Ako Boh mení človeka

Poznáš ten pocit, keď si hovoríš: „Neznášam svoj život!“? Aj ja som to tak mal, až kým ma nestretla radikálna zmena života. Navždy. Hľadal som šťastie, slobodu a odpovede na základné otázky života: Kto vlastne som? Prečo som tu? Kam smerujem? Moje hľadanie viedlo cez sklamanie z náboženstva a uvedomenie si prázdnoty môjho sociálneho života.

Myslel som si, že som najšťastnejší človek, no v skutočnosti som bol stratený a frustrovaný.

Hľadanie zmyslu

V detstve som často chodil do kostola. No asi som si vybral zlý kostol, lebo som sa cítil horšie v kostole, než mimo neho. A tak som s náboženstvom skončil.

Začal som uvažovať, či je riešením popularita. Vypracoval som sa až na čelo študentského parlamentu. Bolo super, že ma každý poznal a bol som na škole obľúbený. Ale aj nadšenie z popularity rýchlo zovšednelo.

Každý pondelok ráno som vstával s opicou po búrlivom víkende a s hrôzou, že mám pred sebou päť otravných dní. Každý týždeň sa tento kolotoč opakoval. Nechcel som si pripustiť, že takýto nezmyselný bol celý môj život - na to som bol príliš hrdý. Každý si myslel, že som šťastný a spokojný, bol to však len klam a pretvárka.

Bol som ako loď zmietaná vlnami okolností. Nemal som však žiadne kormidlo, žiadne smerovanie, cieľ. Zmena života bola nevyhnutná, no nepoznal som nikoho, kto by žil inak. Bol som totálne frustrovaný.

Od skepticizmu k hľadaniu pravdy

V tom čase som si všimol skupinku študentov a profesorov, ktorí sa od ostatných odlišovali. Zdalo sa, že vedia, kto sú a kam smerujú. Ich vnútorný pokoj a radosť boli nákazlivé.

Keď som sa ich spýtal, čo zmenilo ich životy, odpoveď bola prekvapivá: Ježiš Kristus. Ako zarytý skeptik som sa rozhodol dokázať im, že sa mýlia. Náboženstvo u mňa totiž nezabralo. „Nie náboženstvo, ale Ježiš,“ oponovali mi.

Nikdy som si neuvedomil, že kresťanstvo nie je „náboženstvo“. Náboženstvo je snaha ľudí priblížiť sa k Bohu pomocou dobrých skutkov a rôznych rituálov; kresťanstvo je snaha Boha priblížiť sa k ľuďom prostredníctvom Ježiša.

Nečakaná výzva

Vtedy ma moji noví priatelia vyzvali, aby som racionálne a dôkladne preskúmal tvrdenia Ježiša: jeho vyhlásenia, že je Božím Synom; že prišiel na zem a vzal na seba ľudskú podobu; že zomrel na kríži za hriechy ľudstva; že bol pochovaný a vzkriesený na tretí deň; že je stále živý a môže zmeniť život človeka ešte aj dnes.

Myslel som si, že táto výzva je akýsi žart. Iba blbec môže veriť legende, že Kristus sa vrátil spomedzi mŕtvych. Bol som študentom práva, takže niečo o dôkazoch som už vedel. Chcel som preskúmať ich tvrdenia a dokázať im, že kresťanstvo je nezmysel.

Túto výzvu som zobral veľmi vážne, dokonca som sa rozhodol napísať knihu, ktorá by vyvrátila všetky tvrdenia kresťanstva. Prerušil som kvôli tomu aj školu, aby som mohol ponavštevovať knižnice po Spojených štátoch aj Európe.

Na moje prekvapenie som našiel veľa presvedčivých dôkazov - nie však proti Kristovi, ale pre neho! S ťažkým srdcom som musel priznať, že ak chcem byť intelektuálne čestný, musím uznať jeho božstvo. Myšlienka stať sa kresťanom otriasla mojím egom, no nespokojnosť s doterajším životom bola silnejšia.

Rana pre moje ego

Moje srdce bolo dovtedy zatvorené, ba zamknuté. Bolo mi jedno, či Ježiš kráčal po vode alebo premieňal vodu na víno. Nechcel som, aby mi tento otravný chlapík zničil môj pohodlný život a zábavu.

No hoci som si navrával, že sa mi žije dobre, v skutočnosti som sa cítil mizerne a bol som plný rozporov. Moja myseľ mi vravela, že kresťanstvo je pravdivé, ale moja vôľa tomu odporovala celou svojou silou.

Ťažká kapitulácia

A tak som v jeden večer odovzdal svoj život Ježišovi. Nebola to dramatická udalosť - necítil som nič zvláštne, no postupne som začal pozorovať skutočnú zmenu života. Počas nasledujúceho roka som sa presvedčil o tom, že mi nepreskočilo. Môj život sa skutočne zmenil.

Kresťanstvo nie je len teória, ale živá sila, ktorá mení životy. Môžeš kresťanstvo ignorovať, alebo si z neho robiť posmech. Ono však „funguje“.

„Ježiš, potrebujem ťa. Ďakujem ti, že si za mňa zomrel na kríži. Prosím ťa, aby si mi odpustil a očistil ma. Otváram ti teraz dvere svojho srdca a života a dôverujem ti ako svojmu Spasiteľovi a Pánovi. Prevezmi riadenie môjho života, pomôž mi zmeniť sa k lepšiemu a nasledovať ťa každý deň.

Ako Boh ovplyvňuje náš mozog

V tejto časti sa pozrieme na to, akým spôsobom ovplyvňuje Boh, alebo naša viera v neho náš najdôležitejší orgán, práve vďaka ktorému môžeme vnímať koncepciu akou je Boh a viera samotná.

Z kresťanského hľadiska teórie vzniku človeka nejde o doslovný výklad fyzického stvorenia, ako skôr o vznik špecificky ľudského vedomia a myšlienkových procesov, ktoré nás robia ľudskými bytosťami. V tomto zmysle Boh zmenil náš mozog.

Čo nám prebehne mysľou keď sa povie slovo Boh? Boh je jedna z mála koncepcií, ktoré všade vo svete dokážu vyvolať pri debatovaní toľko emócií, zmätenia, kontroverzie a asociácie s pocitmi lásky a nenávisti.

Akým spôsobom Boh a náboženstvo formuje ľudský mozog? Jedným zo spôsobov je štúdium vplyvu náboženských praktík ako modlitby a meditácie na ľudský mozog. Dôležitý nie je ale len samotný moment náboženskej praktiky, ale aj jej dlhodobé efekty na ľudské správanie.

Vieme, že samotná meditácia a modlitba má pozitívny vplyv na zmeny mozgu, ale zostanú tieto zmeny dlhšie alebo sú spojené len so aktuálnou praktikou.

Newberg robil štúdiu na starších ľuďoch, ktorí mali problémy s pamäťou a chcel zistiť, či dlhodobé praktizovanie meditácie ovplyvní ich kognitívne schopnosti. Účastníci štúdie sa dovtedy nijako aktívne nevenovali meditačným cvičeniam a boli prvý krát zaškolení a naučení vykonať jednoduchý typ meditácie s názvom Kirtan Kriya, ktorú mali vykonávať pravidelne každý deň 12 minút po 8 týždňov.

Pred začatím meditácie bola účastníkom testovaná pamäť a všeobecné schopnosti ako verbálna pamäť a kognitívne funkcie. Zisťoval sa tiež ich duchovný stav a ich viera. Boli vykonané 4 rôzne skeny ich mozgu. Prvý sken bol pri odpočinku hneď po ich príchode, druhý po vykonaní meditácie a ďalšie dva skeny boli vykonané rovnakým spôsobom po 8 týždňoch meditácie.

Výsledky skenov po 8 týždňoch boli skutočne zaujímavé. Po porovnaní skenov po 8 týždňoch sa zistilo značné zvýšenie aktivity v čelovom laloku. Ďalšiu zaujímavú zmenu predstavoval thalamus. Thalamus integruje väčšinu našich vnemových informácií a pomáha mozgu spájať medzi sebou jeho jednotlivé súčasti. Thalamus má dve časti a ľavá časť bola pri prvom stretnutí značne aktívnejšia.

Zlepšili sa taktiež ich kognitívne schopnosti a to v miere 10-15 percent. Výsledok tejto štúdie ukázal, že tento jednoduchý meditačný program jeho účastníkom zmenil mozog a zlepšil ich pamäť.

Zmeny ktoré sú ale možno ešte dôležitejšie sa udiali v emočnom rozpoložení. Praktizovanie meditácie zabezpečilo účastníkom redukciu úrovne stresu, úzkosti a depresie až o 20 percent. Viete si predstaviť aké zmeny musia byť v mozgu človeka, ktorý sa dlhé roky venuje oddane podobnej duchovnej praktike? Zmeny v mozgu takéhoto človeka musia byť silné a hlboké.

Niektoré štúdie sa zamerali na ľudí ktorí prežili veľmi silné duchovné zážitky a ukázali, že aj tieto samotné mali signifikantný vplyv na fungovanie a zmeny ľudského mozgu. Pri jednej z týchto štúdií sa pýtali karmelitánskych mníšok aby si predstavili ich najintenzívnejší mystický zážitok, zatiaľčo skenovali ich mozog.

Spomínané štúdie ukázali všeobecne pozitívne efekty meditačných praktík. Negatívne vnímanie Boha môže byť veľmi deštruktívne. Jedinec, ktorý vníma obraz Boha negatívnymi charakteristikami zvyšuje vo vlastnom mozgu hladiny stresu, úzkosti a depresie. Prežívaním týchto emócií sa aktivizujú a posilňujú časti mozgu spojené s týmito emóciami. Jednou z týchto častí je amygdala, ktorá vypúšťa hormón kortizol, ktorého účinok bol viacerými štúdiami dokázaný ako deštruktívny.

S tým súvisí všeobecne známy fakt, ktorý hovorí, že neuróny, ktoré sa spolu aktivizujú sa vzájomne spájajú (neurons who fire together, wire together). Inak povedané, čím viac sa sústredíme a prežívame tieto negatívne emócie spojené s Bohom, tým silnejšie sa stávajú spojenia, ktoré tieto emócie aktivizujú.

Čo sa napríklad deje v takom mozgu teroristu? Ľudia ktorí študovali teroristov a samovražedných atentátnikov a funkcionalitu ich mozgu zistili, že rituály sú primárne dôležitou časťou toho, ako sa sformoval ich mozog. Rituály opakovane vedú človeka k rovnakej predstave, alebo náboženskej myšlienke.

Čo teda so samotným skutkom násilia? Existuje veľa posvätných náboženských textov, ktoré sú plné násilia, a tiež nemusíme dlho rozmýšľať nad prípadmi, kedy boli ľudia zabíjaní v mene náboženstva.

Rovnaké je to tiež pri iných konfliktoch ktoré sa dejú vo svete, či už sú etnickej alebo politickej podstaty, náboženstvo nemusí hrať primárnu rolu katalyzátora spôsobujúceho konflikt, ale mnohokrát sa ľudia obracajú práve na náboženstvo v ktorom hľadajú podporu svojich činov.

Aký je rozdiel z neurologického hľadiska medzi ľuďmi, ktorí sú násilní a tými ktorí nie sú? Aj v tomto prípade existujú štúdie mozgu, ktoré nám môžu pomôcť vytvoriť si obraz. Štúdie násilných kriminálnikov priniesli veľmi zaujímavé výsledky.

Výsledky skenov mozgu týchto ľudí vypovedajú o dvoch veciach, ktoré sú pre tento typ ľudí charakteristické. Ide o redukciu aktivity v čelovom laloku a zvýšenú aktivitu limbického systému. Pre zdravé fungovanie človeka je potrebná rovnováha medzi funkciami čelového laloku a limbického systému. A ak čelový lalok, ktorý má na starosti správu našich emócií nepracuje správne, tieto emócie sú obrazne povedané vypustené z uzdy.

Hypotalamus, ktorý je súčasťou limbického systému a má na starosti riadenie autonómneho nervového systému má v správe tiež reguláciu emócií hnevu a agresie. Hypotalamus predstavuje veľmi malú štruktúru v centre nášho mozgu a z pozorovaní vieme, že je zapojený do manažmentu reakcií spojených s hnevom a nenávisťou.

Práve v tejto oblasti vie paradoxne náboženstvo ponúknuť možnosti skrotiť tento archaický systém pomocou špecifických náboženských praktík zameraných na tie častí mozgu, ktoré nám pomáhajú udržiavať fungovanie mozgu v rovnováhe a vzbudiť v nás empatiu. Čím viac „kŕmime“ náš mozog pozitívnymi emóciami a pozitívnou vierou, tým viac sa stávajú súčasťou fungovania nášho mozgu.

Väčšina výskumov robených v psychológií alebo sociálnych vedách poskytuje výsledky ktoré hovoria že náboženstvo samo o sebe má buď neutrálny, alebo prospešný efekt na fyzické a emocionálne zdravie človeka. Boh, náboženstvo a praktiky s tým spojené nám skutočne dokážu zmeniť mozog. Zmena môže byť v dôsledku duchovných praktík alebo dlhodobo žitej viery. Veda nám pomáha pochopiť ako niektoré náboženské praktiky vedú k pozitívnym zmenám v našom mozgu, zatiaľ čo iné k negatívnym.

Štúdie o vplyve meditácie a viery na mozog

Skúsenosti ľudí s Bohom

V sérii rozhovorov Boh nie je mŕtvy prinášame skutočné príbehy ľudí, ktorí dennodenne chodia okolo nás. Možno sú celkom nenápadní, no nesú v sebe jedinečné poznanie.

Príbeh Petry

Petra vyrastala v tradičnej katolíckej rodine, no nemala osobný vzťah s Bohom. Počas režimu jej mama vstúpila do komunistickej strany a vzdala sa viery. Petra bola na strane mamy, pretože s ňou mala lepší vzťah.

Zlom nastal, keď Petre diagnostikovali mame rakovinu miechy v terminálnom štádiu. Mama začala hovoriť o svojej smrti ako o odchode do inej krajiny. Dva týždne pred smrťou si dala zavolať kňaza a oľutovala všetko zlé, čo dovtedy urobila. Ježiš premenil jej srdce.

Po maminej smrti ostala v Petre obrovský hnev a smútok. Zašla do kostola a povedala: „Bože, ak si, daj sa mi poznať.“ Vtedy vo svojom srdci započula hlas, ktorý jej povedal: „Nerob si starosti, tvoja mama je so mnou a ja ťa milujem.“ Vtedy do jej srdca náhle vstúpilo silné svetlo a obrovská radosť. Odovzdala svoj život Ježišovi a on ju vytiahol z jamy, v ktorej bola.

Od momentu, keď sa rozhodla pre Ježiša, sa jej život radikálne zmenil. Začala sa modliť, čítať Bibliu a vyhľadávať ľudí, ktorí vedeli o Ježišovi viac ako ona a ktorí ju viedli v jeho poznaní.

Po svojom obrátení začala chodiť po škole a už z desiatich metrov s radosťou zdravila všetkých svojich známych. Mala pri sebe vždy balík cukríkov, aby ich mohla ostatným vždy ponúknuť. Nikto nechápal, čo sa jej stalo. Ale dodnes ju to neopúšťa a všetkým chce povedať, že Ježiš žije, miluje nás, čaká na osobný vzťah s nami a je možné ho stretnúť.

Neskôr zomrel aj jej otec. Zvládala jeho smrť už inak. Rozhodla sa úplne patriť Ježišovi v zasvätenom živote.

Petra zažíva Boha živého každý deň - aj v úplne malých veciach. Verí, že Boh nie je mŕtvy, naozaj žije a jeho najväčšou túžbou je osobný vzťah s každým jedným milovaným dieťaťom - a hlavne s tými, čo sú od neho ďaleko. Stačí ho len pozvať do svojho srdca a poprosiť ho, nech sa dá spoznať ako živý Boh.

tags: #ako #boh #meni #cloveka #kaen