S Vianocami sa spájajú zvyky, ktoré našich predkov sprevádzali už od prvého adventného dňa. Niektoré tradície pretrvali dodnes, alebo si v našich príbytkoch opäť nachádzajú svoje miesto. Kedysi však naozaj boli sviatkami pokoja, no dnes sa Vianoce spájajú so zhonom a stresom.
Gazdiné museli v tento deň vstávať naozaj veľmi skoro (už o jednej hodiny po polnoci), aby zamiesili kysnuté cesto na chlieb a koláče. Ráno tiež jeho kúskami oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Gazdovia mali za úlohu postarať sa o dobytok, narúbať drevo a nanosiť vodu zo studne na celé sviatky. Naši predkovia si vážili úrodu, ktorá im bola počas sezóny dopriata, pretože im doslova zabezpečovala prežitie zimy.
Podľa historičky Kataríny Nádaskej bolo presne dané, čo má byť súčasťou štedrovečerného stola. „Nesmela chýbať úroda. Dá sa povedať, že každá plodina, ktorá sa v hospodárstve urodila, musela byť na stole zastúpená, hoci len po jednom plode. Najčastejšie išlo o jablká, orechy, obilniny, strukoviny, cibuľa či cesnak.“ Toto sa na stole nechávalo celé vianočné sviatky. Išlo o prianie, aby bol nasledujúci rok minimálne rovnako hojný. Vianočná večera bola symbolom vďaky. V niektorých regiónoch bolo zvykom, nasypať na Štedrý deň do studne trochu soli, aby bol voda po celý rok zdravá.
Azda najznámejším zvykom je prekrajovanie jablka. Pozor však na to, že toto musí pre každého pri stole spraviť hlava rodiny. Krája sa priečne na polovicu, pričom sa verí, že jadrovník v tvare hviezdy prinesie celej rodine šťastie a zdravie. Tvar kríža podľa povier symbolizoval chorobu, či dokonca smrť. Po tomto rituály sa má jablko rozkrájať na toľko častí, koľko členov rodiny je pri stole, čo symbolizuje súdržnosť.
My už vieme, že patrí k najsilnejším prírodným antibiotikám. Naši predkovia o niečom takom ani len netušili, no i tak boli dostatočne múdri na to, aby bol pre nich cesnak cestou ku zdraviu. Konzumovali ho v hojnom množstve a rovnako bol súčasťou Vianoc. Podával sa hneď na úvod sviatočnej večere spolu s oblátkami. Väčšinou otec rodiny oblátku natrel medom a cesnakom a následne ju rozlomil na toľko častí, koľko členov mala rodina. Pri nich platila rovnaká symbolika zdravia ako pri jablkách a otvárali sa na začiatku stolovania. V niektorých rodinách bol zaužívaný zvyk ich hádzania do všetkých kútov miestnosti, pričom predstavovali symbolickú večeru pre duše zomrelých.
Štedrovečerný stôl
Vianočné Zvyky a Púšťanie Lodičiek
Púšťanie lodičiek je vianočný zvyk, ktorý má v rôznych kútoch krajiny a v jednotlivých rodinách iné výklady. V každom prípade ide o veľmi zábavnú predvianočnú aktivitu, ktorú ocenia najmä deti. Zabezpečiť mal to, aby boli ľudia v novom roku na seba dobrí a milí.
Aj toto bolo súčasťou Štedrej večere. Doma sa sušili hlavne slivky, jablká či hrušky. Zo Štedrej večere sa nesmelo nič vyhodiť.
Lodičky z orechových škrupín
Silueta Dómu sv. Martina v Bratislave
Od sviatku sv. Martina majú Bratislavčania i návštevníci hlavného mesta možnosť vidieť v plnej kráse obrysy jednej z najvzácnejších sakrálnych pamiatok hlavného mesta aj vo večerných a nočných hodinách. Dóm sv. Martina od tohto dňa osvetľuje 50 reflektorov slávnostného nasvietenia. Jeho silueta tak dopĺňa tradičný nočný pohľad na historické centrum.
Starosta A. Ďurkovský vytvoril pracovnú skupinu v októbri 2001 a k spolupráci prizval nielen správcov verejného osvetlenia, ale aj zástupcov cirkvi a najmä expertov zo svetlotechnickej spoločnosti a Slovenskej technickej univerzity - doc. Ing. Alfonza Smolu, Ing. Františka Krasňana a Ing.arch. Už v decembri 2001 urobili simulačné skúšky priamo v teréne, aby si overili vhodné druhy teploty a farby svetla. Takisto nechali zhotoviť zjednodušený model Dómu v mierke 1:100 na simulácie možností iluminácie a overenie spôsobu nasvetlenia plasticity objemu.
Priebežne sa tiež zoznamovali s najlepšími príkladmi večerného osvetlenia sakrálnych a sídelných dominánt v zahraničí. Výsledkom bol návrh iluminácie vo forme architektonickej koncepcie dopracovaný do projektu. V posledných týždňoch sa inštalovali jednotlivé svetelné zdroje. Celkom je použitých 50 svetelných zdrojov s dostatočne veľkým príkonom z 20 rôznych svetelných miest.
Svetelnotechnický koncept odporúčal na zvýraznenie farby fasády a veže svetelné zdroje s teplobielou farbou svetla. Osvetľovacia sústava bude počas dňa čo najmenej viditeľná. Svietidlá sú umiestnené na strechách okolitých budov, nie na stožiaroch.
Experti navrhli tri rôzne možnosti rozmiestnenia svietidiel, ktoré však nemenia zásadne kvalitu spôsobu osvetlenia. Výber umiestnenia sa realizoval v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok a Pamiatkovým ústavom - Regionálne stredisko Bratislava. Výsledok si mohol pozrieť každý Bratislavčan a návštevník mesta po prvý raz v nedeľu 10. novembra podvečer. Silueta konkatedrály sa vynorila na bratislavskej oblohe presne o 16:45 h v rámci kultúrnospoločenského programu.
"Verím, že nasvietenie Dómu sv. Martina bude kľúčovým krokom k vytvoreniu večernej panorámy celej Bratislavy. Malo by tiež prispieť k celkovému oživeniu úseku pešej zóny v historickom jadre v okolí Dómu, ako je Rudnayovo námestie, Kapitulská ulica a zadná časť Panskej ulice," povedal starosta Starého Mesta A.
Dóm sv. Martina v Bratislave