Rímskokatolícky Kostol sv. Anny v Šenkviciach: História a Význam

Šenkvice, malebná obec v okrese Pezinok, sa nachádza v Trnavskej pahorkatine, približne 25 km severovýchodne od Bratislavy. Obec vznikla v roku 1964 spojením Malých a Veľkých Šenkvíc a jej história je úzko spätá s príchodom chorvátskych kolonistov v 16. storočí, ktorí znovuzaložili obec zničenú vojnami. Dnes obci dominuje farský kostol sv. Anny, ktorého areál je opevnený zachovanými hradbami z čias chorvátskej kolonizácie a obrany proti osmanským vojskám.

Kostol sv. Anny v Šenkviciach

História Kostola sv. Anny

Už len dominantná poloha a nezvyčajné usporiadanie opevneného Kostola sv. Anny v Šenkviciach svedčia o jeho stredovekom pôvode. Prvý kostol v Šenkviciach, postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu, pravdepodobne zhorel. Jeho vznik sa predpokladá okolo roku 1350. Prvá písomná zmienka o farárovi zo Šenkvíc je z roku 1390, kedy už teda musela existovať v obci samostatná farnosť.

Prvé zmienky o kostole v obci pochádzajú z roku 1390, kedy vikár ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pensauro spomína farnosť Šenkvice - Sankawych. Absencia správ o obci medzi rokmi 1462 až 1557 potvrdzuje domnienky o opustení územia. Noví osadníci z okolia chorvátskej Kostajnice, vyhnaní nájazdmi Turkov, začali stavať na ruinách starého nový, väčší kostol. Následne sa Šenkvice stali v roku 1584 farnosťou. Prvým známym kňazom novej farnosti bol pravdepodobne Matej Sosič.

Po vyľudnení v 15. a 16. storočí sa územie asi úplne vyľudnilo. Utečenci z okolia chorvátskej Kostajnice sa tu usídli v roku 1557, obnovili kostol a s veľkou pravdepodobnosťou postavili aj príkostolný (renesančný) múr. V nepokojnom 15. a 16. storočí sa obec vyľudnila a musela byť začiatkom druhej polovice 16. storočia doosídlená novými osadníkmi z Chorvátska.

Renesančné Opevnenie a Baroková Prestavba

V období tureckých vojen bolo okolo kostola v rokoch 1611 - 1630 postavené renesančné opevnenie s baštami. Okolo roku 1618 začal Ján Janič s rozširovaním a renesančnou prestavbou kostola, ktorému pribudla veža i 4 metre vysoké hradby na ochranu pred lúpežnými nájazdmi tureckých vojenských oddielov. Tie plienili dediny juhozápadného Slovenska.

Nepokojné obdobie tureckých vojen viedlo k rozhodnutiu opevniť kostol, aby sa tak mohol stať útočiskom obyvateľov obce. Došlo k tomu v rokoch 1611 - 1630, pričom toto renesančné opevnenie má tvar obdĺžnika a spevňujú ho nárožné bašty.

Významným zásahom do podoby kostola bola baroková prestavba z roku 1660. Baroková prestavba v roku 1660 zásadne zmenila pôvodnú orientáciu kostola a gotickú loď upravili na presbytérium. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby, akú má dnes. Súčasne s kostolom stavali aj renesančno-barokové opevnenie s nárožnými baštami, ktoré malo chrániť obyvateľov pred nájazdmi Turkov. Opevnenie uzavreli bránou s barokovým portálom, na ktorom je letopočet 1683.

Kostol bol vysvätený čanádským biskupom a zasvätený Svätej Anne až 3. apríla 1672.

Počas nasledujúcich rokov sa na jeho vzhľade zmenilo len vybavenie kostola, keď pribudol organ a boli vyrobené nové omšové pomôcky a rúcha. V roku 1766 kostol vyhorel a v roku 1783 bol obnovený do dnešnej podoby.

Komplexnou obnovou prešiel kostol v rokoch 1991 -1995. Posledné väčšie opravy kostola sa realizovali v 90. rokoch 20. storočia.

Súčasnosť a Obnova Misií

Najvyššou stavbou a dominantou obce je Kostol sv. Anny, v ktorom prebieha aj obnova ľudových misií.

Obnova misií sa v Šenkviciach koná presne po roku od misií a vedie ju znova P. Ivan Flimel spolu s P. Róbertom Režným. Začala sa v stredu 4. marca večernou sv. omšou. Vo štvrtok 20 ľudí prijalo vo svojich domovoch sviatosť pomazania chorých. Témou príhovoru večernej sv. omše bolo Božie kráľovstvo.

V piatok doobeda veriaci, ktorí spĺňali podmienky na prijatie sviatosti pomazania chorých, prijali túto sviatosť počas sv. omše. Poobede sa veriaci modlili Korunku k Božiemu milosrdenstvu a v kostole bola vystavená Sviatosť Oltárna s možnosťou adorácie až do 17:00. Potom nasledovala modlitba krížovej cesty a sv. omša spojená s obnovou manželských sľubov.

Misionári boli počas celého poobedia aj počas sv. omše k dispozícii k sviatosti zmierenia, ktorú vysluhujú až do soboty každý deň pred a počas sv. omší. Večernej piatkovej sv. omše sa zúčastnili a pomohli aj bohoslovci od redemptoristov z Bratislavy. V sobotu bude ráno o 7:30 pobožnosť k Matke ustavičnej pomoci s príhovorom a o 8:00 sv. omša. V nedeľu 8. marca obnova vyvrcholí sv. omšou.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Obci

Okrem Kostola sv. Anny sa v Šenkviciach nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom

V roku 1889 bola vysvätená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom (bývalé Malé Šenkvice). Kaplnka bola postavená na mieste, kde predtým stála zvonica.

Kaplnka na Cerovom stojí pri hlavnej ceste uprostred miestnej časti Cerové. V roku 1888 ju dala postaviť Anna Planková na mieste, kde bola zvonica. Je to menšia jednopriestorová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, ukončená sedlovou strechou s malou vežičkou. Jednoduchý interiér zdobí socha Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je postavená na malom oltári. Bola sem prenesená z Kostola sv. Anny. Vo vežičke je malý zvon od majstra Jána Chrystelly z roku 1784. Kaplnka bola v roku 2003 - 2004 kompletne zrekonštruovaná a slávnostne vysvätená. Raz do roka, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, sa tu koná slávnostná sv. omša.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Cerovom

Kamenný Kríž

Za povšimnutie stojí aj kamenný kríž, ktorý stojí na schodisku pred kostolom. V skratke predstavuje kalváriu: na vrchole podstavca je kríž s korpusom Krista a v dolnej časti piliera je osadená socha Panny Márie. V roku 1810 ho dal postaviť Adam Kročka.

Alfonz Paulen: Kňaz a Mučeník

Bratislavská arcidiecéza začala v roku 2023 diecéznu fázu procesu blahorečenia rímskokatolíckeho kňaza Alfonza Paulena. Oficiálne otvorenie procesu blahorečenia sa uskutočnilo 11. apríla 2023 o 16:00 vo Farskom kostole sv. Anny v Šenkviciach, kde naposledy Alfonz Paulen pôsobil ako farár. Pri farskom kostole sa nachádza hrob s jeho telesnými pozostatkami.

Mladá dvadsaťročná žena Anna Paulenová rod. Števicová (*1892, Livina - †1969, Topoľčianky) sa v roku 1912 rozhodla putovať do rakúskeho Mariazell a tam si vyprosiť syna - kňaza. Milosrdný Boh doprial a požehnal túto žiadosť. Tak sa 26. januára 1913 narodilo rodičom druhé dieťa, ktorému pri krste v Krušovciach dali v rodine obľúbené meno Alfonz, po veľkom ctiteľovi Panny Márie sv. Alfonzovi z Liguori.

Ako päťročný prišiel o otca. Študoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom. Po maturite odišiel do kňazského seminára v Trnave. Kňazskú vysviacku prijal 17. mája 1936. Ako kaplán pôsobil v Leopoldove, v r. 1937 vo Veľkých Levároch, v r. 1938 v Sološnici a v rokoch 1939-1947 v Banskom Studenci. V r. 1947 ho vymenovali za farára v Šenkviciach. V rokoch 1949-1951 ukrýval v Šenkviciach saleziána Leonarda Tikla, ktorý ušiel z kňazského internačného tábora v Podolínci.

Útek Tikla a skupiny saleziánov cez rieku Moravu do Rakúska v marci 1951 sa nevydaril. Pred Štátnym súdom potom súdili jedenásť člennú skupinu ľudí, ktorí saleziánom poskytli úkryt. Na jej čelo dosadili Alfonza Paulena. Ešte v r. 1951 ho odsúdili za velezradu na jedenásť rokov väzenia, konfiškáciu majetku a desať rokov straty občianskych práv. Väznili ho v Ilave a Mírove.

V dôsledku fyzického násilia a tvrdého väzenského režimu musel byť prevezený do nemocnice v Brne, kde zomrel. Jeho urnu uložil 14. januára 1995 biskup Dominik Tóth pri šenkvickom kostole. Dňa 26. marca 1991 bol súdne rehabilitovaný.

V roku 2013 zostavil výpomocný duchovný v Topoľčanoch vdp. Naši zbožní predkovia svoje životné túžby prinášali s námahou putovania do svetoznámych mariánskych svätýň. Hrôzy Prvej svetovej vojny zanechali stopy na otcovi Jánovi, ktorý zomrel zakrátko (†1918) na španielku, podobne ako dvojročná dcérka Jolanka. Mladá vdova zostala sama na gazdovstve s dvomi synmi: starším Viktorom (*1910) a Alfonzom (*1913). Napriek ťažkým ranám osudu matka dopriala synovi Alfonzovi štúdiá na gymnáziu v Kláštore pod Znievom.

Predovšetkým však duchovný život povzbudzovali sviatosti: spoveď, Eucharistia a sviatosť birmovania prijatá v rodnej farnosti matky v Nadliciach 14. októbra 1924. Počas štúdií podlomila Alfonzovo zdravie tuberkulóza. Ani to však nezahatalo cestu k oltáru. Príkladom mu bol bratanec Anton Vácval, jeden z prvých slovenských saleziánov, študujúci v Ríme.

Biedna fara sa stala útočiskom nejedného nešťastníka, dokonca aj partizáni ako veliteľ Trojan tu našli pomoc. V poslednom roku pôsobenia v Kolpachoch pripravil birmovanie, ktoré udelil biskup Mons. Michal Buzalka. Druhým a posledným farárskym miestom boli Šenkvice. V tejto veľkej katolíckej obci sa starostlivo venoval dušpastierskej práci a spoločenskému životu.

Inšpirovaný sv. Jánom Boscom sa s láskou staral o mládež. "Kňaz podľa Srdca Ježišovho" - to je veľké svedectvo kňazov, jeho nasledovníkov. V rokoch 1947-1948 organizoval tam ľudové misie. V roku 1949 uvažoval o vstupe do Spoločnosti Ježišovej - k jezuitom. Nad rehoľníkmi sa však začalo zmrákať.

Od septembra 1949 pôsobil ako kaplán v Šenkviciach blahoslavený Titus Zeman, SDB. Spolu s farárom Alfonzom Paulenom vytvorili v Šenkviciach od apríla 1950-1951 miesto prípravy na presun kňazov a bohoslovcov cez rieku Moravu do Rakúska. Aj farára Alfonza Paulena zatkli na fare dňa 19. septembra 1951. Tri mesiace vyšetrovania ŠtB v Leopoldove a neskôr v Bratislave priniesli nasledovné vyjadrenie vdp.

Necelý rok väzenia v ilavskej väznici potom vystriedali mesiace väzenia v Mírove. Tu podstúpil jednu operáciu. Zlyhávaním obličiek sa však zdravotný stav natoľko zhoršoval, že mladý 41 ročný muž často odpadal. Blahoslavený don Titus Zeman ho odporúčal doniesť do väzenskej nemocnice. Napokon ale nevládny Alfonz Paulen cestou do brnenskej nemocnice sv. Anny zomrel. Bolo to 10. apríla 1954, čiže v sobotu pred Kvetnou nedeľou.

Pochovaný bol v Brne 14. apríla 1954 v prítomnosti matky Anny, netere Márie a synovca Ľubora. V roku 1995 spopolnené ostatky previezli do Šenkvíc a v prítomnosti bratranca saleziána Antona Vácvala (✶1908 - ✞2000) ich pochoval Mons. Dominik Tóth, trnavský pomocný biskup.

V rodisku v Malých Bedzanoch odhalil pamätnú tabuľu na kostolíku 11. novembra 2001 trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol. Pri príležitosti nedožitého 100. výročia narodenia vdp. Alfonza Paulena slúžil v roku 2013 v Šenkviciach svätú omšu Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup. Vyzdvihol jeho odvahu pri pomoci blížnym, ako aj trpezlivosť a obetavosť vo väzení.

Aktuálnym čítaním Božieho slova z Knihy Nehemiáš, že "radosť z Pána je vaša sila", charakterizoval pán arcibiskup život kňaza Alfonza Paulena ako život martýra - nášho krajana. Aj obidve topoľčianske rímskokatolícke farnosti sa hlásia k túžbe beatifikácie kňaza Alfonza Paulena - rodáka z Malých Bedzian, ktoré dnes sú súčasťou mesta Topoľčany.

Dátumy z života Alfonza Paulena:

tags: #ako #sa #pise #rimskokatolicky #kostol #v