V teologických vyjadreniach sa často stretávame s akousi pasívnou formou, ktorou sa vyjadruje zostavenie kánonu. Tieto vyjadrenia formulujú zostavenie kánonu v tom zmysle, že biblický kánon „sa zostavil“, alebo „bol zostavený“, v lepšom prípade je to formulácia, že ho „zostavila Cirkev“. Dôležité je všimnúť si, že takéto vyjadrenia sú absolútne nepresné a zastierajú dôležitý fakt, že za zostavením kánonu boli konkrétni ľudia.
Čo je cirkev?
Slovo "cirkev" pochádza z gréckeho slova "ekklesia", ktoré je odvodené od dvoch slov: "ek" čo znamená "von" a "kaleo" čo znamená "zavolať". Výsledný význam je "zavolaný von" alebo "zhromaždenie". Je dôležité poznamenať, že slovo "cirkev" nemalo nikdy medzi Grékmi žiadny náboženský význam.Jednotlivé biblické spisy vznikali príležitostne podľa evanjelizačnej potreby. Apoštoli listami povzbudzovali miestne cirkvi i jednotlivých kresťanov a objasňovali niektoré vieroučné otázky, Matúš adresoval svoje evanjelium Židom, Marek chcel zachytiť kázne apoštola Petra, Lukášove spisy sa javia ako katechéza podávaná istému zámožnému Teofilovi (porov. Lk 1,3; Sk 1,1) a Ján zrejme písal svoje evanjelium pre prehĺbenie viery kresťanov Malej Ázie, ktorí už v základoch poznali Kristovu náuku.
Samotný Boží Syn hovorí, že zostáva s nami až do konca sveta v Duchu Svätom, ktorý nás má naučiť a pripomenúť všetko, čo nám Ježiš odovzdal. Cirkev je božskou inštitúciou, čiže Duch Svätý je garantom zachovania pravej viery.
Rôznych katechéz, listov, či evanjelií bolo však napísaných omnoho viac, ako tých, ktoré poznáme zo súčasnej Biblie. Kresťanské spisy rôzneho druhu sa šírili po celom kresťanskom svete a len postupne sa stávali známymi v celej Cirkvi. Spisy ako 2. Petrov list, Júdov list či Jánova apokalypsa v Sýrii zrejme neboli dobre známe ešte ani v 4. storočí. Počas prvých troch storočí neexistovalo pevné pravidlo, ktoré by jasne vymedzovalo, ktoré knihy s absolútnou istotou neomylne zachytávajú Božie slovo, a ktoré nie.
Cirkev nie je zhromaždená vo fyzickom zmysle ako to bolo v čase Mojžiša. Všetci, ktorí patria Kristovi sú povolaní a zhromaždení v duchovnom význame. Sú povolaní z hriechu tohto sveta, aby nasledovali učenie Krista.
Cirkev mala vždy v úcte Božie písma, ako si uctieva aj Pánovo telo, a neprestáva podávať veriacim Chlieb života, vzatý zo stola tak Božieho slova, ako aj Kristovho tela. Kresťanstvo je náboženstvom Božieho „Slova“, ktoré „nie je napísané a nemé slovo, ale Slovo vtelené a živé“.
Michelangelov Posledný súd, detail s postavami svätých.
Význam Svätého písma a jeho výklad
Autorom Svätého písma je Boh, ktorý inšpiroval ľudských autorov posvätných kníh. Inšpirované knihy učia pravdu. Vo Svätom písme Boh hovorí človeku ľudským spôsobom. Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, „literárne druhy“, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase.
Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický. Slovný zmysel: Je to zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu. Duchovný zmysel: Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí.
- Alegorický zmysel: Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi.
- Morálny zmysel: Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali.
- Anagogický zmysel: Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú smerom do našej vlasti.
Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať, ktoré spisy majú byť započítané do zoznamu posvätných kníh. Tento úplný zoznam sa volá „kánon“ Svätého písma a obsahuje 46 spisov Starého zákona a 27 spisov Nového zákona.
Cirkev ako nielen božská, ale aj ľudská inštitúcia bola náchylná viac rozlišovať v situácii, keď sa v spoločnosti nachádzala v pozícii menšiny. Starovek je prešpikovaný spismi mnohých znalcov Božieho slova, ktorí sú nazývaní cirkevnými otcami. Títo teológovia viedli siahodlhé polemiky s humanistami svojej doby. Grécka filozofia ovplyvnila formovanie kresťanskej teológie. Cirkevní otcovia reagovali na podnety, ktoré sa javili ako protiargumenty pre akceptovanie kresťanstva.
Ak sa vyhneme dvom extrémom, ktorými sú nekritická akceptácia „sveta“ alebo jeho paušálne odmietanie, môžeme sa vydať na cestu rozlišovania a integrácie, ktorá môže byť osožná pre obe strany.
Význam svätých pre Cirkev a svet
Svätec je v istom zmysle tiež takým naším mentorom, ktorý môže byť naším ľudským vzorom a zároveň nás priťahuje k Bohu. Jednoznačne vidieť trend hľadať si blízkych svätcov medzi tými, ktorí žili nedávno a riešili podobné životné dilemy problémy ako my. Svätosť priťahuje, láka, inšpiruje, lebo každý má v sebe túžbu byť lepší.
Svätý otec František obrazne hovorí, že chce, aby boli svätí aj v teniskách a rifliach.
Mení sa aj obraz svätosti. Svätý otec František obrazne hovorí, že chce, aby boli svätí aj v teniskách a rifliach. Zdá sa, že teraz potrebujeme práve takýchto ,normálnych‘ svätcov, ktorí žijú náš bežný život - a zrazu sú niečím výnimoční. Je to aj motivujúce: aj ja môžem byť taký, nemusím ani urobiť nič mimoriadne, iba naplno žiť alebo naplno niečo prijať, napríklad bolesť a utrpenie ako Chiara. Práve toto je teraz, najmä v Európe, príťažlivé. Vidím to aj ja. Keď rozprávam mladým Chiarin príbeh, počúvajú. Vedia si ho predstaviť, vedia, že to sa môže stať aj im. A keď sa nás takáto svätosť dotýka, máme aj potrebu modliť sa k nej.
Katolícka cirkev odporúča modliť sa k svätým, pretože oni sú bližšie k Bohu. Ale pre laika to môže vyzerať tak, že svätý sa za nás v nebi prihovára, vlastne niečo za nás tam hore vybavuje, pripomína to dokonca akýsi klientelizmus. Prečo sa nestačí modliť k Bohu, prečo sa modliť k svätcovi? Boha si vieme ťažko predstaviť. A modliť sa k niekomu, koho si neviem predstaviť, je ťažké. Ale modliť sa k niekomu, koho som videl na vlastné oči, poznal som jeho osudy, alebo bol významný v niečom, čo mi je blízke, je ľahšie, také ľudskejšie.
Výrazne iný vzťah k uctievaniu svätých majú protestantské cirkvi, ktorých veriaci sa často s údivom pozerajú na to, ako sa dokazujú zázraky, ktoré mali vykonať adepti na svätorečenie, ale aj na to, ako sa postupne rozširuje zoznam svätcov v katolíckej cirkvi.
Top 10 Catholic Saints Every Catholic should Know
Cirkev ako spoločenstvo svätých
Cirkev je svätá, lebo jej svätosť má pôvod vo svätosti zakladateľa Ježiša Krista. Cirkev je teda "svätý Boží ľud" a jej členovia sa volajú "svätí". Je pravda, že jej členovia dosahujú len nedokonalú svätosť, ale s využitím prostriedkov spásy (sviatosti, Sväté písmo, viera, modlitba...) majú získať dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec.
Výzva k svätosti v dnešnej dobe
V pohnutých dejinných časoch si musíme uvedomiť, že riešenie problémov, ktoré nás sužujú, môžeme nájsť len sami v sebe. Nebojujeme politický, sociálny alebo zdravotný boj, ale sme vojakmi v dlhodobej vojne proti telu, diablovi a svetu, ktorá siaha až k počiatkom stvorenia. V tomto boji vnútorný život je pre každého z nás jedinou nevyhnutnou vecou. Pravý život človeka totiž nie je povrchný a vonkajší život tela, ktoré je určené na rozklad a smrť, ale nesmrteľný život duše, ktorá riadi svoje sily správnym smerom.
Nikto nevedel tak dobre ako svätý Jozef, aká krehká je Rímska ríša, hoci navonok sa tak nezdala, a nikto si nebol tak dobre ako on vedomý perfídnosti Sanhedrinu. Napriek tomu dodržiaval rímsky zákon o sčítaní ľudu a židovské predpisy pri Ježišovej obriezke, pričom nikdy nepodnecoval násilnú vzburu proti autorite. V jeho srdci nebol hnev, iba pokoj a jediná nenávisť, ktorú poznal, bola voči hriechu.
Rok svätého Jozefa, ktorý vyhlásil pápež František, sa skončil, ale úcta k svätému Jozefovi musí naďalej oživovať katolíckych veriacich a posúvať ich k úsiliu o svätosť, ktorá má svoj vrchol v Ježišovi Kristovi. On jediný má absolútnu a univerzálnu plnosť milosti a On a iba On robí veľkých svätých.
Ako môžeme poznať, ktorá cirkev je cirkev Nového Zákona?
Boh opísal znaky Jeho cirkvi v Biblii. Mali by sme hľadať znaky, ktoré mala cirkev v Novom Zákone pre jej identifikáciu, ako aj ľudí, ktorí v nej budú.
| Znak | Popis |
|---|---|
| Pôvod | Musí vzniknúť v Jeruzaleme. |
| Hlava Cirkvi | Kristus. Na zemi nie je žiadna hlava Cirkvi. |
| Organizačná štruktúra | Nie sú v Pánovej cirkvi žiadne hierarchické stupne ani prepojenia. |
| Starší (biskupi) | Každý zbor ustanovoval vlastných starších, nazývaných tiež biskupmi. |
Svätí a Sväté Písmo sú neoddeliteľnou súčasťou kresťanskej viery. Cirkev mala vždy v úcte Božie písma, ako si uctieva aj Pánovo telo, a neprestáva podávať veriacim Chlieb života, vzatý zo stola tak Božieho slova, ako aj Kristovho tela.