V živote bývajú chvíle, keď sa chceme vrátiť ku všetkému, čo sme kedysi zameškali. Zastaviť sa v uponáhľanom svete a poohliadnuť sa, ba prejsť sa stáročiami existencie našej obce. Niekedy ani nechceme veriť, z akej biedy a lopoty vyrástli diela vytvárané rukami našich predkov. S úprimným citom dávali krásu svojim domcom i všetkému, čo potrebovali k svojmu životu.
Prejdime sa dejinami obce, ktoré po stáročia vytvárali ľudia našej obce a pre nich, aby im rozumeli. Aby vedeli, odkiaľ a kam idú. Aj v zložitej dobe, ktorú prežívame, je potrebné sa spoločne zamýšľať nad ďalším rozvojom našej obce, nad spríjemnením života jej obyvateľov.
Želajme šťastnú cestu i ďalší rozvoj našej obce. Prvé stopy o pobyte človeka v tejto oblasti pochádzajú z obdobia praveku. Bola to pravdepodobne hojnosť zveriny, ktorá tu prilákala vtedajších ľudí. Súvislejšie osídlenie tu vzniklo v 16. storočí kolonizáciou na valaskom práve. Najdôležitejšou povinnosťou vtedajších obyvateľov bola strážna služba na severnej hranici s Poľskom.
Veľmi si vážime pomoc, ktorú pri spracovávaní monografie poskytol vdp. František Zibrin. Nemenšie poďakovanie patrí vdp. Záznamy v obecnej kronike, ktorých autorom je p. ry i propagovanie obce navonok, poskytli autorom veľké množstvo potrebných údajov. Poďakovanie patrí všetkým obyvateľom obce, ktorí poskytovali cenné informácie pri výskumoch.
Osobitné poďakovanie patrí starostovi obce p. Dušanovi Pitákovi a členom minulého i terajšieho obecného zastupiteľstva za podporu pri knižnom vydaní monografie. Uvedomujeme si, že o obci je možné spracovať oveľa rozsiahlejší materiál.
Geografická poloha a geologická stavba územia
Obec sa nachádza na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín. Územie Rabče má vo všeobecnosti tvar nepravidelnej elipsy s predĺžením na sever a severovýchod. Katastrálna hranica obce začína pri štátnej ceste v lokalite Hlboká a dosiahne Polhoranku. Odtiaľ katastrálna hranica pokračuje západným a severozápadným smerom po poľnohospodárskymi a lesnými pozemkami popod kóty Kopanica (922 m) a Vahanov (918 m). V lokalite Hájka sa prudko stáča severovýchodným smerom popod kótu Trhovnica (721 m), pretínajúc Sihelský potok, štátnu cestu Rabča - Sihelné a Polhoranku, až sa dostane do východiskového bodu.
Geologická stavba okolia Rabče je pomerne jednoduchá. Celé územie patrí vonkajšiemu flyšovému oblúku západokarpatskej sústavy. Flyš. Na území sú to horniny tzv. Oravsko - magurskou a bystrickou. Oravsko - magurská jednotka sa uplatňuje najmä v Podbeskydskej vrchovine.
Spodný oddiel paleogénu tvoria ílovce v polohách 3 dm až 3 m mocné, šedé, zelenošedé, červené. Vrchný oddiel paleogénu tvoria pieskovce v polohách 1 - 20 m mocné, jemné až strednozrnné, šedé, vápnité, miestami kremito vápnité, niekedy prechádzajú až do piesčitého vápenca. Celková mocnosť týchto vrstiev je až 2000 m. Bystrická jednotka sa uplatňuje v Podbeskydskej brázde. Je tvorená belovežskými a zlíńskymi vrstvami.
Tieto vrstvy sú v antiklinálnych pásmach často tektonicky vytiahnuté. Ich maximálna mocnosť je 150 m. kremito - vápnitých pieskovcov. Zlínske vrstvy sa vyskytujú v nadloží vrstiev belovežského typu. ckými pieskovcami a argilitmi. Pieskovce sú najčastejšie niekoľko dm až metrov hrubé. Sú obyčajne frakcionované, zvrstvené, stredne až jemne zrnité, na vrstevnatých plochách so sľudou.
Nepriaznivým javom vo flyšovom pásme je zosúvanie pôd a celých súvrství a výmoľová erózia, spôsobené striedaním pieskovcov a bridlíc. Najvyššie miesto v chotári má nadmorskú výšku 850 m, najnižšie 630 m. Stred obce leží v nadmorskej výške 650 m. Územie patrí k povodiu rieky Orava, ktorá má dve prameniská - Čiernu Oravu prameniacu v Poľsku a väčšiu Bielu Oravu s prameniskom na rozhraní Podbeskydskej vrchoviny a Oravskej Magury.
Hlavným vodným tokom, pretekajúcim katastrálnym územím Rabče, je Polhoranka. Riečka Polhoranka bola pôvodne ľavostranným prítokom Bielej Oravy, avšak dnes poniže obce Zubrohlava sa vlieva do Oravskej priehrady. mení západne od Babej hory vo výške 1310 m n. m.. ke cca 6 km. Na prvých 6 km má spád 90 promile, v ostatnej časti klesá na 8 promile. Polhoranka zbiera vody najsevernejšej časti Oravy. potok a Čerchlovský potok.
Pri formovaní reliéfu územia zohrávali dôležitú úlohu najmä tektonické pohyby, rozdielna odolnosť hornín voči vonkajším vplyvom, klimatické podmienky, vodná erózia, ľadovcová činnosť, lesnatosť územia, druhové zloženie porastov a pod.. chrbty, kým územie tvorené málo odolnými bridlicami podmienilo vznik priľahlejších znížením a širokých údolí. zemina, ktorá je pre vodu prakticky nepriepustná. zemných vôd. Výskyt prameňov je pomerne bohatý, ale všetky sú pomerne malé a mnohé vysychajú. kach najväčšie vody na Slovensku. Vodné toky mávajú veľké výkyvy v prietoku vody. Najvyššie prietoky sa vyskytujú v apríli až máji pri topení snehu, resp. ch daďov, najnižšie v januári.
Klimatické pomery
Veľmi dôležitým činiteľom pri formovaní vegetačného krytu, pri pôdotvorných procesoch, humifikácii a pod. sú klimatické pomery. ie priemerný stav meteorologických prvkov: svetla, teploty tlaku vzduchu, vetra a zrážok na určitom mieste. zemie Slovenska rozdelené na klimatické oblasti. lasti, ktorá je zastúpená C1 - okrskom mierne chladným.
Chladná oblasť je charakterizovaná jediným teplotným údajom - júlovou teplotou pod 16°C. Okrsok C1 - mierne chladný má júlovú teplotu 12°C, resp. 16°C. Množstvo zrážok je určované nadmorskou výškou, polohou voči prevládajúcim vetrom a lesnatosťou. ok v území je od 900 do 1100 mm. katastri obce je okolie pod Vahanovom a Hájky. Maximum zrážok pripadá na letné mesiace - júl, august, podstatná časť zrážok na vegetačné obdobie (asi 60 % z celoročného úhrnu). r, prípadne marec sú mesiace s najnižším množstvom zrážok.
Snehová pokrývka predstavuje dôležitý klimatický prvok. vky, jej trvanie, priemerná a maximálna výška. Podľa priemerných údajov začína obdobie so snehovou pokrývkou 21. 10. 4., t. j. 100 - 120 dní, s priemerným maximom 60 - 100 cm snehovej pokrývky. Priemerný počet dní so snežením je 50 - 60. Najdôležitejším klimatickým činiteľom určujúcim ráz oblasti sú po zrážkach teplotné pomery. Ďalším klimatickým činiteľom sú zrážkové a veterné pomery. V súvislosti s rastúcou nadmorskou výškou ubúda teploty, a to na každých 100 m výšky o 0 °C. V zime je táto hodnota nižšia ako v lete.
Inverzia teploty vzduchu sa stáva, že v niektorých rokoch býva ním február, prípadne december. l, no stáva sa, že okrem júla v jednotlivých rokoch býva najteplejším mesiacom roka ešte august a potom jún. Teplotné pomery sú značne ovplyvňované oblačnosťou nad daným územím, ktorá znižuje intenzitu slnečného žiarenia. Čaou oblačnosťou v decembri, resp. novembri a najmenšou v auguste, resp. septembri. vých dní 30 - 45 (denná oblačnosť menšia ako 20 %). V území všeobecne prevládajú severozápadné a severné vetry, v menšej miere sa vyskytujú juhozápadné a západné vetry. li a auguste.
Pôdne pomery
Pôda predstavuje dôležitú zložku prírodného prostredia: je nositeľkou a živiteľkou rastlinstva, je základným prostriedkom poľnohospodárskej výroby a lesníctva. Ďalším činiteľom, ktorý vplýva na pôdu je človek. Pôda nie je stála. Zmenou niektorého z pôdotvorných činiteľov dochádza postupne k zmenám jej vlastností. Na charakter pôd a ich kvalitu zásadne vplýva najmä človek. edm a rozoraním strmých svahov už v dávnej minulosti došlo k odplavovaniu pôdnych častíc, k deštrukcii pôdnych horizontov a tým sa kvalita, úrodnosť pôdy znižovala. Vplyvom pôdotvorných činiteľov sa vytvorilo množstvo rozličných pôd. Ďalším krokom pri poznávaní pôd je sledovanie pôdneho profilu, t. j. odkryvu pôdy, v ktorom sledujeme pôdne horizonty. Dôležité je, že horizonty sa nelíšia iba farbou, ale aj zrnitosťou, fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Horizonty sú v profile zákonite usporiadané.
Sú najrozšírenejším pôdnym typom v území. 70 cm. Tento je produktom procesu hnednutia. Pod ním je horizont materského substrátu C. hod medzi horizontmi. Pritom hranica medzi B a C horizontom je geologickou hranicou. m reliéfom, ale i na územie rovinatejšie a na rôzne horniny. Preto sú ich fyzikálne i chemické vlastnosti rôzne.
Je najrozšírenejším pôdnym subtypom v území. Vyvinula sa z minerálne stredne silných hornín. Vyskytuje sa v rôznych expozíciách a sklonoch. kyprou konzistenciou a priaznivou štruktúrou. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka vyrovnané. Pôdna reakcia je stredne kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je stredne zásobená.
Vyvinula sa z minerálne slabých hornín. Zrnitosť je ľahká. V celom profile je hojne zastúpený skelet. Vlhkostné pomery sú v priebehu roka kolísavé. Pôdna reakcia je kyslá s nenasýteným sorpčným komplexom. živinami je zásobená slabo. líc) a horšia drenáže vody, čím dochádza k zamokreniu a zglejeniu pôdy. ílovité a prejavujúce sa hrdzavou škvrnitosťou, vo zvršku kypré, málo skeletnaté, v spodine až ubahnuté. Sú priemerne zásobené humusom a živinami.
Pôdna reakcia je silne až mierne kyslá. Fyzikálne pomery sú rozdielne vo zvršku a v spodine.
