Nad údolím rieky Orava, na malom kopci kúsok od starobylého Oravského hradu, čnejú sa do výšky pomerne zachovalé ruiny v minulosti slávneho kostola. Hľadí na šíru krajinu ako mlčanlivý svedok času. Kedysi to bol utešený kostolík, ale ako všetko na svete i on zostarol a premenil sa na tichú ruinu. Čo by vedeli rozprávať tieto ustaté múry o hmlistej minulosti slávneho kostola?
Zrúcanina kostola sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
Počiatky a stredoveká história
Kedy kostol vznikol, presne nevieme. Vieme však, že v roku 1397 už stál na kopci nad malebnou dedinkou. V tom čase vládol kráľ Žigmund Luxemburský a dedina patrila najmocnejšiemu magnátovi v Uhorsku, Stiborovi zo Stiboríc. To už stál na mieste dnešného kostola drevený kostolík s farou „Robova”. Ďalšia upresňujúca informácia je, že v roku 1333 dedina patrila pod farský kostolík Oravského hradu. Všetky vtedajšie fary na Orave boli pod patronátom Oravského hradu - jeho pánov, ktorí tu v mene kráľovom vykonávali patronálne práva. Svojvôľa a výstrelky pánov Oravského hradu znášal hlavne biedny ľud.
V kanonickej vizitácii z roku 1559 je o kostolíku spomenuté: „V Dubovej patriacej pod Oravský zámok je kostol pekne vystavaný, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi.” V kostole sa nachádzal pozlátený kalich, medené cimbórium, strieborný kríž, pacifikál a dva ornáty s príslušenstvom. To je asi všetko, čo vieme o najstaršej fáze kostola. Môžeme len predpokladať, že sa nachádzal na mieste terajšieho kostola. Pravdepodobne v 16. storočí popri fare vznikla škola, ktorá slúžila žiakom z okolitých dedín.
Renesančná prestavba a náboženské zmeny
Gróf Juraj Thurzo, stúpenec lutherizmu, postupne presadzoval protestantizmus na oravských farách. Časom sa tak aj kostolík stal evanjelický. Stalo sa, že v roku 1625 navštívil dedinu superintendant Hodík. Po zhodnotení stavu zaznamenal, že kostol, fara a škola „hrozia zrútením”, zároveň poprosil grófku Alžbetu Czoborovú vdovu po Jurajovi Thurzovi, aby pomohla príspevkami a darmi na výstavbu dubovského kostola. Presné dispozičné členenie objektu po tejto prestavbe nepoznáme, pretože ho zotreli neskoršie prestavby. Môžeme len konštatovať, že kostol mal v pôdoryse neskorogotický charakter jednoloďovej sakrálnej stavby s polygonálne uzavretým presbytériom. Táto dispozícia môže byť aj staršia, daná jeho gotickým predchodcom. Voči terajšiemu stavu mala loď približne rovnaký pôdorys, ale bola trochu nižšia, čo svedčí aj odtlačok konštrukcie strechy renesančného kostola na veži.
Tradícia hovorí o maľovanom interiéri. V areáli kostola sa spomínajú aj škola a fara, ktoré zatiaľ nevieme lokalizovať. Najzachovalejšia časť kostola, ktorú postavili počas renesančnej prestavby, je veža. Nahradila funkciu staršej zvonice. Veža bola štvorpodlažná, zakončená šindľovou stanovou strechou. Prízemie bolo zaklenuté valenou klenbou a osvetlené okrúhlym oknom. Ostatné poschodia boli s trámovými stropmi, osvetlené štrbinovými oknami. Na najvyššom poschodí, kde boli umiestnené zvony, sú združené okná, vytesané z pieskovca. Celá veža bola maľovaná, doteraz je ešte viditeľná sgrafitová bosáž na nárožiach. Vstup do veže bol situovaný na prvom poschodí z chórusu lode.
Povstania a zničenie
Rastúci útlak miestneho obyvateľstva a kruté prenasledovanie protestantov, v roku 1672 prerástlo do ozbrojeného sedliackeho povstania na Orave a Liptove, známe ako Pikovo. Cisárske vojská ho kruto potlačili a jeho následky si odniesla aj Dubová. To využili dedinčania a vyhnali evanjelického kňaza Juraja Rafanidesa, s ktorým si nerozumeli. Dedina bola celkom zničená v rokoch 1672 cisárskymi a 1683 poľským vojskom. Ešte v roku 1686 je o dedine zaznačené: „Nachádzajú sa tam len dve sedliacke usadlosti, dobytok čiastočne utratili pri ťažení cisárskeho vojska, čiastočne ho zrekvirovali kuruci a Litvania”, ale nespomínajú sa škody na kostole.
Na fare sa evanjelici ešte stále zdržali do roku 1685, keď ich odtiaľ nevyhnali prívrženci grófa Mariášiho.
Baroková prestavba a úpadok
V roku 1735 sa obec podujala na radikálnu prestavbu kostola. Okrem renesančnej veže zbúrali celý pôvodný kostol. V čase prestavby účel kostola substituovala drevená kaplnka v dedine. Nanovo boli postavené loď, predsieň, presbytérium a sakristia, ktoré rešpektovali pôvodnú dispozíciu kostola. Loď bola osvetlená štyrmi oknami. Vzadu bol situovaný drevený chórus. Spolu s presbytériom bola zaklenutá lunetovou klenbou. V presbytériu osvetľovanom dvoma oknami bol situovaný barokový oltár pochádzajúci pravdepodobne zo 60. rokov 18. storočia. Kostol mal zvonku bielo olemované okná, dvere a nárožia.
Zo zachovalých zvyškov je zrejmé, že murovanou hradbou opevnený areál sa nachádza v sedle až za valom oddeľujúcim asi polhektárový vrchol brala halštatského hradiska. V časti opevnenej plochy pri vale je hradbami vymedzený cintorín a v druhej o niečo väčšej časti je areál kostola. Popri jeho južnej stene prechádzala cesta spájajúca dve vežovité brány pre každú z priliehajúcich dedín. Brány sa od seba líšili. Dlžianska bola menšia a jednoduchšia. Dubovianska bola naopak výstavnejšia, väčšia a po jej oboch stranách stáli kaplnky, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou boli postavené v rámci barokovej prestavby. V severozápadnej časti hradby stála kostnica (osárium).
Pravdepodobne po morovej epidémií v rokoch 1739-40 v dôsledku štátnej regulácie sa zriadil nový cintorín pod bralom pri ceste, ale dokedy sa používal starý na Žiari, nevieme. Fara a škola sa presťahovali dole do dediny a postupne v priebehu 18.
S batohom cez Oravu: Kostol sv. Kozmu a Damiána v Sedliackej Dubovej
Túžba po novom životnom štýle zasiahla azda najhodnotnejšiu pamiatku v obci, kostol na Žiari. V roku 1880-1886 bol vybudovaný nový neogotický chrám v obci. No s postupným presídlením dediny Sedliacka Dubová z lokality zvanej Žiar nižšie do doliny k rieke Orava začal kostol strácať svoj význam. Jeho trvanie končí v roku 1880, kedy obyvatelia dobudovali nový kostol priamo v obci. Dnes tu môžeme vidieť dobre zachované zrúcaniny veže i celej lode kostola a okolo celého areálu murovanú ochrannú hradbu s dvoma vstupnými bránami.
Súčasnosť a obnova
Vyše sto rokov voda, vietor a mráz deň za dňom ohlodávali múry opusteného kostola. Zdalo sa, že osud má už spečatený, ale v roku 1998 sa tu stretla partia nadšených mladých ľudí, ktorí s láskou v srdci a odhodlaním nezištne vykonať dobrý skutok sa rozhodli oprášiť jeho múry a prinavrátiť mu zašlú slávu.
Kostolík sv. Kozmu a Damiána - sa nachádza na Orave nad obcou Sedliacka Dubová. Miesto má bohatú minulosť, dejiny osídlenia siahajú až do praveku, z 2. až 3.
Kostolík sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej
Kostolík sv. Kozmu a Damiána v Kšinnej
Okrem pamiatok odhalených archeológmi na Veľkej Lúke je architektonickým symbolom Dúbravky Kostol sv. Kozmu a Damiána, ktorý sa ako jedna z najstarších dominánt obce už takmer tristo rokov vypína nad Dúbravkou. Stavebne je pomerne zaujímavý a vzácny, pretože má eliptický pôdorys architektonicky je príbuzný s bratislavským chrámom sv. Trojice.
Románsky jednoloďový kostolík vznikol približne na konci 12.storočia na návrší nad obcou v areáli zaniknutého hradiska. História: Kostolík stojí opustený na mieste pravekého hradiska z doby bronzovej, využívaného neskôr aj Slovanmi. Postaviť ho mohli niekedy na konci 12. storočia až v polovici 13. storočia benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch, ktoré bolo taktiež zasvätené sv. Kozmovi a Damiánovi. Mohol slúžiť ako misijný kostolík. Ide o typickú románsku stavbu s obdĺžnikovou loďou dlhou 6,7 m a predĺženou apsidou s dĺžkou 5,5 m. Začiatkom 14. V období gotiky bol interiér taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes v apside.
Kostolík dostal aj nový oltár, ktorý slúžil až do 18. storočia. V období reformácie prešiel na čas do rúk evanjelikom. Okolo stien lode (s výnimkou východnej:) sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729. V roku 1949 kostolík vyhorel po zásahu bleskom. Požiar zničil vnútorné vybavenie - lavice, tribúnu, organ i strechu s vežičkou.
Zaujímavosti
- Kostolík, stojí na veľmi peknom mieste a svojou vyvýšenou polohou i jednoduchou krásou dominuje okoliu.
- Patrocínium sv. Kozmu a Damiána je typické pre východnú cirkev, z čoho niektorí autori usudzujú, že ho mohli priniesť vierozvestci už v 9. storočí, prípadne môže súvisieť s usadením staroruských pohraničných strážcov uhorskými kráľmi v tomto regióne v 11.
- Pôvodne bol areál okolo kostolíka opevnený múrom. Spomína sa ešte v 18. storočí.
- Vnútri areálu sa pochovávalo, hroby boli prikrývané veľkými skalami, podobne ako napríklad v Dražovciach či Kostoľanoch pod Tribečom. Z opevnenia sa zachovali len nepatrné zvyšky.
- Sakristia je pribudovaná k severnej strane lode, bez nadväznosti na svätyňu, čo nie je časté riešenie.
- Na apside i sakristii sa zachovali pôvodné štrbinové okná s mrežou.
- Naľavo od drevenej predsienky je zvonka v stene viditeľný obrys zamurovaného románskeho okienka, zachovaného v interiéri.
- Na severnej i južnej strane apsidy sú oproti sebe výklenky v stene, slúžiace možno ako sedílie.
- V kostolíku sa zachovala murovaná kazateľnica, nie nepodobná tej z Kostolian pod Tribečom.
- Za posledné roky (desaťročia?) však z nej zostalo len torzo, vysoké cca pol metra. Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode (pohľad z interiéru).
- Súčasťou interiéru bola aj kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14. storočia.
- Pôvodne stála v strede lode. Dnes sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci.
- K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sv. omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene.
- Na severnej strane lode sa mala nachádzať typická maľba sv. Krištofa s Ježišom na pleci.
- Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom.
Drevený chrám svätých Kozmu a Damiána v Lukove-Venécii
Drevený chrám svätých Kozmu a Damiána v Lukove-Venécii
Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána bol postavený v roku 1708. Exteriér: Na mohutnej kamennej podmurovke, vyrovnávajúcej nerovnosť terénu, stojí drevená zrubová architektúra, ktorá reprezentuje prechod od staršieho centrálneho k novšiemu pozdĺžnemu typu východoslovenských drevených chrámov. Pozostáva z troch priestorov - svätyne, pozdĺžnej lode a otvorenej predsiene, nad ktorou sa vypína samonosná veža stĺpovej konštrukcie, zakončená izbicou pre zvony. Pod svätyňou je umiestnená menšia pivnica. Je to jediný podpivničený chrám na Slovensku. Architektonickou zvláštnosťou je vysunuté podstrešie po bokoch lode. Strecha je pokrytá dreveným šindľom, z ktorej vystupujú tri na západ sa zvyšujúce veže.
Interiér: Vnútorná výzdoba je prevažne baroková, z 18. storočia, no nachádzajú sa tu aj ikony zo 16. a 17. Ikonostas je kvantitatívne najrozsiahlejšou časťou vnútornej výzdoby. Jeho vznik sa delí do dvoch časových etáp. Horná časť pochádza z druhej polovice 18. storočia. Hlavné ikony, s výnimkou sv. Ďalšou časťou ikonostasu je rad cirkevných sviatkov („prazdnikov“), ktorého zvláštnosťou je vyobrazenie Kristovej tváre. Nepredstavuje totiž klasický východný Mandylión, ale západný Veraikon, odtlačok zmučenej tváre Krista s tŕňovou korunou na Veronikinej šatke. Tretí rad sa nazýva Deésis s vyobrazením Krista Veľkňaza v strede a po stranách sú vyobrazení svätý apoštoli. Štvrtý rad pozostáva z dvoch poschodí ktoré obsahujú vyobrazenia významných postáv Starého zákona - praotcov, prorokov a kráľov Izraela.
Oltár s centrálnym obrazom Novozákonnej sv. Trojice pochádza z konca 18. storočia. Procesiová ikona s obrazmi po oboch stranách je z 19. Medzi ďalšie exponáty v chráme patrí Posledný súd zo 16. storočia. Ide o temperu na dreve s vyobrazením Krista, Bohorodičky, sv. Jana Krstiteľa a kľačiaceho Adama a Evu po stranách. Zaujímavé sú zobrazenia hriešnikov. Na jednej z ikon je zachovaný donátorský nápis na jej spodnej časti, ktorý prezrádza, že bola darovaná 27. júla 1654 do chrámu Narodenia Bohorodičky v poľskej obci Nowa Wies (asi 35 km severozápadne od Lukova). Z historických prameňov vyplýva že išlo o tento chrám. Časom sa stal nevyhovujúci a prebytočný. Preto ho odtiaľ kúpili, previezli a znova postavili. V roku 1708 bol pravdepodobne znova posvätený, pričom dostal nové patrocínium sv.
K pôvodnému vybaveniu kostola patrili aj dva Mandylióny z konca 16., resp. 17. storočia a fragmenty kráľovských dverí zo 16. storočia. V roku 1968 boli tieto vzácne pamiatky premiestnené do Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Mandylón zo 16. Aj napriek tomu kostolík v Lukove - Venécii, ostáva zaujímavou Národnou kultúrnou pamiatkou s bohatým interiérom a zaujímavou architektúrou.