Kostolík sv. Michala Archanjela v Dražovciach alebo aj Dražovský kostolík pozná isto každý obyvateľ či turista. Ide predsa len o jednu z ikonických dominánt Nitry. Taktiež je zapísaný medzi kultúrnymi pamiatkami a to od roku 1963.
Dražovský kostolík, dominanta Nitry
História a architektúra kostolíka
Románsky kostolík bol postavený v 11. storočí a patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku. Kostolík bol postavený v 11. storočí a predstavuje typický príklad ranorománskej sakrálnej architektúry.
Archeologický výskum na tomto mieste je bohatý a ukázal, že pôvodný kostolík bol vystavaný už v polovici 11. storočia. Spomína sa dokonca v Zoborskej listine z roku 1111 ako Drasel. Patrí medzi najstaršie a najlepšie zachované románske kostoly Slovenska.
Jednoduchá jednoloďová stavba malých rozmerov s obdĺžnikovým pôdorysom s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou bola vybudovaná z kameňa a tehál. Kostolík má obdĺžnikový tvar, pričom na východ smeruje polkruhová svätyňa a na západe sa nachádza vežička.
Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časť muriva, na ktorom bol postavený nový kostol, viackrát prestavaný do dnešnej podoby, ale jeho základná štruktúra zostala zachovaná. Na kostole bolo identifikovaných 10 stavebných prác a pri výskume nárožia kostola boli objavené zvyšky malty, ktorá mohla byť z 9. storočia.
Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie. Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy. Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu.
V priebehu storočí sa mierne menil, ale koncom minulého storočia prešiel úpravou, ktorá mala zvýrazniť jeho románsky charakter.
Zaujímavosťou je dlažba kostolíka, ktorá bola kedysi približne meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo schodmi. Postupnou prestavbou sa tento rozdiel vyrovnal.
Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).
Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia.
Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára.
V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna.
Interiér kostolíka
Osud kostolíka a archeologické nálezy
Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál. V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.
Archeologický výskum koncom 20. storočia odkryl 55 hrobov, keďže bol niekoľko storočí pohrebiskom. V mnohých sa našli aj rôzne mince a ozdoby. Hroby boli pomerne plytké, kvôli skalnatému podložiu a podľa vtedajších zvykov boli telá mŕtvych zakryté kameninou alebo kamennou platňou. - V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia.
V rokoch 1989 až 1997 tu bolo odkrytých približne 400 hrobov pochádzajúcich z obdobia 11. až 17. storočia. Tieto hroby obsahovali rôzne predmety, ako mince, ozdoby či súčasti odevu, čo poskytuje cenné informácie o živote a zvykoch obyvateľov tejto oblasti v minulosti.
Legendy a povesti
S týmto miestom sa tiež viaže niekoľko povier. Najnovšou je, že skaly začali krvácať, keď sa tu rozbehla ťažba kameňa na železnice. Krvácali vraj preto, že ľudia narušili ich posvätnosť. Kostolík v tomto období dokonca takmer zanikol. Ťažba kameňa sa rozbehla v takom tempe, až skoro vzala kameň aj spod kostolíka. V tom sa vzbúrili obyvatelia a za kostolík bojovali.
Legendou je opradená aj samotná výstavba kostolíka. Táto legenda hovorí o tom, ako dal kráľ Štefan postaviť kostolík na mieste, ktoré označil ako Bohom stvorené na tento účel. Podľa povier sa tu tiež niekoľkokrát zjavila aj Panna Mária. Jedno takéto zjavenie malo poukázať aj na to, aký je kostolík ošarpaný a ľudia by si ho mali viac vážiť. Odvtedy sa oň obyvatelia s láskou starajú.
To prvé rozpráva príbeh o samotnom vzniku budovy. Tú dal údajne postaviť sám svätý Štefan - kráľ Uhorska. Všetko sa začalo návštevou zoborského kláštora v Nitre, s ktorým vtedajší panovník úzko spolupracoval pri šírení kresťanstva. Cestou späť na svoj hrad prešiel tak, ako už mnohokrát, okolo vrchu obkoleseného rovinou. Z ničoho nič ho však kopček upútal natoľko, že sa rozhodol postaviť na ňom svätý dom. „Toto miesto tu sám Boh stvoril preto, aby sme tu, na jeho slávu, kostolík postavili! Tak aj bolo, “ uvádzajú historické pramene mesta Nitry. Dvorania kráľa Štefana po tomto vyhlásení nelenili a postarali sa o výstavbu skromného, zato krásneho kostolíka, ktorý slúžil okolitému ľudu hľadajúcemu Boha.
Po čase však obyvatelia potrebovali dolovať kameň ukrytý v samotnom vrchu. Prvý úder čakana otriasol kostolom, druhý úder spustil z miesta, kam nástroj zaťal, krv. „Spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila. Zvesť o tomto sa veľmi rýchlo rozšírila a kostolík sa stal pútnickým miestom. Raz do roka, na deň sv. Michala, sa tu slúžila slávnostná svätá omša,“ píše mesto Nitra vo svojich povestiach.
Druhá legenda spomína zjavenia panny Márie, ktoré si spočiatku nikto nevedeli vysvetliť. „ V deň sv. Michala stál kostolník pred oltárnym obrazom , keď sa náhodou pozrel hore. V tom momente akoby mu nohy vrástli do zeme. Na mieste oltárneho obrazu stála až oslepujúco žiariaca postava, so zlatými vlasmi, zakrývajúc na ramene odpočívajúce dieťatko. Vidiac tento výjav, kostolník zbehol do dediny a kričal: „Stal sa zázrak, v kostolíku sa zjavila žiariaca postava Panny Márie na ramene s malým Ježiškom,“ píše mesto Nitra. Obyvatelia prvému zjaveniu nedôverovali. Dolu v dedinke mali už predsa nový, krajší kostol, ktorí všetci navštevovali. Morálka, zbožnosť a pracovitosť neobchádzala ani jeden dom, prečo by sa teda svätá Matka objavila na vrchu v ich starej kaplnke?
Miestnemu pastierovi táto zvláštnosť nedala spávať. Preto jedného dňa, počas horúceho popoludnia vyhnal svoje stádo na vrch. „Keď dolu v dedine zaznel prvý akord kostolného zvona, zrazu u sv. Michala zaznela zvláštna hudba. Pastier nazrel dnu a tam opäť stála žiariaca postava Panny Márie. Smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu kostolíka a na ošarpané steny, “ prezrádzajú historické pramene mesta. Muž nestrácal čas, len čo Panna Mária zmizla, utekal do dediny rozpovedať pravdu. Božiu Matku trápi schátranosť posvätného miesta. „Po poslednom zjavení bol kostolík na kopci zrenovovaný z darov nitrianskeho biskupa a veriacich. Odvtedy sa z roka na rok starajú o jeho dobrý stav, aby nebesia opäť formou zjavenia nemuseli upozorniť obyvateľov na zábudlivosť,“ dodáva mesto Nitra vo svojich legendách a povestiach.
Ďalšiu povesť spojená s dominantou Dražoviec vypovedá obyvateľka mesta Nitry Miriama: „Poznám príbeh o malom koníkovi, ktorého počuť erdžať v kostolíku. Žriebätko tam uviazlo a zahynulo ešte pri jeho stavbe. Vraj sa ešte občas večer objavuje jeho prízrak a hrá sa okolo kostola,“ dodáva.
Kostolík v kultúre a umení
Dražovský kostolík sa dokonca stal aj ikonickým symbolom Slovenska. Jeho siluetu mohli obyvatelia nájsť na slovenskej 50-korunovej bankovke vydanej v roku 1993, čo svedčí o jeho výnimočnom postavení v kultúrnom dedičstve krajiny.
Dražovský kostolík sa objavil na známke k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie a prvých eurových známkach z roku 2009. Pamätať si ho môžete aj z rubovej strany 50 korunovej slovenskej bankovky z roku 1993 a 100 korunovej bankovky z roku 1941.
Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv.
Úžasnú atmosféru miesta využili viackrát aj filmári. Pri kostolíku sa tak natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Vláčila, Markéta Lazarová a taktiež Adam Šangala, Javor a Juliana, film Tacho či Láska na vlásku. - V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák (†) príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2.
Polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov aj napr. 2.
Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe, v akej mohol vyzerať koncom 12. storočia. Je však diskutabilné, či už vtedy bola apsida zdobená charakteristickým vlysom.
Dražovský kostolík vo filme Markéta Lazarová
Dostupnosť a okolie
Na mieste, kde vrch Zobor vybieha nad krajinu, vidieť Dražovce. Dnes je táto archeologická lokalita jednou z mestských častí Nitry, no kedysi bola sídlom. Pozornosť na skalnatom kopci púta osamelá stavba. Malebný Kostol sv. Michala Archanjela sa neprehliadnuteľne týči nad krajinou a dáva tušiť, že ide o mimoriadne miesto. Veru, veď pri jeho zrode stál kráľ Štefan I. ...
Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Z mesta tam premáva linka MHD č. 2 a 4 (niektoré spoje). Stavba stojí na voľne dostupnom mieste.
Autom: Dražovský kostolík sa nachádza nad obcou Dražovce, ktorá je mestskou časťou Nitry. Z centra Nitry je to približne 5 km.
Pešo: Pre milovníkov turistiky je možné využiť aj trasu z vrchu Zobor alebo z obce Podhorany.
Dražovský kosotlík je ľahko dostupný z Dražoviec, kde na jej konci bolo vybudované menšie parkovisko pre návštevníkov kostola. Z tade už je to potom nenáročným chodníkom len pár minút pešo ku kostolu. Trasa vedie po zelenej turistickej značke. Výstup trvá zhruba 10 minút. Mnohí návštevníci si však trasu skracujú a parkujú o niečo vyššie uprostred lesa pri závore. Miest na parkovanie tu je však limitovaný a dokáže tu byť vcelku chaos, najmä ak je voľný deň a pekné počasie.
Zaujímavým tipom na výlet je trasa k Dražovskému kostolíku od Liečebného ústavu cez Meškov Vrch, Pliešku a miestne vinice, ktoré sa nad Dražovcami rozprestierajú. Dá sa tu spraviť veľmi pekný okruh.
Dražovský kostolík je ľahko dostupný. Prísť sem z obce Dražovce zvládne každý, vrátane starších ľudí a menších detí. Najmä ak si výstup skrátite parkovaním v lese neďaleko kostola. Okolie kostola predstavuje trávnatú lúku, takže tu môžete nechať pobehovať deti.
Z brala sú krásne výhľady na Nitru, Nitriansky hrad a okolie. Okolie Dražovského kostolíka ponúka viacero vyhliadkových miest s viac ako polkruhovými výhľadmi. Nedovidieť akurát na sever, kde vo výhľadoch bráni les, nachádzajúci sa kúsok za kostolom. Najlepšie výhľady sú z okrajov skalného zrázu. Výhľady sú prevažne na rovinatý terén Podunajskej pahorkatiny. Dobre vidno severozápadnú časť Nitry. Nie je však problém dovidieť i ďalej do mesta. Je však dobré si pribaliť ďalekohľad. Tak isto si možno severozápadným smerom všimnúť kontúry pohoria Považský Inovec. Ak máte šťastie na počasie a čistý vzduch, vidieť až do Malých Karpát. Orientácia miesta prevažne na juh spôsobuje počas sparných dní nepríjemný opar, ktoré výhľady mierne znepríjemňujú.
Bežne verejnosti sprístupnený nie je a otvára sa len pri výnimočných príležitostiach. Svojou atmosférou láka množstvo ľudí na turistiku, ale koná sa tu napríklad aj piknik v dobových kostýmoch.
Dražovský kostolík je celoročne uzavretý pre verejnosť okrem 29.9.
| Atrakcia | Popis |
|---|---|
| Nitriansky hrad | Ústredná dominanta Nitry, sídlo nitrianskeho biskupstva. |
| Katedrála sv. Emeráma | Biskupská katedrála vytvorená spojením troch chrámových stavieb. |
| Františkánsky kláštor | Kláštor s Kostolom svätého Petra a Pavla. |
| Nitrianska galéria | Galéria s výstavnými, zberateľskými a kultúrno-výchovnými aktivitami. |
| Divadlo Andreja Bagara | Divadlo v Nitre, jedna z najväčších a najmodernejších divadelných budov na Slovensku. |
| Ponitrianske múzeum | Múzeum dokumentujúce vývin prírody a spoločnosti okresov Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa. |
| Synagóga v Nitre | Vzácna architektonická pamiatka mesta. |
| Piaristický kláštor | Kláštor s Kostolom svätého Ladislava. |
| Slovenské poľnohospodárske múzeum | Múzeum s technickými pamiatkami súvisiacimi s roľníctvom. |
| Botanická záhrada v Nitre | Vedecko-pedagogické pracovisko Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. |
| Národný žrebčín Topolčianky | Svetovo najvýznamnejší žrebčín, kultúrne dedičstvo národa. |
Dražovský kostolík je postavený v románskom štýle a bežne nie je prístupný verejnosti, no i tak priťahuje domácich i turistov. Jedinečné miesto dýcha atmosférou, ktorá má základ v histórii. Miesto tejto kultúrnej pamiatky skrýva bohatú históriu.
Patrocínium: sv. Michala. Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala.
Stavba je v pomerne dobrom stave. Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite. V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi.