  • Bočný oltár sv. Rodiny - barokový oltár z prvej pol. 18. storočia.
  • Bočný oltár sv. Barbory - z obdobia okolo roku 1730.

Ukrižovaný Kristus - neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Márie v novšom ráme. Súsošie sv. Cyrila a Metoda - polychrómovaná drevorezba, sv. Cyrila a Metoda z 19. storočia. Krstiteľnica - neskorogotická zo začiatku 16. storočia, kamenná. Kazateľnica - rokoková, z druhej pol. 18. storočia, na baldachýne sú symboly viery, nádeje a lásky a na vrchole socha Múdrosti symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.

Maľby sa našli v troch pásoch nad sebou, pričom jednotlivé výjavy sú orámované. Tematicky ide o výjavy zo života Krista, v sondách boli identifikované obrazy Klaňania sa troch kráľov, nesenia kríža i samotné Ukrižovanie. V roku 2017 sa pristúpilo k plošnému odkryvu fresiek, ktorý potvrdil veľmi dobrý stav ich zachovania v celom rozsahu. V roku 2018 boli maľby zreštaurované. V roku 2019 sa začalo s odkryvom ďalších malieb na víťaznom oblúku (starozákonní proroci, kráľ Dávid a kráľ sv.

Obnova Kostola sv. Anny

Rímskokatolícka farnosť v Starej Ľubovni neustáva v obnove svojho historického kostola. Vo Farskom kostole sv. Mikuláša sa konala výnimočná udalosť, a to požehnanie obnoveného bočného oltára sv. Anny Samotretej alebo Metercie.

Na reliéfe je zobrazená Metercia, teda Panna Mária s Ježiškom v náručí a sv. Anna, matka Panny Márie - tri generácie. Po bokoch stoja plastiky sv. Joachima, otca Panny Márie, a vľavo sv. Jozefa. Jeho vznik úzko súvisí so založením Bratstva sv. Anny a s výstavbou kaplnky sv. Anny na začiatku 17. storočia.

Kaplnka bola pristavaná k severnej strane kostola vedľa sakristie, pričom v jej podzemí vznikla aj krypta. Oltár zaberá centrálnu polohu v lodi a prekrýva starší epitaf z obdobia okolo roku 1668, ktorý patrí do súboru severo-spišských manieristických sepulkrálií. Ide o epitaf bližšie neznámeho zosnulého, vytvorený z červeného mramoru ťaženého pri Matysovej.

Celkový rozpočet na reštaurovanie oltára bol vyše 75-tisíc €. Vďaka schváleným projektom cez dotačný systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky "Obnovme si svoj dom" získala farnosť v priebehu niekoľkých rokov 47-tisíc €. Z vlastných zdrojov uhradila vyše 27-tisíc €."Všetkým dobrodincom a darcom vyslovujeme vrúcne poďakovanie," odkazuje farnosť za obnovené historické dielo, ktoré bolo zreštaurované v ateliéri Františka Šmigrovského v Seredi.

Keď sa zrodila myšlienka odťažiť preplnenosť farského kostola sv. Mikuláša, začalo sa s projektom projektového ateliéru GAM v Ružomberku, Ing. arch. V r. objekt kotolne s priľahlým pozemkom na Okružnej ulici. dom, je vlastným miestom liturgickej modlitby farského spoločenstva.

Svätú omšu celebroval kňaz Miloš Labaš, rodák z farnosti Stará Ľubovňa, ktorý je aktuálne farárom v Liptovskom Michale.

Dňa 17. novembra 2022 sa konala slávnostná konsekrácia komplexne zrekonštruovaného farského kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Posviacku kostola a oltára vykonal emeritný spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich. Okrem miestneho farára-dekana Pavla Lacka a kaplánov pôsobiacich v tejto farnosti koncelebrovali aj mnohí ďalší kňazi.

Rímskokatolícky Farský kostol sv. Mikuláša je najstaršou zachovanou stavbou mesta Stará Ľubovňa. Bol postavený koncom 13. storočia, pravdepodobne okolo roku 1280. Kostol je trojloďovou stavbou s predstavanou vežou a svätyňou.

Farský kostol bol rekonštruovaný od roku 2020, kedy spišský diecézny biskup Mons. Štefan Sečka (+28.10.2020) udelil súhlas a svoje požehnanie k tejto obnove. Postupná rekonštrukcia celého exteriéru a interiéru si doteraz vyžiadala vyše 1,4 milióna eur. Prevažná časť týchto financií pochádza od veriacich Starej Ľubovne ale aj blízkeho, či širokého okolia.

Architekt Tomáš Bujna, ktorého predchádzajúce projekty obnovy kostolov ocenili odborné poroty rámci CE ZA AR, Ceny Dušana Jurkoviča alebo Ceny ARCH, preukazuje aj v prípade realizácie v Starej Ľubovni ucelený architektonický koncept, vychádzajúcu z podrobných architektonicko-historických, archeologických a reštaurátorských výskumov.

Ich závery priniesli viacero objavov, ktoré architekt prezentuje vo výslednom návrhu. Nový vstup z exteriéru sprístupňuje jednu zo štvorice krýpt, v interiéri nájdeme odkryté nástenné maľby zo 14. storočia. Návrh zjednocuje a racionalizuje priestor kostola. Necháva vyniknúť pôvodné prvky, doplnené o nový autorský mobiliár.

Architekt Tomáš Bujna pri návrhu vychádzal z prvkov a materiálov s odkazom na históriu. Bolo potrebné navrhnúť nový obetný oltár, ambonu, sedes a ostatné liturgické solitéry v priestore presbytéria tak, aby tvarovo nerušili, no jasne definovali dobu svojho vzniku. Táto etapa bola preto časovo náročná.

Obnova Farského kostola vlastne ešte neskončila a ani nemá skončiť. Prebiehala a bude prebiehať v súlade s rozhodnutiami Krajského pamiatkového úradu v Prešove a Diecéznej liturgickej komisie. V kostole ešte bude potrebné po konsekrácii niektoré veci dorobiť, niektoré predmety z kostola sú ešte v štádiu čistenia a reštaurovania, zatiaľ financujeme obnovu bez úveru, bude potrebné postupne reštaurovať všetky oltáre, nástennú maľbu v bočnej lodi pri oltári Sv.

Na základe usmernenia reštaurátorov a KPÚ: Nie je možné klásť na oltáre kvety s výnimkou bohostánku a priestoru pri oltárnom kríži. Rešpektovať aktuálne rozmiestnenie prvkov mobiliáru a iných predmetov a nepresúvať ani nedokladať ďalšie predmety (stoličky, lavičky, sochy,...).

Gréckokatolícka Cirkev v Starej Ľubovni

Gréckokatolícka cirkev je druhá najpočetnejšia v meste, ktorú tvorí približne 3 700 veriacich. O duchovnú správu v meste sa starajú kňazi - redemptoristi. Starajú sa o duchovnú správu miestnej nemocnice a domova dôchodcov. Areál chrámu na Sídlisku Západ tvorí aj kláštor redemptoristov a zvonica. Tento chrám sa nachádza na sídlisku Západ, na Mierovej ulici.

Gréckokatolícka farnosť v Starej Ľubovni, zasvätená Panne Márii Matke ustavičnej pomoci, je jednou z troch farností Michalovskej viceprovincie redemptoristov na Slovensku. Svojou históriou je najmladšou z nich. Redemptoristi prišli do tohto mesta až po revolúcii v roku 1989, a dovtedy v meste gréckokatolícka farnosť neexistovala.

Keďže gréckokatolíci nemali vlastný chrám, pastorácia a liturgický život sa sústreďoval v priestoroch vtedajšieho Domu smútku. Prvá svätá liturgia pre tunajších gréckokatolíkov bola slúžená na Vianoce 1989. Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ. Posviacku vykonal vtedajší pomocný biskup prešovský Mons. Milan Chautur CSsR.

Do farnosti boli k spolupráci pozvané rehoľné gréckokatolícke sestry z Kongregácie sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (SNPM), a to predovšetkým zvlášť pre vyučovanie náboženskej výchovy v školách. Od roku 1993 pracujú vo farnosti už dvaja redemptoristi, a neskôr sa tvorí komunita troch otcov s permanentnými zmenami.

V roku 2001 bol postavený nový kláštor sestier služobníc a v roku 2001 sa začala výstavba kláštora redemptoristov. Slávnostná posviacka nového kláštora redemptoristov sa konala 21. augusta 2005, ktorú vykonali prešovský eparcha vladyka Ján Babjak SJ a generálny predstavený Josef Villiam Tobin CSsR. Patrónom kláštora sa stal blahoslavený hieromučeník Metod Dominik Trčka CSsR.

V roku 2003 sa pri sčítaní ľudu v Starej Ľubovni ku gréckokatolíkom prihlásilo 3 602 veriacich. V roku 2009 bola z farnosti Matky ustavičnej pomoci vyčlenená nová gréckokatolícka farnosť bl. hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča, OSBM.

Chrám Matky Ustavičnej Pomoci v Starej Ľubovni

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený chrám, namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného ko­stola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožno­stí. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých do­moch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia.

Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Mi­chal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Mat­kou bolestnou“.

Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského stra­chu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je zname­ním viery. Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb zna­mená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Mat­kou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás.

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obra­zoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatikánsky koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého.

A veriaci nech pamätajú, že opravdivá ná­božnosť nespočíva v jalových a nestálych ci­toch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Ro­dičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.“ (por. „Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom na­nebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom po­slaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti.

Ďalšie Cirkvi v Starej Ľubovni

Pravoslávna cirkev je treťou najpočetnejšou cirkvou v meste, ktorú tvorí niečo vyše 200 veriacich. Pravoslávny Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa bol dokončený po desaťročnej výstavbe v roku 2009 za pôsobenia kňaza Jána Kuzana. Nachádza na Prešovskej ulici v blízkosti JM šport, v blízkosti sídliska Východ. Evanjelická cirkev nemá v meste vlastný chrám. Služby Božie sa slúžia v nedele na ZŠ Komenského.

Náboženská Štruktúra Starej Ľubovne

Náboženské zloženie obyvateľstva v Starej Ľubovni:

Náboženstvo Podiel obyvateľstva
Rímskokatolíci 67,65 %
Gréckokatolíci 22,20 %
Bez vyznania 5,01 %
Pravoslávni 1,61 %
Evanjelici a. v. -

Cirkevné Školy

  • Zriadenie Cirkevnej základnej školy sv. Cyrila a Metoda v Starej Ľubovni.
  • Cirkevné gymnázium sv. Mikuláša v Starej Ľubovni vzniklo na základe iniciatívy pána dekana Mgr. Mariána Pánika ako odpoveď na vysoký záujem žiakov okresu o gymnaziálne štúdium so zámerom pomôcť týmto žiakom, aby nemuseli za štúdiom cestovať mimo okres.
  • Materská škola sv. Cyrila a Metoda s dvomi triedami. Neskôr pribudli ďalšie dve triedy.
  • Od školského roku 2015/2016 Cirkevné gymnázium sv.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Starej Ľubovni

V Starej Ľubovni sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:

  • Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla - Postavený je na mieste bývalej kotolne, pričom nosné prvky pôvodnej stavby sú včlenené do súčasnej architektonickej kompozície.
  • Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci - Po troch rokoch úsilia bol 7. novembra 1993 posvätený nový chrám na sídlisku Západ.
  • Drevený kostolík Cerkva sv. archanjela Michala - Gréckokatolícky kostolík východného obraduzrubovej, pri veži stĺpovej konštrukcie, zdobí Ľubovniansky skanzen už takmer 4 desaťročia.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Kostol sa nachádza v mestskej časti Starej Ľubovne v Podsadku. Súčasťou kostola je zvonica postavená v roku 1991, ktorá nahradila drevenú zvonicu postavenú v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Prehľad sakrálnych pamiatok v Starej Ľubovni:

Názov Typ Charakteristika
Kostol sv. Mikuláša Rímskokatolícky kostol Ranogotický kostol s rozsiahlymi prestavbami, freskami a barokovým interiérom.
Kostol sv. Petra a Pavla Rímskokatolícky kostol Postavený na mieste bývalej kotolne.
Gréckokatolícka farnosť Panny Márie Matky ustavičnej pomoci Gréckokatolícka farnosť Nový chrám posvätený v roku 1993.
Cerkva sv. archanjela Michala Drevený kostolík Gréckokatolícky kostolík v Ľubovnianskom skanzene.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #stara #lubovna