Ako dlho pôsobia farári v jednej farnosti na Slovensku?

Mesiac jún je na Slovensku tradične spojený s kňazskými vysviackami. Každý vysvätený kňaz však okrem svätenia potrebuje aj kánonické zaradenie či poverenie pre nejakú službu. Noví kňazi sú zaradení do pastorácie a starší môžu byť preložení na iné miesto.

Každý kňaz je poverený určitým úradom - farár, farský administrátor - a môžeme sem zaradiť i farských vikárov, kaplánov, duchovných správcov a iné služby, ktoré kňazi v diecéze či mimo nej vykonávajú. Do tohto úradu je kňaz menovaný svojím diecéznym biskupom; ak službu vykonáva mimo svojej diecézy, tak ordinárom miesta. Ako vzor nám môže poslúžiť kňaz, ktorý zastáva úrad farára.

Kánonické právo túto vyváženosť nazýva „stabilitou farára v jeho úrade“. Stabilitu farára v úrade vyžaduje dobro nesmrteľných duší (animarum bonum), ako je to výslovne uvedené v spomínanom dekréte Druhého vatikánskeho koncilu (Christus Dominus, 31). Lebo dobro veriacich si vyžaduje, aby si ich farár nenašiel zo dňa na deň vo farskej poštovej schránke dekrét o svojom preložení alebo odvolaní bez možnosti niečo k tomu povedať. Toto môže diecézny biskup urobiť iba v prípade farského administrátora alebo kaplána, ktorí stabilitu nepožívajú (porov. Communicationes 13/1981, s.

Kánonické právo garantuje stabilitu farára v jeho úrade dvomi právnymi ustanovizňami:

• Prvou je povinnosť ustanoviť kňaza do úradu farára na neobmedzený čas (ad tempus indefinitum) (kán. 522),
• druhou je povinnosť diecézneho biskupa zachovať predpisy kánonov 1740 - 1752 pri preložení a odvolaní farára z úradu.

Kánonické právo diecéznym biskupom nariaďuje, aby farára menovali na neobmedzený čas (ad tempus indeterminatum). To znamená, že v dekréte o menovaní kňaza do úradu farára v konkrétnej farnosti, nesmie diecézny biskup uviesť nijaký čas (napr. dva, tri alebo desať rokov) (kán. Zdá sa, že menovanie farára ad tempus indeterminatum je starobylou praxou Cirkvi (V. Bo, Storia della parrochia, s.

Napriek tomu Kódex kánonického práva v kán. 522 prináša výnimku a umožňuje ustanoviť farára do úradu aj na určitý čas (ad tempus determinatum). Možnosť výnimky menovania farárov ad tempus determinatum vyvolala v radoch jednotlivých biskupských konferencií zaujímavú diskusiu. Najviac biskupských konferencií prijalo dekrét o možnosti ustanoviť farára do farnosti na šesť rokov, ale sú biskupské konferencie, ktoré majú menej rokov (päť rokov) alebo viac rokov (Taliani aj Slováci majú deväť rokov).

Kňazské vysviacky sú dôležitým momentom v živote Cirkvi.

Kongregácia pre biskupov takéto znenie výnimiek odmietla a žiadala, aby biskupské konferencie stanovili presný čas (G. Montini, s. 138). Z diskusií biskupských konferencií sa dá tiež dedukovať, ako chápu biskupi úrad farára. V anglosaských krajinách chápu úrad farára najmä ako „lídra“ spoločenstva veriacich farnosti (porov. Gresko, s. 152), v iných krajinách skôr ako „vlastného pastiera“, teda tak ako je farár definovaný v Kódexe kánonického práva, kán. 519 (Coccopalmerio, s.

Diskusia a dekréty biskupských konferencií vyvolali ďalšiu diskusiu medzi teológmi a kánonickými právnikmi, o ktorej sa tiež treba zmieniť a uviesť, aké argumenty uvádzajú. Existuje kategória biskupov a iných autorov, ktorí odmietajú výnimku, čiže ustanovovanie farárov na stanovený čas, a ako dôvod uvádzajú, že to odporuje starobylej cirkevnej tradícii (proti menovaniu „ad tempus determinatum“ bola biskupská konferencia Lombardie, in: Montini, s. 148 alebo Dal Lago, s.

Iní (napr. kardinál Coccopalmerio) lamentujú, že sa akceptovalo menovanie na krátky čas, ktorý bude na škodu dobra farnosti (farár má veriacich spoznať, oboznámiť sa so situáciou vo farnosti, stanoviť pastoračný program a stanoviť priority, a to nie je možné za taký krátky čas) (Parocchia, s. Ďalších, najmä kaplánov a administrátorov, psychologicky vyrušuje možnosť, že nájdu v poštovej schránke dekrét biskupa o preložení alebo odvolaní bez predbežnej konzultácie biskupa ohľadom ich budúceho pôsobiska, resp. urgentného zanechania farnosti, v ktorej pôsobia (Górski, Wieź 1. 7. 2020).

Podobne nestabilita psychologicky vyrušuje aj farárov (Janicki, s. 44), a to neslúži dobru veriacich farnosti (Montini, s. Ak kedysi bol farár v jednej farnosti aj 20 a viac rokov, dnes je to skrátené, resp. existuje vôľa väčšiny biskupov skrátiť to priemerne asi na 5 - 6 rokov. Podobne je to aj z druhej strany, kým veriaci spoznajú svojho farára, je preložený a môžu začínať spoznávať nového pána farára.

Niektorí tvrdia, že doba, v ktorej žijeme, je dynamická, a preto aj farári nemôžu byť príliš dlho na jednom mieste. Iní poukazujú na problematickosť kňazov, ktorých biskupi vysviacajú z dôvodov malého záujmu o kňazský stav, či na ich psychickú či morálnu nestálosť. A potom namiesto skutočného riešenia týchto prípadov ich často prekladajú skôr, než ich veriaci stihnú skutočne spoznať alebo ak nastúpi problém medzi farárom a veriacimi, rieši sa to preložením. Toto v podstate nie je skutočným riešením, iba oddialením riešenia alebo hromadením problémov, ktoré sa kumulujú (P. Górski, Wieź, 1. 7.

Nech je to už akokoľvek, žiada sa poznamenať, že stabilita farára vo svojom úrade poukazuje na stabilitu jeho kňazského povolania a, na druhej strane, nestabilita farára v jeho úrade poukazuje na nestabilitu jeho kňazského vnútra.

Diecézny biskup môže kňaza (farára) preložiť najmä vtedy, keď uzná za vhodné, že konkrétny kňaz by bol vhodný na iné potrebné miesto. Diecézny biskup preto môže preložiť kňaza podľa potrieb pastorácie. Diecézny biskup musí pri prekladaní farára dodržať predpísaný postup, ktorý v kódexe stanovuje cirkevné kánonické právo.

Odvolanie z úradu môže nastať pre viaceré okolnosti. Napríklad ak klerik stratil klerický stav; ak odpadol od katolíckej viery alebo spoločenstva Cirkvi; alebo sa pokúsil o čo i len civilný sobáš. V bežnej každoročnej praxi dochádza najmä k prekladaniu kňazov na iné miesto. Diecézny biskup totiž musí pozerať aj na okolnosti, kvality alebo obmedzenia kňaza, veľkosť či charakter farnosti či iného pastoračného zaradenia.

Existuje tiež časové ohraničenie zastávania pastoračných pozícií alebo cirkevných úradov:

• Konferencia biskupov Slovenska v roku 2012 odsúhlasila, že je možné menovať farárov na určitý čas, a stanovila ho na deväť rokov.
• Je na jednotlivom diecéznom biskupovi, či túto normu dodrží, alebo nie.

V každej diecéze existuje tiež partikulárne právo, ktoré určuje časové ohraničenie niektorých cirkevných úradov. Na ohraničený čas môže byť menovaný generálny vikár, kancelár, moderátor kúrie, rektor seminára, prefekt seminára a iní.

Čo sa týka farských vikárov (kaplánov), je na jednotlivom diecéznom biskupovi, koľko daného kňaza na tom-ktorom mieste ponechá. Niekde existuje nepísané pravidlo troch rokov, inde dvoch. Málokto postrehne takú „drobnosť“, že katolícki farári majú požívať v úrade farára stabilitu.

Farár sa svojho úradu môže zrieknuť, napríklad keď dovŕšil 75.

tags: #ako #dlho #bude #v #novoti #este