Dominantou obce Horné Srnie je kostol sv. Jána Nepomuckého.

Hoci tento kostol bol postavený už v roku 1789, až do roku 1863 obec patrila pod farnosť v Nemšovej. V roku 1863 bola založená v Hornom Srní nová farnosť. Z pôvodného barokového kostola sa dodnes zachovala len veža, pretože v roku 1942 bol kostol prestavaný. V bočnej kaplnke sa nachádza rokokový oltár z druhej polovice 18. storočia.
Zaujímavosťou kostola je počas vianočných sviatkov malý, pestrofarebný, pohyblivý betlehém, ktorý sa nachádza priamo v kostole. Býva v ňom Ježiško v jasličkách ku ktorému prichádzajú pohybliví Traja králi a tiež sa hýbu pastieri a na jazierku plávajúce husi a kačice. Nad jasličkami sa nachádza mesto Betlehém. Keď vychádza pohyblivý mesiac, začínajú sa rozsvecovať svetielka v domčekoch. Za chvíľku vyjde kométa a spolu s mesiacom putujú po oblohe až kým nezapadnú. Potom sa celý betlehém rozsvieti a človek sa môže pokochať pestrofarebnými postavičkami ľudí a zvieratiek, ktorých je tu neúrekom.
V malebnom údolí Vlárskej doliny meandruje pirátska rieka Vlára. Cesta, rieka a lesy poskytovali miesto pre stavbu obydlí už v mladom paleolite (32000 - 8200 rokov pred Kristom). V okolí rieky a priľahlých vŕškoch ťažili vlársky radiolarit (20000 rokov pred Kristom). Zostatky Púchovskej kultúry (asi 500 rokov pred Kristom) sú dôkazom obývaných vyvýšenín.
O hraniciach našej obce bolo pojednávané v 12. storočí. Via Regni (Kráľovská cesta) spája obidve strany Bielych Karpát. V dávnej minulosti tu premávali koče panstva z Trenčína do Brumova a opačne. Po Kráľovskej ceste prešli Kumáni (Tatári 1253 n.l.) a husiti (1431 n.l.). Z bývalej Ostrej hory (485 m.n.m.) sú známe zlomky keramiky z 13. a 14. storočia. V katastri obce sa našiel tiež meč a sekerka z druhej polovice 14. a 15. storočia.
Donačná (darovacia) listina z roku 1439 je prvý písomný dokument o existencii POSSESIO SEU VILLA ZERNY. Možno predpokladať, že obec ako rezidenčná jednotka existovala už skôr, ale písomné pramene sa o tom nezachovali. V tom čase patrila obec hradu Súča. Obyvatelia obce boli poľnohospodári, neskôr prišli valasi (1546). Sedem sedliackych usadlostí spravoval richtár Mikuláš (1549-1550). Remeslá pribudli (1623) postavením mlyna, výrobou sanitry. Stav pohraničia zaznamenal Ján Amos Komenský na mape z roku 1633. Prvá pečať obce pochádza z roku 1710.
Od roku 1840 sa deti začali učiť v rodnom jazyku v jednotriednej cirkevnej škole umiestnenej v dome učiteľa Václava Mitúcha. Prvá cirkevná škola bola postavená v roku 1866. Novodobá história školstva v Hornom Srní sa ráta od roku 1934, kedy bola postavená základná škola.
Za začiatok organizovaného priemyselného podnikania možno uvažovať rok 1788, kedy sa začala výstavba sklárne. Skláreň ako aj ďalšie „fabriky“ v Rajkovci (okolo roku 1800 - mlyn, píla, valcha) boli realizované v dôsledku pôsobenia rodu Ilešházyovcov v trenčianskej župe. V roku 1883 založil taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta z Trenta v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre. V roku 1888 bola otvorená prvá železničná spojnica medzi Moravou a Slovenskom, ktorá viedla našim údolím, čím sa výrazne skvalitnilo spojenie obce so svetom.