História a význam sviatku Navštívenia Panny Márie

Sviatok Navštívenia Panny Márie je dôležitou udalosťou v liturgickom kalendári, pripomínajúcou stretnutie Panny Márie s Alžbetou. Tento sviatok má hlboké korene a bohatú históriu, ktorá sa viaže k biblickým udalostiam a tradíciám.

Sv. Malá Marguerite, ako vo francúzštine znie jej krstné meno, bola piate zo siedmich detí v rodine notára v obci Verosvres v Burgundsku. Otec Claude Alacoque zomrel, keď mala Margitka len osem rokov. Margitinej matke Philiberte, ktorá tiež pochádzala z notárskej rodiny, sa smrťou manžela skomplikovala rodinná situácia. Margita po pol roku odchádza do kláštornej školy, kde absolvovala svoje jediné dva roky štúdií. Ako deväťročná ochorela tak, že mala znemožnený pohyb a musela opustiť kláštornú školu.

Po štyroch rokoch bojovania s chorobou sa Margita zverila Matke Božej s prísľubom, že ak jej pomôže k uzdraveniu, raz sa stane jednou z jej dcér. Uzdravenie nemeškalo. Keď mala Margita sedemnásť rokov, matka ju nabádala, aby sa vydala. Ona sa ale utvrdila vo svojom úmysle z detstva, že sa zasvätí. Ako 22 ročná prijala sviatosť birmovania a s ňou aj ďalšie - birmovné meno - Mária. Najskôr mala vstúpiť do rehole Uršulínok. Ale potom, ako v máji roku 1671 navštívila kláštor v Paray, nadobudla istotu, že jej miesto je v ráde Navštívenia Panny Márie. V novembri nasledujúceho roka v kláštore vizitantíniek v Paray-le-Monial zložila sľuby. Mala 25 rokov.

Margita Mária prehĺbila svoj modlitbový život natoľko, že mala opakované mystické skúsenosti. Najcennejšie pre ňu boli opakované mystické videnia Pána Ježiša, ktorý ju žiadal o šírenie úcty a lásky k jeho Božskému Srdcu. Srdcu, ktoré je symbolom Spasiteľovej lásky k ľuďom. Vtedy bol spovedníkom mníšok vizitantíniek v Paray-le-Monial jezuita Claude de la Colombiere. Margitu Máriu pochopil a podporil v uctievaní Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a aj on sám sa stal jeho propagátorom. Margita Mária zomrela vo veku 43 rokov. Svoju smrť vopred vytušila a predpovedala. Spolusestry mali pochybnosti uveriť jej blízkej smrti, keďže nebola ťažko chorá. Vydýchla dňa 17. októbra 1690. Jej telo odpočíva v kláštornom kostole v Paray-le-Monial.

Úcta k Božskému Srdcu Ježišovmu bola v cirkvi prítomná aj pred narodením Margity Márie Alacoque, ale nebola natoľko populárnou, rozšírenou. Zjavenia, ktoré prijala a komunikovala Alacoque, vyústili do tradície deviatich prvých piatkov či k ustanoveniu liturgickej slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Biblický základ sviatku

Sviatok Navštívenia Panny Márie pripomína biblickú udalosť, kedy tehotná Panna Mária navštívila svoju príbuznú Alžbetu, ktorá bola tiež v požehnanom stave. Táto udalosť je opísaná v Lukášovom evanjeliu (Lk 1, 39-56). Mária sa ponáhľala do judejského mesta v hornatom kraji, vstúpila do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, dieťa sa v jej lone zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Zvolala silným hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života."

Alžbeta, naplnená Duchom Svätým, pochopila význam Máriinej návštevy a vyjadrila svoju úctu slovami: "Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?". Mária na to odpovedala chválospevom Magnifikat (Lk 1, 46-55), v ktorom oslavuje Boha za jeho milosrdenstvo a vyzdvihuje svoju úlohu v Božom pláne spásy. Evanjelium píše, že Mária zostala u Alžbety asi tri mesiace - až do času jej pôrodu.

Stretnutie dvoch vyvolených žien bolo pohnuté a živé. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, naplnil ju Duch Svätý a hneď pochopila celú situáciu. Z evanjelia a čiastočne z modlitby Zdravas poznáme jej slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Mária vidí, že nič nemusí vysvetľovať. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom nazaretská deva vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí.

Posledná veta Alžbetinho pozdravu má v rukopisoch dvojaké znenie: „Blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán,“ alebo „Blahoslavená, ktorá si uverila, že sa ti splní, čo ti zvestoval Pán“. Obidve podoby textu sa vzťahujú na Máriu a zdôrazňujú význam a silu viery v jej živote. Hoci vedela niektoré veci zo zjavenia, mnohé skúšky a ťažké situácie v živote musela prekonávať silou viery.

Táto udalosť je dôležitá z niekoľkých dôvodov:

• Zdôrazňuje Máriinu pokoru a službu, keď sa ponáhľala pomôcť svojej príbuznej.
• Potvrdzuje Ježišovo mesiášske poslanie, keď dieťa v Alžbetinom lone (Ján Krstiteľ) sa zachvelo pri Máriinom príchode.
• Ukazuje spojenie medzi Starým a Novým zákonom, keď Alžbeta, predstaviteľka starej zmluvy, uznáva Máriu, matku Mesiáša.

Navštívenie Panny Márie od Domenica Ghirlandaia

História sviatku

Sviatok Návštevy Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe. Na Západ ho uviedla františkánska rehoľa v roku 1263. Postupne ho prevzali ďalšie rehole, ako karmelitáni, mercedári, servíti atď. V roku 1389 ho pápež Urban VI. rozšíril na celú katolícku Cirkev. Sviatok bol pôvodne stanovený na 2. júla, ale po liturgických reformách Druhého vatikánskeho koncilu bol presunutý na 31. mája. Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami II. vatikánskeho koncilu.

Sviatok Navštívenia Panny Márie na Slovensku

Pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol 15.september vyhlásený za deň pracovného pokoja. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. „Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch,“ povedala nám hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová s tým, že tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národná púť v Šaštíne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX, v tom čase sa slávil tretiu nedeľu v septembri. Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Ďalší pápež, Pius VII., následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril tento sviatok na celú Katolícku cirkev. Pius X. v roku 1913 ustanovil jeho slávenie na 15.

Slováci dlhé stáročia prechovávali úctu a dôveru k Sedembolestnej Božej Matke. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1245, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servitov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márii a táto úcta prenikla aj na naše územie. Tento kult sa však u Slovákov začal prijatím kresťanstva od vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda.

„Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku. Na žiadosť slovenských biskupov vtedajší pápež Pius XI. dekrétom z 22. Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult Sedembolestnej u nás zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou.

Prudký nárast kostolov zasvätených Sedembolestnej na území Slovenska sa začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol ich počet 130. Významné je však uctievanie Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge. Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za Baziliku Minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska a záujem návštevníkov o toto miesto sa ešte viac zintenzívnil. Každoročne navštívia Šaštín počas národnej púte tisícky pútnikov. V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov.

Sedembolestná Panna Mária alebo po latinsky aj Mater Dolorosa je titul Panny Márie, ktorý jej prináleží ako matke Božieho Syna Ježiša Krista a vzťahuje na bolesti, ktoré musela počas svojho života vytrpieť. Pôvod tejto špeciálnej úcty je na kresťanskom Východe. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra. V 13.

Na Slovensku je kult Sedembolestnej Panny Márie spojený najmä s mestom Šaštín. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami. V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie, už pred tým sa ale na mieste nachádzal menší kostol. V roku 1924 priestory prevzala do správy rehoľa saleziánov, ktorá na jeho mieste vybudovala pútnické miesto. Bazilika v Šaštíne je dnes národnou svätyňou a zrejme aj najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15.

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa osobitne uctieva. Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša.

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom. Pápež Ján Pavol II. počas svojej prvej verejnej návštevy po zotavení sa z atentátu, keď navštívil Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, vo svojej homílii povedal: „Vaši apoštoli svätí Cyril a Metod získali vzdelanie v Carihrade, kde mariánska úcta existovala už od prvých storočí kresťanstva. Či netreba tu hľadať aj najhlbšie korene mariánskej úcty Slovákov k Sedembolestnej?“ Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. V homílii nám adresoval tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska.

Sedem bolestí Panny Márie:

1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka,
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme,
4. keď Ježiša zajali a odsúdili,
5. keď Ježiš zomieral na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža,
7. keď Ježiša pochovali.

Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska

Šaštín - významné pútnické miesto

Šaštín patrí medzi najstaršie obce na Slovensku, prvá zmienka o jeho existencii pochádza z r. 1218. Obec od konca 15. storočia patrila bohatým zemepánom Czoborovcom a presne k tomuto obdobiu sa viaže aj vznik samotného pútnického miesta v Šaštíne. Imrich Czobor, a Angelika Bakičová mali v manželstve vážnu krízu. Angelika nebola spokojná s bohémskym životom svojho muža a ten ju počas spoločnej cesty vyhodil z koča. Ona na ceste padla na kolená k stromu, na ktorom bol obraz Sedembolestnej a prosila Pannu Máriu o pomoc. Sľúbila, že ak sa jej manžel polepší, postará sa, aby nejaký umelec vyhotovil krásnu sochu Sedembolestnej Matky. Jej modlitba bola vyslyšaná a Angelika teda dala z hruškového dreva vyrezať sochu. Ľudia sa, samozrejme, o tom, čo sa tu stalo, dozvedeli a tiež sa prichádzali k soche pomodliť. Zázrakov pribúdalo a biskup Imrich Eszterházy musel dokonca ustanoviť odbornú komisiu na prešetrenie zázračných uzdravení, ktoré sa mali spájať so sochou. Komisia ich našla až 726.

Významné udalosti v Šaštíne:

• 1564 - Začiatok pútnictva. Angelika Bakičová dala zhotoviť sochu Sedembolestnej.
• 1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a tu bola do začiatku 18. storočia.
• 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.
• 1732 - Sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky.
• 1762 - 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského bola vysviacka chrámu.
• 1864 - Konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Celý chrám zrenovovali a 8. septembra arcibiskup Ján Scitovský korunoval sochu zlatými korunami.
• 1924 - Rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni.
• 1927 - Pápež Pius XI. vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
• 1964 - Pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej na baziliku minor.
• 1995 - Šaštín a Baziliku navštívil pápež Ján Pavol II.

Ak sa do Šaštína nemôžete dostaviť osobne, rehoľa paulínov vám ponúka možnosť online modlitby. Stačí, ak na webovej stránke vyplníte formulár so svojim úmyslom a za vašu prosbu sa bude modliť spoločenstvo veriacich a prípadne aj návštevníci webovej stránky či samotnej baziliky v Šaštíne.

Ďalšie významné mariánske pútnické miesta na Slovensku

Okrem Šaštína existujú na Slovensku aj ďalšie významné mariánske pútnické miesta, ktoré sú cieľom mnohých veriacich:

• Levoča: Mariánska hora pri Levoči je jedným z najnavštevovanejších pútnických miest na Slovensku.
• Marianka: Najstaršie pútnické miesto na Slovensku, známe zázračnou soškou Panny Márie.
• Klokočov: Gréckokatolícke pútnické miesto známe slziacou ikonou Bohorodičky.
• Litmanová: Hora Zvir, miesto mariánskych zjavení v 90. rokoch 20. storočia.

Na Slovensku sa veriaci tešia z desiatok významných či menej známych pútnických miest. Kalvária v Banskej Štiavnici, Kláštor pod Znievom, Staré Hory, Gaboltov, Ľutina, Nitrianska kalvária, vrch Živčák pri Turzovke. Podľa vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí putovanie je typickým prejavom ľudovej zbožnosti a tvorí neodmysliteľnú zložku jej života.

Platí to aj pre veriacich na Slovensku - pútnici potrebujú pútnické miesta a pútnické miesta so svätyňami, zázračnými ikonami a so svojimi legendami potrebujú pútnikov. Šaštín je v dejinách nášho národa staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov: svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov. Bola tu dôležitá pevnosť k ochrane obchodných ciest na križovatke dunajskej, českej a znojemskej cesty. Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže, tvz. spekulatores, ktoré strážili cesty a hlásili nebezpečenstvo.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.

Sviatok Navštívenia Panny Márie nám pripomína dôležitosť pokory, služby a viery v našom živote. Nech nás príklad Panny Márie inšpiruje k tomu, aby sme s radosťou a ochotou pomáhali tým, ktorí to potrebujú, a aby sme s dôverou prijímali Božiu vôľu v našich životoch.

tags: #rehola #navstivenia #panny #marie