Ako vznikol svet v poviedkach: Hainský cyklus a severská mytológia

V nasledujúcom článku sa pozrieme na rôzne literárne spracovania témy vzniku sveta, so zameraním na Hainský cyklus Ursuly K. Le Guin a dielo Neila Gaimana, ktoré spracováva severskú mytológiu.

Hainský cyklus Ursuly K. Le Guin

Hainský cyklus pozostáva z viacerých sci-fi románov a príbehov od Ursuly K. Le Guin. Odohráva sa v alternatívnej histórii / budúcej histórii, v ktorej civilizácie ľudských bytostí na planétach obiehajúcich okolo niekoľkých blízkych hviezd, vrátane Terry (Zeme), sa prvýkrát vzájomne objavujú a vytvárajú diplomatické vzťahy, vytvárajúc konfederáciu pod vedením najstaršieho ľudského sveta Hain. V tejto histórii sa ľudské bytosti nevyvíjali na Zemi, ale boli potomkami medzihviezdnych kolonistov, ktorých vyslal už dávno Hain. Potom nasledovalo dlhé obdobie, keď sa medzihviezdne cesty zastavili.

Niektoré rasy majú nové genetické znaky, ktoré sú výsledkom starodávnych Hainských experimentov v oblasti genetického inžinierstva, vrátane ľudí, ktorí môžu snívať v bdelosti, androgénnych ľudí, ktorí sa raz mesačne dostanú do aktívnej sexuality a podobne. Hainské romány The Left Hand of Darkness (Levá ruka tmy) a The Dispossessed (Vyděděnec) získali literárne ocenenia, rovnako ako novely Word for World Is Forest (Svět je les, les je svět).

Samotná Le Guin zavrhla myšlienku "Hainského cyklu" a na svojej webovej stránke napísala, že "jednotlivé knihy z tohto prostredia nie sú cyklus alebo sága, netvoria koherentnú históriu a jasné spojenia". Keďže tento príspevok by bol asi veľmi dlhý, rozhodol som sa ho rozdeliť do dvoch častí. V tejto prvej časti spomeniem síce všetky zväzky vydané pôvodne v origináli ale popíšem len tie, ktoré obsahujú romány či novely. Zväzky obsahujúce poviedky neboli u nás vydané, poviedky z nich sa však nachádzajú v rôznych antológiách či časopisoch so SF & F tematikou.

Rocannonův svět

Ursula K. Gaverel Rocannon pokračuje v etnologickej misii na planéte Fomalhaut II. Vďaka Rocannonovi bola táto planéta umiestnená pod "prieskumné embargo" s cieľom chrániť pôvodné kultúry. Na planéte sa nachádza nepriateľ Ligy všetkých svetov - Faraday. Ten sa pustil do medzihviezdnej vojny a vybral si tento "primitívny" svet ako miesto tajnej základne.

Román i keď je uvádzaný chronologicky ako prvý, nadväzuje na príbeh opísaný v poviedke Semleyin náhrdelník (túto poviedku taktiež obsahuje české vydanie tejto knihy) a odohráva sa aj na tej istej planéte. Text trpí buď ešte autorkinou spisovateľskou nevyzretosťou (je to román, ktorého prvé vydanie vyšlo v roku 1966, teda ešte pred fantasy ságou o Zememorí. Patrí teda do jej rannej tvorby.) alebo prekladom. Toto neviem posúdiť. Dej je jednoduchý a priamočiary ako zo šestákového románu, skáče z miesta na miesto. Príbeh je naivný a určený skôr pre detského čitateľa v tej dobe. Dnes by deti už asi veľmi nezaujal. Očakával som nejaké vyústenie a ukončenie liniek, ktoré autorka rozohrala vo svojich poviedkach z tohto sveta. Tie sa mi zdajú zväčša oveľa lepšie spracované. Je veľmi ťažké hodnotiť.

Poviedka bola taký mix rozprávky a science-fiction. Nebolo to zlé ale text na mňa pôsobil trochu naivne, ako keby bol určený pre malé deti. Niečo ako: princezná sa zobudí nasadne na svojho rozprávkového okrídleného tátoša a vydá sa hľadať určitú vec. Tí trpaslíci sú tu dve také trochu zakrslé rasy, z ktorej jedna dostala prostriedky na svoj technologický rozvoj. Ak by to bolo trochu inak písané, mohla to byť docela dobrá sci-fi, šľahnutá fantasy a červenou knižnicou. Vcelku sa mi zdal tento prvý zväzok vrátane poviedky najslabší zo všetkých textov z tohto univerza.

LE GUIN, U. K.: Rocannonův svět. 1. vyd. Plzeň : Laser, 1992. 112 s. ISBN 80-85601-20-6

Planéta exilu

Je súčasťou antológie rovnomenného názvu, nebola vydaná samostatne. Dej tejto novely sa odohráva na planéte Gamma Draconis III. Planéta a jej mesiac sa navzájom obiehajú. Jedna fáza mesiaca tu trvá 400 dní. Súčasne táto dvojitá planéta obieha okolo slnka, čo trvá 60 fáz.

1 Rok tu má 24000 dní, dĺžku jedného života. Obyvateľstvo na planéte je na dosť nízkej úrovni. Ľudia tu nevedia ešte použiť koleso. Žijú prevažne ako pastieri alebo kočovníci. Sú nedôverčiví a nepriateľskí. Asi pred 50-timi generáciami tu pristála loď s prišelcami z vesmíru. Boli to ľudia nášho typu.

Autorka tu rozohráva hru o vplyve prostredia na vývoj DNA a podmienkach vytvorených na vzájomnú kompatibilitu. Jednoducho, či sa môže DNA adaptovať na nové prostredie. Príbeh je vsadený do konfliktu medzi usadlými a kočovnými obyvateľmi ale aj medzi domorodcami a prišelcami z vesmíru, zanechaných tu okolnosťami napospas osudu. Vo svojej dobe mohla byť novela možno dosť prelomová. Autorka sa radí k tzv. Novej vlne. Dnes sú už ale niektoré jej koncepty prežité alebo spracované na trochu vyššej úrovni. Toto sa odzrkadľuje aj na texte samotnom.

SMIKOVÁ, A.: Planéta exilu. 1. vyd. Bratislava : Smena, 1988. 406 s.

City of Illusions

Román sa odohráva na Zemi, tiež známej ako Terra, v budúcnosti, dvanásť storočí po tom, ako nepriateľ zvaný Shing prelomil silu Ligy všetkých svetov a obsadil Zem. Domorodí ľudia na Zemi boli početne zdecimovaní a žijú oddelene, vzdialení od seba, v nezávislých vidieckych obciach alebo nomádskych kmeňových spoločnostiach.

Shingovia preventívne kontrolujú týchto ľudí pomocou rôznych stratégií nepriamej kontroly. Tie zahŕňajú rozdelenie a ovládanie, ako aj klamlivú telepatickú duševnú kontrolu známu ako mind-lying. Pred začiatkom príbehu hlavná postava, ktorá je potomkom protagonistov z novely Planéta exilu, sa podieľala na havárii lode a keďže Shingovia neuznávajú zabíjanie resp. neveria v smrť?, jeho pamäť bola vymazaná a hlavný hrdina bol vypustený do lesa. Román som preletel v origináli len zbežne, vyzerá zaujímavo.

LE GUIN, U. K.: City of Illusions. 1. vyd. New York : Ace Books, 1967. 160 s.

Levá ruka tmy

Genry Aii je jediným zástupcom ľudstva v tomto románe. Ako vyslanec ekumeny (čo je akési spoločenstvo planét) sa dostáva na Gethen, zimnú planétu. Cieľom jeho misie je zmluva o pripojení Gethenu k ekumene. A ako už to tak pri strete dvoch rôznych kultúr býva, nič nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Je to oveľa lepšie ako Rocanonův svět, lepšie ako Planéta exilu a iné ako Svět je les, les je svět. Poviedku o tejto planéte už autorka jednu na konte má: Dospívání v Karhide. Román má niekoľko nedostatkov. Technika je tu popisovaná očami zo 60. rokov minulého storočia, teda počítače Ekumeny sú ešte na dierne pásky a pod.

Technický vývoj na planéte napriek jej totálnej izolácii v podstate kopíruje vývoj na ostatných planétach len je spomalený, jazdí sa tam na autách atď. Opäť tu autorka konfrontuje dva protikladné politické systémy: na jednej strane je monarchia, na druhej strane akýsi kolektivistický systém riadený 33 oligarchami. Autorka to ale dostatočne vyváži treťou silou, čo je akási obdoba taoizmu, dejom, opisom postáv, zvykov, prostredia a zdramatizovaním dlhších pasáží, v ktorých sa naoko nič nedeje. Myslím tým útek z obdoby gulagu a následný pochod smrti cez zľadovatenú pustatinu.

LE GUIN, U. K.: Levá ruka tmy. 1. vyd. Praha : Argo, 1995. 248 s.
LE GUIN, U. K.: Levá ruka tmy. 2. vyd. Praha : Argo, 2009. 232 s. ISBN 978-80-257-0162-1

Svět je les, les je svět

Noveleta vyšla len ako súčasť antológie poviedok Experiment člověk a len v českom preklade. Príbeh sa zameriava na kolóniu vojenskej ťažby dreva založenej na fiktívnej planéte Athshe ľuďmi zo Zeme (ďalej len "Terra"). Kolonisti zotročili úplne neagresívnych domorodých Athešanov a zaobchádzali s nimi veľmi tvrdo.

Nakoniec jeden z domorodcov, ktorého manželka bola znásilnená a zabitá vojenským kapitánom terranov, vedie vzburu proti nim a podarí sa mu ich primäť k opusteniu planéty. Román nesie silno proti-koloniálne a anti-militaristické podtexty, čiastočne spôsobené negatívnou reakciou Le Guinovej na vojnu vo Vietname. Tiež skúma témy citlivosti na životné prostredie a vzťahy medzi jazykom a kultúrou. Napínavý príbeh nepustí od začiatku do konca. Nechýba mu úplne nič. Najviac ma dostal koniec, keď mala nastať apokalypsa. Každý tu napokon zožal takú búrku, aký vietor zasial.

NAFAL: rýchlosť blízka rýchlosti svetla, ktorou tu cestujú vesmírne lode na väčšie vzdialenosti.
Ansibl: Komunikátor, ktorý zabezpečuje spojenie v reálnom čase na vzdialenosti aj niekoľko desiatok svetelných rokov (vynález Certiáncov).

Železný, I.: Experiment člověk. 1. vyd. Praha : Svoboda, 1983. 728 s.

Vyděděnec

Dej sa odohráva na dvoch obývaných svetoch, z ktorých ten menší je obežnicou toho druhého. Spoločenské systémy sú výrazne odlišné, a preto i izolované. Obyvateľ planéty Anarres, fyzik menom Shevek, nedokáže nikdy rezignovať na právo na osobitosť a slobodu a preto sa cíti nešťastný ako člen spoločnosti ideálne rovných. Jediným východiskom z tejto situácie sa mu zdá byť emigrácia na susednú, nepriateľskú planétu Urras. Shevek dostane pozvanie a opúšťa vlasť, ale už na palube kozmickej lode získava prvé znepokojivé informácie o planéte Urras.

Pozor! Ak si spokojný vo svojej klietke, ideš s prúdom a nič ti nechýba, neber túto knihu do rúk. Ak si ju už vzal, tak ju neotváraj. Ak si ju už otvoril, v žiadnom prípade ju nečítaj! Kniha je predovšetkým o človeku ako ľudskej bytosti. Potom je hlavne o Anarchii a Anarchizme, Rovnosti a Rovnostárstve. O tom ako v spoločnosti bez vlády predsa len vznikajú napokon mocenské štruktúry, ktoré túto vládu nahrádzajú. Kniha je o večnej byrokracii na jednej strane a heroizme na strane druhej.

Dej sa odohráva na planéte, kde nič okrem anarchie nemá šancu na prežitie, kde každý systém zlyhá, každý systém založený na autorite. Napokon možno zlyhá aj samotný anarchizmus na planéte, keďže ten sa začína báť samotných anarchistov. Môže byť niečo anarchistickejšie ako samotná anarchia? Samozrejme môže, je to hlavný hrdina románu: anarchista fyzik (strojca teórie o temporalizme), vynálezca ansiblu - čo je komunikátor, ktorý zmení celý vesmír. Kniha má silný náboj. Nie je propagandistická. Autorka si zobrala na mušku zopár politických systémov, dosadila do nich ľudí a rozohrala brutálnu hru s čitateľom.

Brutálnu nie v zmysle fyzického násilia ale prúdom myšlienkových úderov, ku ktorým každý musí zaujať vlastné stanovisko. Autorka tu síce viac straní anarchizmu ale nešetrí ho, hlavne jeho praktickú realizáciu. Perlí perlu za perlou. Napr. Viete na čo sa najradšej hrajú malí chlapci?

Autorkinu knihu treba chápať aj v časových súvislostiach, podobne ako hlavná postava románu tvrdí, že nemožno oddeľovať minulosť a budúcnosť od súčasnosti, keďže sú to komplexné veci. V čase vydania knihy vznikli také kapely ako The 101ers, Blondie, The Dictators, Patti Smith Group, Rocket from the Tombs, Ramones, The Saints, The Stranglers, Talking Heads, Radio Birdman. Bol vydaný album od New York Dolls - Too Much Too Soon, vznikol singel od Patti Smith - „Hey Joe“ a telka vysielala priamy prenos z vystúpenia Ramones v nvootvorenom klube CBGB.

LE GUIN, U. K.: Vyděděnec. 1. vyd. Plzeň : Laser, 1995. 384 s. ISBN 80-7193-002-4

Four Ways to Forgiveness

Poviedková zbierka patriaca do sveta Hain, ktorá ako taká nebola doposiaľ preložená do slovenčiny ani do češtiny. Preklady jednotlivých poviedok do češtiny sa nachádzajú po rôznych antológiách a časopisoch, preto budem o nich pojednávať v samostatnom pokračovaní. Zatiaľ uvádzam len zoznam jednotlivých poviedok v origináli.

LE GUIN, U. K.: Four Ways to Forgiveness. 1. vyd. New York : Harper Collins, 1995. 228 s. ISBN 0-06-105234-5

Vyprávění

Posledný román tohoto cyklu. Skutočná lahôdka pre fajnšmekrov a fanúšikov Ursuly Le Guinovej. Extrémna science fiction v štýle novej vlny v zmysle myšlienkových nakopnutí pri absencii akčnosti a násilia. To tu teda nenájdeš.

Autorka dokáže absolútne neakčný dej tak zdramatizovať, že sa od textu nedokážeš odtrhnúť. Mladá Sutty vyrastajúca v Unistickej náboženskej totalite na rodnej Terre (Zemi) je jednou zo štyroch vyslancov Ekumenu pôsobiacich na planéte Aka. Táto planéta sa snaží technologicky dobehnúť ostatné svety, preto tu prebehla podobná kultúrna revolúcia ako v Číne alebo niektorých postkomunistických krajinách východnej Európy.

Momentálne tu vládne korporatívny štát s komunokapita­listickým (autorkin termín) systémom, ktorý potiera všetko staré. Vzniká tu paradox keď Sutty ako jediná dokáže prečítať nápisy písané starým znakovým písmom, ktoré sa naučila ešte na Terre a tu ho už nik nepozná. Autorka tu nastoľuje kopec otázok, ktoré sú aktuálne aj v reále tu a teraz. Ak na ne odpovedá, jej odpovede nie sú dogmatické, necháva priestor aj čitateľovi a teda hlavne jemu, aby sa zamyslel.

LE GUIN, U. K.: Vyprávění. 1. vyd. Praha : Gnóm!, 2016. 248 s. ISBN 978-80-906124-1-9

The Birthday of the World: and Other Stories

Poviedková zbierka ako celok, zakončujúca celú Hainskú ságu nebola doposiaľ preložená do slovenčiny ani do češtiny. Jednotlivé poviedky v rôznych antológiách a časopisoch v českom jazyku áno. Prvýkrát ju vydal v marci 2002 HarperCollins. Všetky príbehy, s výnimkou "Paradise Lost", boli predtým zverejnené inde.

LE GUIN, U. K.: The Birthday of the World: and Other Stories. 1. vyd. New York : Harper Collins, 2002. 362 s.

Severská mytológia Neila Gaimana

Neil Gaiman sa pri písaní už dlho inšpiruje dávnymi príbehmi a mýtmi. Pri tejto knihe však obrátil pozornosť priamo na ich zdroj a bravúrne spracoval veľké ságy ďalekého severu. Verne opisuje panteón hlavných nordických bohov: Odina, najvyššieho z najvyšších, jeho syna Thora, neuveriteľne silného, no nie najmúdrejšieho, a Lokiho, syna obra, Odinovho pokrvného brata, švindliara a neprekonateľného manipulátora.

Gaiman všetky dávne príbehy spracoval do románu a ten sa začína zrodom deviatich bájnych svetov, opisuje dobrodružstvá bohov, trpaslíkov i obrov a končí sa súmrakom bohov, ktorý je zároveň zrodom nového času a ľudstva. Severskí bohovia majú v Gaimanovom podaní desivo bojovnú povahu, radi podvádzajú druhých, a aj sa dajú podviesť, ich kroky často vedie čistá vášeň. Vďaka svižnému a vtipnému rozprávačskému štýlu naberajú známe príbehy nový, svieži dych.

Ako získal Thor svoje kladivo? Aký osud stihol prefíkaného Lokiho? A vlastne, ako vznikol náš svet podľa severských príbehov? Odpovede na tieto a ďalšie podobné otázky nájdete práve v tejto knihe. Autor veľmi ľahko a zároveň veľmi zaujímavo rozpráva príbehy zo života severských bohov. Kniha je napísaná skvelým pútavým štýlom a číta sa prakticky sama, bolo nemožné ju pustiť z rúk.

Kniha o mytológii, ktorá je úchvatná, očarujúca, no i krutá. Severská mytológia od Neila Gaimana je veľmi zaujímavo napísaná kniha, ktorá sa snaží spracovať (ne)známe severské mýty na 200 stránkach. Nie je to dielo písané učebnicovo, teoreticky. Je to jednoducho príbeh o príbehoch a je, taktiež, vidieť, že autor tému severskej mytológie obľubuje a chce ju dostať do širšieho spektra čitateľov, čo sa mi páčilo.

Dozvedela som sa o rôznych mýtoch, príbehoch a bohoch, o ktorých som ani len netušila. Hoci sa mi to niekedy čítalo pomalšie a zapamätať si všetky tie mená a súvislosti dalo celkom zabrať (doteraz si ich všetky nepamätám), tak musím celkovo povedať, že som rada, že som si túto knihu prečítala. Dozvedela som sa čosi, pre mňa, úplne nové a bolo to opäť trochu ine čítať o mýtoch.

Celá kniha je len súbor niekoľkých príbehov, ktoré vysvetľujú kto/ako/kde/prečo získal nejaký predmet či vlastnosť. Severská mytológia je kniha plná mýtov, severských bohov, ich charakterov, osudov a príbehov, ktorými si ľudia na severe skracovali dlhé zimy. Je napísaná tak, aby dokázala zasiahnuť bežných čitateľov.

Z vyslovene knihy cítiť, že Neil Gaiman má vzťah k severskej tématike - vybrané príbehy zo severských ság sršia jeho štýlom písania, avšak pritom nestrácajú svoju symboliku. Mala som možnosť vypočuť si knihu "Severská mytológia" v českom jazyku a hlas Pavla Soukupa sa k príbehom veľmi hodí. Má mierne chrapľavý hlas a veľmi dobre intonuje, čím dokázal príbeh obohatiť. Audioknihu som počúvala cez aplikáciu Audiolibrix. Na miesto bodky je na konci vety malá hviezdička, čo je veľmi milý detail. Škoda, že má kniha len 240 strán, pokojne by som prijala aj dvakrát toľko.

Každý príbeh je plný napätia, humoru a nečakaných zvratov, postavy bohato vykreslené a svet severských bohov a obrov pôsobí autenticky a magicky. Kniha dokáže zaujať rovnako fanúšikov fantasy, ako aj tých, ktorí sa chcú zoznámiť s klasickými mýtmi.

Kniha je zložená z niekoľkých, v podstate samostatných príbehov, ktoré sú často prešpikované nečakanými, občas možno nelogickými, ale hlavne vtipnými príhodami. Niekto má už možno za posledné roky zafixovaných severských bohov podľa filmov od Marvelu, kde sme mali možnosť vidieť Odina, Thora, Lokiho, Lady Sif a ďalších. Ibaže to je interpretácia komiksových verzií, ktoré si mytológiu prispôsobili pre svoje potreby. Tieto "skutočné" verzie sú častokrát celkom iné. Vďaka Neilovi tak máte príležitosť napríklad spoznať pravú povahu Thora, ktorý podľa dávnych príbehov, ktoré sa tradovali, toho v hlave až tak veľa nemal. Poviedky o tom ako sa Loki ocitol vďaka Sif v časovej slučke či ako Thor vypil oceán sú naozaj skvostné.

Toto je dokonalá príležitosť pre ľudí, ktorí hľadajú vhodný úvod do severskej mytológie, no stále váhajú - už nemusia. No a nadšenci a znalci, ktorí toho už vedia veľa? Rozhodne skvelá možnosť, ako si osviežiť svoje znalosti aj z trocha inej perspektívy.

Tabuľka: Porovnanie Hainského cyklu a severskej mytológie

tags: #ako #ju #boh #stvoril #poviedka