Biblia: Význam Útočisko a Pevnosť

V Biblii nachádzame mnohé odkazy na útočisko a pevnosť, ktoré symbolizujú Božiu ochranu a prítomnosť v živote veriacich. Tieto koncepty sa objavujú v rôznych kontextoch, od vojenských konfliktov až po osobné skúsenosti so strachom a neistotou.

Dávid hľadá útočisko v Bohu

Žalm 62: Boh ako Útočisko a Pevnosť

Žalm 62 je výstižným príkladom toho, ako Dávid vnímal Boha ako svoje útočisko a pevnosť. Leitmotívom tohto žalmu je istota v Bohu, ktorá Dávidovi umožňuje nájsť pokoj a utíšenie vnútra aj v ťažkých časoch. Keď čítame v Starom zákone o Dávidovi, neraz bol obklopený nepriateľmi či závistlivcami, ktorí ho chceli pripraviť o trón, ba želali si jeho smrť. On sám bol však ukrytý v hlbokom pokoji, ktorý mal v Bohu.

Dávid o svojich peripetiách a vnútorných zápasoch hovorí v mnohých žalmoch. Čo sa od neho môžeme učiť je, že sa znova a znova vracia do nedobytného hradu, ktorým mu je Pán Boh. Dávidova ohrozená duša sa utíši v Bohu. Dôveruje Mu, že Boh zasiahne. Výrazy: „moja skala, moja spása, môj hrad; skala mojej sily, moje útočisko“ výstižne hovoria, v akej situácii je autor žalmu a čo pre neho znamená Pán Boh. Podľa žalmistu to isté má Boh znamenať aj pre ďalších: oslobodenie (spása), bezpečie a istotu (skala, hrad, útočisko), budúcnosť (nádej).

Dávid varuje pred lákavým pokušením, spoliehať sa na ľudskú moc (por. Ž 146, 3 - 4), pomoc a prostriedky, na majetok nadobudnutý nečestne - útlakom, lúpežou či iným zneužitím moci.

Kľúčové verše zo Žalmu 62:

• Žalm 62,2: „Len v Bohu utíši sa moja duša; od Neho pochádza moja spása.“
• Žalm 62,3: „Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; veľmi sa nesklátim.“
• Žalm 62,9: „Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom.“

1. Kniha Machabejcov: Pevnosť ako Fyzické a Duchovné Útočisko

V 1. knihe Machabejcov nachádzame príbehy o bojoch Izraelitov proti pohanským národom. V týchto príbehoch slúžili pevnosti ako fyzické útočisko pre tých, ktorí sa ocitli v ohrození. Zároveň však tieto pevnosti symbolizovali aj duchovnú silu a odhodlanie Izraelitov brániť svoju vieru a tradície.

Keď sa okolité národy dopočuli, že bol postavený obetný oltár a že svätyňa bola obnovená ako predtým, zmocnil sa ich veľký hnev. Radili sa, ako zahubiť Jákobov rod, žijúci uprostred nich.

Šimon odišiel do Galiley a zviedol mnoho bitiek s pohanmi; drvivo ich porazil. Prenasledoval ich až po brány Ptolemaidy. Z pohanov padlo asi tritisíc mužov. Ich veci vzal ako korisť. Potom vzal so sebou ľudí z Galiley a Arbatty i so ženami, deťmi a so všetkým, čo mali, a viedol ich za veľkého jasotu do Judska.

Keď Júda Makabejský a jeho brat Jonatán prekročili Jordán a tri dni pochodovali púšťou, stretli sa s Nabatejčanmi, ktorí im pokojamilovne vyšli v ústrety. Nabatejčania im vyrozprávali všetko, čo sa prihodilo ich bratom v Gileáde, že mnohí z nich boli zovretí v Bocre, v Bosore, v Aleme, v Chasfe, v Makede a v Karnaine, to všetko sú opevnené a veľké mestá. Sú zovretí aj v ostatných mestách Gileádu a povedali, že je pripravený rozkaz na druhý deň, aby zaútočili proti pevnostiam, obsadili ich a všetkých, čo sú v nich, v priebehu jediného dňa zničili.

Vtedy sa Júda s jeho vojskom okamžite obrátili na púšť smerom do Bocry. Júda dobyl mesto a ostrím meča v ňom pozabíjal všetkých mužov, vzal si všetko ako korisť a mesto spálil ohňom. V noci odtiaľ vyrazil a pochodoval k ďalšej pevnosti. Keď Júda videl, že sa útok začal a že z mesta stúpa až k nebu krik, hlas trúb a veľký hluk, povedal mužom zo svojho vojska: Dnes bojujte za svojich bratov! Vyrazil s tromi oddielmi a napadol nepriateľa od chrbta. Trúbili na poľniciach a v modlitbe volali.

Júdovi ľudia dobyli mesto a chrám spálili ohňom so všetkými, čo boli v ňom. Tak bol pokorený Karnain a už sa nemohol vzoprieť proti Júdovi. Vtedy Júda zhromaždil všetkých Izraelitov, ktorí boli v Gileáde, od najmenšieho po najväčšieho, aj ich ženy, deti a majetok; bolo ich veľmi veľa. Zhromaždil ich, aby šli do Judska. Prišli až k Efrónu. Toto veľké mesto ležalo na ceste a bolo mocne opevnené. Nedalo sa obísť ani napravo, ani naľavo, bolo treba cezeň prejsť. Júda zahubil všetkých mužov ostrím meča a od základov zničil mesto. Nechal ho vyrabovať a prešiel cez mesto ponad pobitých.

Taktiež v Biblii zohrávali vrchy a kopce veľmi dôležitú úlohu. Takmer vždy to bolo miesto Božieho zjavenia a jednania s Jeho ľudom. Napríklad ľud Boží putoval po vyjdení z Egypta tri mesiace k vrchu Sinaj, kde sa im zjavil Boh a odovzdal im skrze Mojžiša zákon. Podobne žalmista v 121. žalme vyznáva: „Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem.“

Hora Sinaj

Medzi ďalšie významné hory patrí aj Ararat, na ktorom podľa Biblie pristál Noe so svojou archou po potope sveta.

V nedávnej minulosti, až do 1. svetovej vojny bolo toto dnešné územie Turecka obývané najmä Arménmi. Počas Arménskej genocídy, ktorú na arménskom národe spáchali Turci v rokoch 1915 - 1918 a dodnes je predmetom trpkých sporov, táto oblasť dokonale zmenila etnické zloženie. Arméni boli doslova vyhladení. A tak sa dnes príslušníci tohto starého národa na siluetu Araratu nostalgicky pozerajú len spoza hranice, pričom z hlavného mesta Jerevanu je vidno siluetu hory ako na dlani. Arméni považujú za svoju česť a otázku prestíže vystúpiť na vrchol Araratu.

Treba povedať, že výstup na najvyššiu tureckú horu Ararat nie je technicky príliš zložitý. Ide o takzvaný "choďák". Stačia mačky, cepíny, najlepšie miestny sprievodca a kondícia. Hneď na začiatku nás auto vyviezlo kúsok nad dedinu Eli, do výšky asi 2 200 m. Do prvého základného tábora C1 nás čaká asi tisíc metrov vcelku v pohodlného stúpania, ktoré zaberie asi 4 hodiny chôdze. Po ceste prechádzame okolo stanov pastierov, kde si dávame čaj a osvieženie.

So stúpajúcou nadmorskou výškou pribúda kamenia a kamennej sutiny. Všetci sme drkotali zubami a na cestu vyrazili so zalepenými očami za tmy s čelovkami na hlave. Mráz bol nemilosrdný a čoskoro nás všetkých prebral k životu. So stúpajúcou nadmorskou výškou vzduch redol a nadýchnuť sa bol čoraz väčší problém. Začínali sa aj prejavovať prvé príznaky výškovej nemoci a fyzickej námahy. Mnohým sa točila hlava a rýchlo ubúdali fyzické sily. Ale s tým zrejme každý rátal, každý mal dostatok skúsenosti. Každý si dokázal rozložiť sily a bojovať. A tak sme sa na vrchol dostali všetci. Hoci bola riadna fujavica a výhľad iba na niekoľko metrov, boli sme na vrchole bájneho Araratu. Smola bola v tom, že o celý čas som videl iba mlieko. Totálna hmla. Aj vrcholové fotky budia dojem, že som bol pred bielou plachtou vo fotoštúdiu. Žiaden výhľad, žiadna panoráma. Škoda, no nevadí.

Videli sme síce len jeden druhého a vrcholovú značku, no ovládol nás pocit veľkého šťastia.

Príklady z 1. knihy Machabejcov:

• 1 Mach 5,9: Izraeliti utekajú do pevnosti Datema pred pohanmi.
• 1 Mach 5,26: Mestá Bocra, Bosora, Alem, Chasfo, Maked a Karnain sú opevnené mestá, kde sa Izraeliti cítia v bezpečí.
• 1 Mach 5,43: Pohania utekajú do chrámu v Karnaine, hľadajúc útočisko.

Hory ako Symbol Viery a Duchovného Rastu

Hory v Biblii nie sú len geografické miesta, ale aj symboly viery, duchovného rastu a blízkosti k Bohu. Výstup na horu môže predstavovať prekonávanie prekážok a dosahovanie vyšších cieľov. Hory majú v Biblii špeciálne postavenie. Sú miestami, kde sa Boh zjavuje, kde sa dejú dôležité udalosti a kde ľudia nachádzajú útočisko a inšpiráciu.

Verím, že Božím plánom pre nás je, aby sme toto miesto Božej prítomnosti objavili. A nielen to. Ale aby sme naň aj vystúpili a zotrvávali na ňom. Je to práve tu, kde zažijeme Božiu ochranu, naplnenie a uvidíme veci z úplne inej perspektívy. Toto je dôvod, prečo sa nás nepriateľ v tomto výstupe snaží zastaviť. Avšak to by nás nemalo odradiť. Je veľmi smutné, že mnohí kresťania zostanú po celý život len na úpätí tohto vrchu, alebo prídu len do jeho polovice.

Tabuľka: Hory a ich Význam v Biblii

Olivova hora

tags: #biblia #ty #si #moje #utociste #pevnost