Mária v Koráne: Praotcovia a znaky božského vyvolenia

Mária (arab. Marjam) bola v čase Mohamedovho pôsobenia zaiste najznámejšou ženskou postavou na Blízkom východe. Naprieč kultúrami a náboženstvami bola známa ako Ježišova matka. Uctievali ju ako sväticu, pannu, Bohorodičku a v niektorých heterodoxných kresťanských skupinách dokonca ako bohyňu.

Moslimské pramene informujú, že v Mohamedovom čase bola ikona Márie s dieťaťom Ježišom vystavená v Kaabe. A preto neudivuje, že Mária sa spomína aj v Koráne, pričom je tu jedinou menovite uvádzanou ženou! Korán venuje Márii viac pozornosti než Nový zákon. O Ježišovej matke sa hovorí v šiestich súrach v 38 veršoch. K nim možno ešte pripočítať 33 miest v Koráne, na ktorých nachádzame Ježišovo prímenie „syn Márie“, resp. „Máriin syn“.

Ako si všimol Martin Bauschke, Mária sa spomína len v súrach, v ktorých sa vyskytuje aj Ježiš. V Koráne neexistuje jediná súra, v ktorej by bola Mária uvedená bez toho, aby bol spomenutý aj Ježiš. Svedčí to o ich spätosti v Koráne.

Čo sa v Koráne hovorí o narodení, detstve a znakoch božského vyvolenia Márie (Korán 3:33n), veľmi silno pripomína to, čo sa o Márii hovorí v novozákonných apokryfoch, zvlášť v evanjeliách o detstve.

Máriin pôvod

Za „otca“ - presnejšie povedané: za praotca Márie - je považovaný Imrán, teda biblický Amrám (Numeri 26,59), ktorý bol otcom Mojžiša, Árona a Mirjam. Mária sa nazýva „dcérou Imrána“ (arab. bint Imrán, Korán 66:12). Podľa mena rodu, z ktorého pochádzala Mária, je pomenovaná koránska súra 3: „Imránov rod“.

Meno Máriinej matky sa v Koráne neuvádza. Nazýva sa tu len opisne: „Imránova žena“ (Korán 3:35). V zhode s kresťanskou tradíciou sa v islamskej tradícii nazýva Anna či Hanna.

Aj Korán pozná najznámejší príbeh o Márii a Ježišovi - príbeh Ježišovho narodenia. Svoju najstaršiu verziu podáva v súre 19, ktorá je nazvaná podľa Ježišovej matky: „Mária“. Popri nápadnom označení Márie za „dcéru Imrána“ nachádzame v príbehu o Ježišovom narodení ďalšiu genealogickú pozoruhodnosť - oslovenie Márie: „sestra Árona“ (arab. ukht Hárún, Korán 19:28).

V kresťanskej tradícii sa brat Márie nespomína. Moslimskí komentátori Koránu špekulujú o Áronovej totožnosti. Išlo azda o známeho súčasníka alebo príbuzného Márie z toho istého kmeňa, ako sa domnieva Tabarí (†923), alebo skutočne o jej brata, ako uvažuje Thalabí (†1035)? Ibn Kathír (†1373) vo svojom komentári odkazuje na hadít (Mohamedov výrok) v zbierke Muslima, podľa ktorého už Mohamed vysvetľoval oslovenie „sestra Árona“ praxou židov, ktorí kládli mená svojich detí do vzťahu s veľkými židovskými prorokmi alebo zbožnými mužmi.

Iní vykladači poukazujú na semitskú predstavu, podľa ktorej potomkovia kmeňa boli považovaní za súrodencov praotcov. V tomto zmysle Muhammad Asad vysvetľuje, že podľa starobylého semitského jazykového úzu sa meno človeka často spájalo s menom známeho predka alebo zakladateľa kmeňovej línie. Takto bol napríklad muž patriaci do kmeňa Banu Tamin niekedy oslovovaný ako „syn Tamina“ alebo „brat Tamina“.

A keďže Mária patrila do kňazskej triedy, a preto pochádzala od Árona, Mojžišovho brata, bola nazývaná „sestrou Árona“.

Od tohto výkladu klasických a súčasných moslimských komentátorov sa odlišuje tvrdenie kresťanských teológov a neskôr aj niektorých orientalistov, že Mohamed sa jednoducho pomýlil! Ježišovu matku si omylom zamenil s Mirjam, ktorá je v hebrejskej Biblii označená za Áronovu sestru (Exodus 15,20). Paralelizácia oboch týchto ženských postáv bola známa z kresťanskej tradície: „Jedna Mária stála na brehu, pretože Mojžiš plával na vode, a jedna Mária porodila Ježiša po tom, čo jej anjel Gabriel dal prisľúbenie.“ (Afraat, †345, Homília XXI)

Podľa Martina Bauschkeho však o zámene nemôže byť ani reči. Veď ani kresťanskí teológovia netvrdia, že v Novom zákone evanjelista Lukáš považuje Alžbetu, príbuznú Márie, za súčasníčku Mojžiša, pretože ju označuje za „Áronovu dcéru“ (Lukášovo evanjelium 1,5). Ďalší príklad semitského jazykového úzu v Novom zákone možno vidieť v oslovení Ježiša: „Dávidov syn“.

Tvrdenie, že Mohamed si omylom zamenil Máriu s Mirjam, implikuje tvrdenie, že Ježiša považoval za Mojžišovho synovca, teda súčasníka. Aj keby sme akceptovali, že Mohamed v ranom období svojho pôsobenia v Mekke, do ktorého patrí súra 19, skutočne považoval starozákonnú Mirjam a Ježišovu matku Máriu za jednu a tú istú osobu, toto nedorozumenie mohlo byť objasnené najneskôr v Medine.

Lebo zo súr, ktoré tam vznikli, jasne vyplýva, že Ježiš bol poslaný Bohom, aby aktualizoval a modifikoval medzi Izraelitmi dávnejšie zanedbávanú Tóru (Korán 3:50; 5:46; 61:6). Toto vylučuje súbežnosť Ježiša s Mojžišom a takisto trvalé zamieňanie Márie s Mirjam v Koráne. Podľa Martina Bauschkeho sa treba skôr pýtať, či tu podsúvaná zámena vôbec niekedy existovala a či netreba radšej predpokladať semitský jazykový úzus, takže sa jednoducho myslí: Mária pochádzala z Áronovho pokolenia.

Podľa Suleimana Mourada má stotožňovanie Márie s Amránovou dcérou a Áronovou sestrou za cieľ poukázať na jej biblický pôvod, a nie informovať poslucháčov Koránu o jej priamom otcovi a bratovi.

Mária, Ježišova matka

Meno Márie sa v Koráne objavuje často v spojení: „[Ježiš], syn Márie“, resp. „Máriin syn“. Dodnes každý v islamskom svete vie, na koho sa myslí pod „synom Márie“, aj keď sa neuvedie výslovne Ježišovo meno.

Táto slovná kombinácia bola nápadná vo vtedajšom rečovom a kultúrnom svete. Lebo vo všeobecnosti Semiti neuvádzali ženy vo svojej genealógii. Keď Korán označuje Ježiša za „syna Márie“, toto označenie dáva rozpoznať svoj kresťanský pôvod: toto matronymum sa v Novom zákone uvádza na jednom mieste (Markovo evanjelium 6,3), ďalej ho štyri razy nachádzame v apokryfnom arabskom a 15-ráz v apokryfnom sýrskom evanjeliu o Ježišovom detstve. Pochádza pravdepodobne z Etiópie a priniesli ho moslimskí exulanti po návrate do Mediny, preto sa neobjavuje v ranom (mekkskom) rozprávaní o Ježišovom detstve (Korán 19:1-33).

V Koráne často používaná slovná kombinácia „syn Márie“ nie je len výrazom úzkeho vzťahu medzi Ježišom a jeho matkou, ale plní aj funkciu protikladu ku kresťanskému označovaniu Ježiša za „Božieho Syna“.

Synom Márie sa Ježiš nazýva aj na miestach, kde je označovaný za „Mesiáša“ (arab. al Masih). Sú tu uvedené štyri mená: Adam, Noach, Abrahám a Imrán.

Podľa islamského chápania Adam je prvým prorokom. Dostalo sa mu prímenie „otec ľudského rodu“ (arab. abul-bašar) a „Boží vyvolenec“ (arab. safij Allah). Noach - po ktorom je pomenovaná súra 71 - je v Koráne vnímaný ako prvý prorok trestu (Korán 11:36). S ním je uzavretá tá istá zmluva ako s Abrahámom, Mojžišom a Ježišom (Korán 33:7). Je označovaný ako „zjavný varovateľ“ (Korán 11:25; 71:2), „poctivý posol“ (Korán 26:107) a „Bohu poddaný a vďačný“ (Korán 17:3).

Božie poverenie dané Noachovi sa kladie do rovnosti s poverením daným Abrahámovi, Mojžišovi, Ježišovi, dokonca so zjavením daným Mohamedovi.

Podľa Koránu je Abrahám základným vzorom pre všetkých veriacich: „Učiním ťa vzorom a príkladom pre ľudí“ (Korán 2:124). Abrahám je považovaný za model veriaceho oddaného Bohu. Abrahám je Bohom vyvolený (Korán 2:130) a správne usmernený (Korán 3:33). Korán z neho robí Božieho dôverníka: „A Boh učinil Abraháma blízkym Sebe“ (Korán 4:125), podobne aj islamská tradícia. Korán dokonca raz hovorí o Svätom písme, ktoré pochádza od Abraháma (Korán 87:18-19).

Do radu týchto vyvolených Božích služobníkov patrí aj „pokolenie Imrána“, z ktorého pochádzajú Mária a Ježiš. Ako poukazuje Ludwig Hagemann, arabské sloveso istafa (vyvoliť) sa v Koráne používa hlavne na vyjadrenie vyvolenia Božích poslov ako Božích služobníkov a anjelov. Aj zvláštne povolanie a omilostenie „pokolenia Imránovho“ je uvedené slovesom istafa, a ešte viac: aj Mária je vyvolená Bohom: „Hľa, anjeli povedali: ,Mária! Boh si ťa vyvolil a očistil a vyvolil si ťa spomedzi žien tvorstva.’“ (Korán 3:42) Ako si Boh vyvolil veľké postavy skorších generácií, tak aj Máriu zo všetkých žien sveta.

Dodatok „očistil [ťa]“ je predpokladom pre Máriin pobyt v chráme (arab. mihrab), o ktorom je v Koráne reč krátko predtým. Koránom preň postulovaná podmienka - ísť na modlitbu očistený/očistená - je teda pri Márii splnená. Prijmi to odo mňa, veď Ty všetko počuješ a všetko vieš.’“ (Korán 3:35)

Táto modlitba Imránovej manželky so sľubom, že svoje dieťa zasvätí Bohu, veľmi pripomína pasáž z apokryfného Jakubovho protoevanjelia: Podľa nej Anna, Máriina matka, po zvestovaní skrze anjela povedala: „Ako žije Pán, môj Boh, či už to bude chlapec, alebo dievča, odovzdám ho Pánovi, svojmu Bohu, a bude po celý svoj život slúžiť jemu“ (Jakubovo protoevanjelium 4,1). Tento kresťanský text zas vykazuje paralely s modlitbou starozákonnej Anny z prvej Samuelovej knihy (1,11).

Mária, slobodná od hriechu?

Aj po pôrode sa Imránova manželka modlí: „... nazvala som ju Marjam. A dávam ju pod Tvoju ochranu i jej potomstvo pred Satanom vyvrhnutým“ (Korán 3:36). Podľa Koránu je Satan nepriateľom človeka. Satan a jeho démoni sa pokúšajú prenasledovať ľudí, zviesť ich a uvrhnúť do nešťastia. Na pozadí tohto učenia treba vnímať modlitbu Máriinej matky, aby vyprosila ochranu proti diablovi pre svoju dcéru a jej potomstvo.

Podľa islamskej tradície Mohamed k tomuto veršu vyhlásil: „S výnimkou Márie a jej syna sa každého dieťaťa, ktoré sa narodí, dotkne Satan a tento dotyk vedie k tomu, že dieťa vykríkne.“

Islamskí komentátori kladú toto vyjadrenie pochádzajúce z tradície prorokových výrokov (hadítov) do kontextu učenia o bezhriešnosti (arab. isma) prorokov, lebo podľa Koránu Mária a Ježiš patria k „vyvoleným služobníkom“, ktorí sú zbavení prístupu a zvádzania zo strany diabla. Či v tomto hadíte zaznievajú vágne spomienky na kresťanské učenie o nepoškvrnenom počatí Márie, ktoré sa presadzovalo po Efezskom koncile (431), to sa podľa L. Hagemanna nedá dokázať. Keď však podľa Koránu a islamskej tradície diabol ako protihráč Márie jej napokon nemohol spôsobiť nijakú škodu, zaiste je možné poukázať na paralelu s kresťanským výkladom k starozákonnej knihe Genezis (3,15): „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“

Mária, panna a matka

Po zvestovaní narodenia chlapca v Koráne (19:16-21) sa Mária opýtala: „Ako by som mohla mať syna a pritom sa ma nedotkol človek a nebola som nepočestná?!“ (Korán 19,20; 3:47a).

Paralelnosť v tvrdeniach medzi kresťanskou tradíciou a Koránom je zjavná. Už Lukáš necháva Máriu spýtať sa: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ (Lukášovo evanjelium 1:34). Cirkevní otcovia z toho vyvodzovali, že Mária zložila zvláštny sľub zdržanlivosti. Aj Korán hovorí o panenskosti Márie, no nepostuluje nejakú jej prísahu zdržanlivosti. Jednoznačné slová z mekkského obdobia, že nie je pobehlica, bezpochyby vypovedajú, že Mária vo svojej situácii vôbec nevidí možnosť stať sa matkou (Korán 19:20).

Ako došlo k počatiu? Túto otázku zodpovedá v súre 19 sám Boh: „To je pre Mňa ľahké“ (Korán 19:21a). Tehotenstvo sa len jednoducho konštatuje (Korán 19:22a), a tým aj panenský pôrod, ako fakt: „A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás. A je to už vec rozhodnutá“ (Korán 19:22b).

Pri zvestovaní Jánovho narodenia Zachariášovi sa v tejto súvislosti odkázalo na Božiu stvoriteľskú moc (Korán 19:9), takisto v Koráne 3:47, kde ide o rozprávanie o Ježišovom detstve z obdobia Mohamedovho pôsobenia v Medine. Tam sa upresňuje Boží spôsob konania: „Boh stvorí, čo chce. Keď rozhodne o nejakej veci, tak jej len povie: ,Buď’ a je“ (Korán 3:47b), to znamená, že Boh tvorí skrze svoje slovo. Odpoveďou na Máriino „Ako?“ je absolútna Božia stvoriteľská moc.

Podľa Ludwiga Hagemanna kresťanské vyznanie „narodil sa z Márie Panny“ je takisto aj koránskym vyznaním. Rozdiel v tvrdeniach spočíva v tom, že v Apoštolskom vyznaní viery sa hovorí: „[Ježiš] sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny“, zatiaľ čo v Koráne podľa jeho chápania by malo byť napísané: „Ježiš bol stvorený skrze jediné Božie slovo, narodil sa z Márie Panny“.

Korán výslovne berie Ježišovu matku pod ochranu proti obvineniam židov, ktorí „o Márii hovorili obrovskú lož“ (Korán 4:156). Táto výpoveď je zjavne namierená proti tvrdeniu, že Mária mala nemanželský pomer, z ktorého vzišiel Ježiš. Naproti tomu Korán charakterizuje Máriu výslovne ako ženu, „ktorá ochránila svoju poctivosť“ (Korán 21:91; 66:12).

Mária, znamenie pre veriacich

V Koráne sa opakovane hovorí o tom, že Božie znamenia sú hojné a zjavne prítomné v jeho stvorení a ľahko môžu byť chápané ako poukaz na Božiu všemohúcnosť a prozreteľnosť. Všetky tieto znamenia napomáhajú vieru v jedného a jediného Boha.

Aj proroci mali poslanie a poverenie viesť k tejto viere, napomínajúc a varujúc ľudí, aby na ňu pamätali. V tomto zmysle sa aj poslanie veľkých prorokov Mojžiša, Ježiša a Mohameda ako doručovateľov zjavujúceho spisu opisuje v Koráne opakovane ako znamenie Božieho milosrdenstva.

V príbehu zvestovania Ježišovho narodenia Mária počuje slová: „A bude tak stvorený, aby sme ho učinili znamením pre ľudí a milosťou od nás...“ (Korán 19:21, 3:49). Boh nakoniec a naposledy poslal Mohameda s neprekonateľným koránskym zjavením k ľuďom: Korán obsahuje „znamenia jasné, zachované v hrudiach tých, ktorým bolo dané poznanie. Naše znamenia popierajú len tí, ktorí sa krivdy dopúšťajú“ (Korán 29:49).

V tomto zmysle je Korán považovaný za trvale prítomné znamenie a samotné koránske zjavenia sa označujú za „ájat“, t. j. za Pánove znamenia.

Aj Mária sa spolu so svojím synom v Koráne označuje za „znamenie pre stvorených“ (Korán 21:91; 23:50). Aj z jej príbehu sa dá vyčítať Božie konanie. Je považovaná za vzor veriacej ženy a predstavená ako príklad pre veriacich (Korán 66:12). Ako manželka najskôr neveriaceho faraóna v modlitbe vyznáva svoju vieru (Korán 66:11) a kráľovná zo Sáby predchádza neveriacich vo svojom okolí vo viere (Korán 27:23-33), tak aj Mária stojí ako veriaca oproti neveriacim Izraelitom.

Tým sa Mária popri faraónovej manželke a kráľovnej zo Sáby, a v protiklade k neveriacim manželkám Noacha a L...

tags: #ktory #patriarcha #sa #povazuje #za #praotca