Povolanie bolo volaním daným zadarmo. Byť povolaný Bohom je vždy nečakaná, nezaslúžená milosť. Na začiatku povolania je iba Boh, ktorý je tiež jediným dôvodom jeho jestvovania. Boh volá, lebo chce zachrániť a zveruje povolanému svoj projekt. Povolanie je teda „vecou dôvery“. Povolaný je vždy len dlžníkom dôvery. Mať dôveru v „Dôverníka“ je jediná vhodná odpoveď.
Zvestovanie Panne Márii
Dialóg s Bohom a cesta viery
Povolanie začína dialógom, ktorý je v skutočnosti vždy otvoreným rozhovorom a končí vtedy - a ak - zanecháte rozhovor. Všetky biblické rozprávania o povolaní sa predstavujú ako dialóg s Bohom - priamy alebo sprostredkovaný - s vyvolenou osobou. Boh volá, keď dáva poslanie, sľubuje osobnú vernosť voči tomu, ktorému zveruje úlohu v živote. Prijať dialóg je spôsob, ako reagovať na povolanie a umožňuje volanému vstúpiť do vzťahu s Bohom Otcom, Bohom Synom a Bohom Duchom Svätým.
Byť volaná Bohom - to bol začiatok cesty viery, ktorú prešla Mária. Prijať vlastné povolanie znamená urobiť prvý krok na akejkoľvek ceste viery. Mária spoznala Boha, keď spoznala jeho plán o nej a keď ho počúvala. Boh ju pozval k niečomu, čo bolo pre ňu nemožné. Pre toho, kto sa cíti byť povolaný, nie je nikdy problémom to, čo bol vyzvaný urobiť, ale kto ho volá a prečo.
Prečo na Márii záleží - nedeľná kázeň biskupa Barrona
Štruktúra Zvestovania Panne Márii
Naratívna štruktúra Zvestovania Panne Márii je jasná: Predstavenie postáv (Lk 1,26b-27), zjavenie anjela a reakcia Panny Márie na pozdrav (Lk 1,28-29), posolstvo anjela a Máriina otázka (Lk 1, 30-34), odpoveď anjela a Máriin súhlas (Lk 1,35-38a). Posol trikrát odhaľuje Márii Boží plán a ona toľkokrát odpovie. Lepšie vysvetlenie toho, čo sa jej ponúka, zodpovedá lepšiemu prijatiu ponuky. Mária Zvestovania je mladá žena povolaná k neočakávanému materstvu.
V oznámení o počatí Ježiša (Lk 1,26-38) dominuje kristologický záujem. Je to viac oznámenie o neočakávanom narodení (por. Sdc 13,3-5.7; Iz 7,14-17), ako (iný) príbeh o povolaní (Sdc 6,11-24). Je viac zameraný na anjelovo posolstvo ako na nejakú víziu (por. Lk 1,11-12). Ježiš bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Vyvolenej Matke, ktorá namieta, že je panna, (Lk 1,34), sľubuje príchod Ducha Svätého (Lk 1,35). Pripomína jej Božiu všemohúcnosť, čoho dôkazom je materstvo Alžbety, ktoré nedávno začalo (Lk 1,36 - 37).
Keď je zatienená silou Najvyššieho, ten, ktorý sa z nej narodí, bude nazývaný Božím Synom (Lk 1,35, porov. 26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. 30 Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. 36 Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná!
Po prvé, pozdrav anjela Gabriela (Lk 1,28). K obvyklej formule „Buď pozdravená“, dodáva výraz „plná milosti“, ktorý sa snaží opísať osobnú situáciu Márie, plnej milosti. Výraz „Pán s tebou“ sa nevzťahuje na počatie Ježiša, ešte neuskutočnené, ale ubezpečuje Máriu o Božej zhovievavosti potom, ako jej zveril poslanie porodiť Božieho Syna (Lk 1,31-33.35). Materstvo Ježiša je výsledkom - nie príčinou - prijatia Božieho plánu. Pozdrav teda začína dialógom o povolaní. Márii sa oznamuje, že Boh s ňou počíta.
Druhé mariologické tvrdenie je zamerané na oznámenie panenského materstva (Lk 1,34-35.37). Svojou otázkou („Ako je to možné? Nepoznám muža“), Mária nevyjadruje námietky, ani nedáva najavo neveru a o to menej verejný odpor. Zdôrazňuje len, že podľa nej je tento božský plán nemožný, čo je charakteristická téma príbehov o povolaní (Jn 17,17; Sdc 6,15; 13,17). Syn Panny Márie bude možný, lebo pre Boha nič nie je nemožné (Lk 1,37). Panenské materstvo Panny Márie je iná tvár Božieho synovstva Ježiša.
V neposlednom rade je rozhodujúce pre obraz Panny Márie u Lukáša, jej prijatie Božieho plánu: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38). Mária sa nepodriaďuje nevyhnutnému. Želá si len, aby sa stalo to, čo jej bolo povedané. Úplná podriadenosť vlastného života a vlastných plánov (Lk 1,27) mení plnú milosti na slúžku. Viera, ktorá je službou a súhlasom, realizáciou toho, čo je povinné, úplnou realizáciou, ale bez zásluh, je slobodnou reakciou toho, kto počúva svojho Boha (Lk 8,21).
Mária ako vzor viery
Úloha Panny Márie v spáse sveta
Mária si uvedomila, že Boh zamýšľa zachrániť svoj ľud v tej chvíli, keď spoznala, že Boh počíta s ňou. Oznámenie o narodení Ježiša sa zhodovalo s výzvou, aby sa stala jeho matkou. Úsilie, aby Máriin Boh bol aj naším vlastným Bohom, nás má animovať k prežívaniu kresťanského života ako výzvy od Boha pomôcť mu, aby bol medzi nami prítomný. Povolaním Márie bolo toto a teraz to môže byť aj naším povolaním. Ak odpovieme kladne, Boh bude mať miesto, aby bol prístupný pre ostatných, a môžeme sa podobať Matke Božej. A to nie je žiadna maličkosť! To je práve to, o čo tu ide.
Rozprávanie o povolaní Márie, okrem toho, že nám ukazuje dôvod jej veľkosti, môže nám zjaviť základné charakteristiky nášho osobného kresťanského povolania. V skutočnosti nám zjavuje postoj Boha, ktorý keď nám dáva špeciálnu úlohu, zamýšľa spasiť svoj ľud. Má projekt spásy a zveruje ho tomu, kto ho chce prijať. Keď dnes znova myslíme na povolanie Márie, mohli by sme sa všetci cítiť byť pozvaní Bohom pomôcť mu, aby dnes znova ľahšie vstúpil do sveta. Každé autentické povolanie sa rodí z veľkej dôvery Boha v svojho vyvoleného. A tak to bolo aj v prípade Márie.
Pozvať pannu, aby sa stala jeho matkou, bol predovšetkým obrovský akt dôvery zo strany Boha. Božská iniciatíva, prekvapujúca aj pre Máriu, lebo to bolo úplne nečakané, sa nachádza na začiatku každého povolania. Boh vždy veľmi riskuje, keď dobrovoľne stavia na niekom, kto zostane prekvapený z toho, čo sa mu oznamuje a žije bez istoty, že by to bolo možné. Na začiatku každé povolanie teda naznačuje, že je to nevysvetliteľná a nezaslúžená ponuka Boha v prospech vyvoleného. Kto si však všimne toto volanie, nemá sa cítiť sám a bezmocný zoči-voči zodpovednosti, ktorú má prijať. Boh tým, že ho volá po mene, robí ho predmetom svojej viery a svojej dôvery. Ak Boh s nami počíta, dôvod je ten, aspoň pre neho, že pre neho máme veľkú cenu.
Vedomie osobného povolania je najdôležitejší dôvod, ktorý máme mať, aby sme mali dôveru v seba samých, lebo ak Boh mal dôveru v nás, nemáme dôvod sa strachovať. Mária sa správala presne tak. Nech Boh čokoľvek konkrétne myslel pre každého z nás, je tu viac ako dostatočný dôvod, aby sme zostali v úžase. Tento Boh nás oceňuje až do tej miery, že nám zjavuje svoj projekt a počíta s nami. A preto, kto bol povolaný od Boha, aby mu pomáhal v spáse iných, nemá sa nikoho a ničoho báť, a môže veľa získať. Strach je zakázaný pre každého Bohom povolaného, ako to bolo aj pre Máriu: „Neboj sa Mária“ /Lk 1,30/, povedal jej ten, ktorého poslal Boh.
Viera ako odpoveď na Božiu dôveru
Je len jediná správna odpoveď na dôveru, ktorú Boh ponúka tomu, koho volá: viera, ktorá je, ako nás učí Mária z Nazaretu, úplným súhlasom. Keď Boh s niekým počíta a dôveruje mu, chce, aby sa aj jemu verilo, aj keď to, čo nám ponúka, by sa zdalo byť absurdným. Márii - nezabudnime na to - navrhol, aby bola matkou bez toho, že by prestala byť pannou. Aj ona sa pýtala, ako by to bolo možné. A predsa tu korení zázrak. Kto verí v Boha, poskytuje mu prijatie. Kto mu dá svoj súhlas, príde až k tomu, že mu dá život a lono. Panna sa stane Matkou Boha, lebo mu dôverovala a svet získal svojho Spasiteľa, keď Boh našiel niekoho, kto mu veril.
Prečo nás teda toľko stojí veriť Bohu? Neuvedomujeme si, že Boh vyžaduje vieru len potom, keď nám dal zakúsiť dôveru, ktorú má v nás. Nerozmýšľame nad tou skutočnosťou, že ak nás o niečo žiada, je to preto, lebo nám veľmi dôveruje. Teda, ak sa necítime byť dôverníkmi Boha, jeho dôvernými priateľmi, náš život v poslušnosti sa stáva trápením. Ak sa cítime byť len poslanými, ale nemilovanými, ľuďmi, od ktorých sa len vyžaduje bez toho, aby boli uznaní, nedokážeme ho poslúchať. Ako za čias Márie, Boh naďalej hľadá toho, kto by mu veril a ponúkol svoje lono. Máriin Boh, aby spasil svet, nemôže robiť nič iné, ako vteliť sa. Dnes tak, ako včera. Ak ho vnímame ako neprítomného v našom svete, ďaleko od našej reality, ako toho, ktorý sa nezaujíma o naše problémy, nemáme za to obviňovať jeho. Dôvod je ten, že dnes nenachádza medzi nami tú, ktorú jedného dňa našiel v Nazarete.
Lukáš nám pripomína, že Máriino šťastie začalo, keď uverila svojmu Bohu. Ukracujeme sa o Máriino šťastie, keď odmietame poslúchať Boha. A predsa nemalo by to byť tak ťažké. Mária nepotrebovala úplne patriť Bohu, aby ho počala vo svojom lone. Veriaci, ako Mária, aby sa stal dôverníkom svojho Boha, aby svoj život urobil Božím, potrebuje len vieru; aby mu dal telo a domov, aby sa stal človekom, aby ho priviedol na svet a daroval svetu, nie je potrebný žiaden zázrak, ale len viera. Stane sa členom našej rodiny, ak sa dáme úplne k jeho službe. Boh aj dnes pokračuje v spáse sveta a hľadá veriacich ako Mária, ktorí mu dovolia vstúpiť do svojho života. Ako môže byť znova Bohom Márie, vždy milovaným, ak dnes nenachádza nikoho, kto by mu požičal lono a srdce? On je pripravený opakovať v každom z nás tie isté zázraky, ktoré učinil vo svojej Matke. Stačilo by, keby našiel tú istú dispozíciu a oddanosť. Ak nedokážeme nasledovať vieru Márie Panny, načo nám slúži naša nábožnosť? Ak sa nedokážeme dať do služieb Boha, ako môže On spasiť náš svet? Strácame Boha (a stráca ho aj svet), pretože Bohu neveríme, nedávame mu život a poslušnosť.
Mária a duchovný boj
Anjel Gabriel zvestuje Márii, že našla milosť u Boha a bude matkou Božieho Syna. Bola to veľká historická chvíľa, keď sa Boh ponúka ľudstvu, a hlavná otázka visí nad pannou Máriou. Dokáže v tej jedinečnej chvíli dať svoj život k dispozícii Božím plánom? Ide o riskantné, ba až revolučné rozhodnutie. Aby sme lepšie pochopili význam tohto momentu, pozrime sa na biblický kontext a Máriinu reakciu.
Mária je z Božieho posla vyľakaná, ale uvažuje triezvo: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjelove argumenty ju však privedú k súhlasu prijať materstvo: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Mária nemá v dejinách spásy obdoby, nemôže nikoho napodobniť, koná ako originál, koná samostatne. Jej odpoveď nie je len jej osobným súhlasom, ale bola daná v mene celého ľudského pokolenia.
V prvom rade Mária dostala nielen veľkú, ale jedinečnú, doslova unikátnu milosť od Boha, ako sa aj dočítame v Biblii, keď Boh poslal anjela Gabriela, aby jej zvestoval: „Raduj sa, milosti plná! Pán s Tebou.“ (Lk 1, 28) A ďalej anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Toto sú slová, ktoré adresoval Boh Márii, a veľmi dôležité je spojenie milosti plná, ktoré naznačuje, že Boh jej udelil nielen niekoľko milostí, ale plnosť milostí, ktoré dostala ako výsadný dar - a prostredníctvom tohto daru sa stala dokonalou vo viere.
Tento moment navštívenia je kľúčový, pretože tu sa začína odvíjať celá dejová línia dokonalého Božieho plánu s cieľom vykúpiť ľudstvo a spasiť svet. V tejto chvíli Mária dostáva možnosť prijať toto úžasné a mimoriadne poslanie, ktoré špeciálne pre ňu Pán pripravil. Uvedomme si však dôležitú skutočnosť, akou je, že Mária mohla toto pozvanie odmietnuť (keďže Boh nám dal slobodnú vôľu).
Mária je Matka a Učiteľka, ktorá nás podporuje, aby sme mohli „letieť“ na ceste svätosti. Povolanie k svätosti je jednoduché a prístupné všetkým. Skutočná zbožnosť je takpovediac turbo, ktoré je rozdielové na ceste k svätosti. Áno, Boh túži, aby sme sa stali svätými, aby sme dosiahli plnosť života už tu na zemi a aby sme boli oslávení po jeho boku vo večnosti. Svätosť nie je výsadou niekoľkých, ale všeobecné povolanie, povolanie každého z nás. To znamená, že každá naša myšlienka, každé slovo, naše skutky, ale aj utrpenie, všetky naše túžby musia smerovať k Bohu.
Nemáme dôvod sa báť. Ak dovolíme Bohu, aby v nás prebýval, jeho láska premení váš život na majstrovské dielo svätosti. Cesta k svätosti je vyznačená Ježišovým evanjeliom, ktoré si vyžaduje pokoru srdca, neustálu modlitbu, sebazaprenie, dôveru v Božiu prozreteľnosť a poslušnosť Božej vôli. Nejde tu o silu vôle alebo zdokonaľovanie sa, ale skôr o prijatie Božej milosti a pomoci s pokorou a dôverou. A na to je nevyhnutné nájsť Pannu Máriu! Práve Mária nás vedie, sprevádza na tejto ceste svätosti.
Preblahoslavená Panna Mária teda nie je len naša nebeská Matka, Orodovníčka a Prostrednica milostí, ale zároveň aj naša Ochrankyňa pred útokmi a úkladmi diabla. Totižto diabol Pannu Máriu nielenže nenávidí, ale doslova ju nevie vystáť. Nevie ju vystáť, pretože Mária je priam zosobnením pokory, vlastnosti, ktorou tak veľmi diabol pre svoju obrovskú pýchu opovrhuje.
Uteká pred našou nebeskou Matkou (a tým pádom uteká aj od nás, keď sa k nej modlíme), pretože neznesie jej prítomnosť, a práve preto je veľmi múdre, potrebné a nevyhnutné vinúť sa „pod jej ochranný plášť“. Nie nadarmo sa modlíme modlitbu: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty, Panna slávna a požehnaná.
Avšak toto puto je také ako žiadne iné, pretože sa jedná o puto, v ktorom sa stretla dokonalá a bezpodmienečná láska Matky s dokonale bezpodmienečnou láskou Syna. Z tohto dôvodu je svätá Matka vždy a všade prítomná tam, kde je aj jej Syn. Jej miesto je pri Ježišovi, tam, kde ju chce mať sám Boh. Preto akékoľvek odopieranie, zanedbávanie či ignorovanie Máriinho výnimočného postavenia, ktoré jej Boh právom dal a ktoré sám Ježiš chce, aby sme jej vyznávali, je urážkou samotného Pána, pretože, ako už bolo spomenuté, on nám dal Pannu Máriu ako dar. Kto z vás má tú odvahu pohrdnúť takýmto darom?
Taktiež je rovnako absurdné vytvárať dojem určitej formy konkurenčného boja, ako sa to snažia niektorí pomýlení kresťania falošne šíriť. Mária nikdy neupriamovala pozornosť na seba, ale vždy výhradne na svojho Syna, na Ježiša. Nikdy nevystupovala tak, aby niekto mohol tvrdiť, že sa snaží vyrovnať Bohu alebo ho dokonca prevýšiť. Keď nás aj žiada o modlitby, v každej jednej upriamuje pozornosť nie na seba, ale na Ježiša, na Pána.
Z vyššie uvedeného preto logicky vyplýva, že keď sa modlíme k Matke Božej, automaticky sa modlíme aj k jej Synovi Ježišovi, keďže sú vzájomne prepojení nekonečným putom lásky. Jedná sa o priamu úmernosť: keď vzývam s úctou nebeskú Matku, automaticky vzývam a velebím Boha. O čo prosím Máriu, o to prosí Mária v našom mene Ježiša.
Tri najsilnejšie zbrane v duchovnom boji:
- Eucharistia
- Pôst
- Ruženec
Samotný opis duchovného boja nájdeme aj v Biblii a práve ten nám pomôže pochopiť, o čo vlastne ide. „Na nebi sa ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola tehotná, kričala v pôrodných bolestiach a mukách. Ukázalo sa aj iné znamenie na nebi: Hľa, veľký ohnivočervený drak, ktorý mal sedem hláv a desať rohov, na hlavách sedem diadémov. (…) Drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zožral jej dieťa, len čo ho porodí. A porodila syna, chlapca, ktorý má železnou berlou vládnuť nad všetkými národmi. Jej dieťa však bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. (…) Na nebi sa strhol boj. Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi; aj drak a jeho anjeli bojovali. No neobstáli a nebolo už pre nich miesto v nebi.
Myslím si, že vôbec nie je ťažké dovtípiť sa, že tou ženou v tomto zjavení je Panna Mária a tým drakom diabol/satan. Aj tu je jasne napísané, že diabol sa na Máriu hnevá. Neznáša ju, pretože porodila Syna Božieho, ktorý nás prišiel vykúpiť z hriechu. Z hriechu, do ktorého satan uvrhol ľudstvo cez Adama a Evu z pomsty Bohu, pretože on sám bol zvrhnutý. Boh ho zvrhol, pretože diabol, pôvodne Boží anjel nazývaný Lucifer, odmietol pre svoju veľkú pýchu slúžiť Stvoriteľovi. Odmietol sa pokoriť. Naopak, Mária povedala Bohu svoje fiat, čím prejavila pokoru a ochotu slúžiť Pánovi.
A prečo je to tak? Pretože Mária je jediný človek, ktorý sa narodil bez hriechu, bez dedičného hriechu. Preto sa aj modlíme: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás,“ a z tohto dôvodu často v spojení s menom Panny Márie používame prívlastok Nepoškvrnená. Ona je tou jedinou ľudskou osobou, na ktorú diabol nemal nikdy dosah, nad ktorou nemal nikdy žiadnu moc, a ešte ho naviac uráža a pokoruje fakt, že sa jedná o ženu.