Patrónom Svätého Jura, ako je zrejmé z názvu mesta, je Svätý Juraj. V období socializmu, keď svätci neboli v móde niesol Svätý Jur prozaické meno Jur pri Bratislave. Svätý Jur má aj v súčasnosti návštevníkovi čo ponúknuť. Svätý Jur je vinárske mestečko, ktoré leží na úpätí Malých Karpát, približne 14 km od hlavného mesta Slovenskej republiky- Bratislavy. Na južných svahoch Malých Karpát sa vinič pestoval od nepamäti. Prvé písomné záznamy o tom, že Svätojurčania sa živia vinohradníctvom a vinárstvom, pochádzajú z roku 1209, vinohradnícka história mestečka je však nepochybne podstatne staršia, hoci záznamy spred tohto roku sú skúpe na slovo.
Časť mestských hradieb vo Svätom Jure
Opevnenie mesta a jeho história
V roku 1615 cisár Matej II. udelil Svätému Juru privilégium mesto ohradiť a opevniť. Zároveň mu udelil plnú právnu moc s právom meča, právom slobodnej voľby richtára a prísažných. Cisár a kráľ Ferdinand III. v roku 1647 opäť potvrdil mestské privilégiá a rozšíril ich o práva a slobody, ktoré používalo hlavné mesto Uhorska - Bratislava.
Počas rušného 16. a 17. storočia žilo mesto svoj "zlatý vek" vďaka svätojurskému vínu, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celého tunajšieho okolia. Podľa podania Mateja Bela Svätojurania sotva udržali víno doma dlhšie ako cez rok, aby neprišli kupci zo susedných krajín, ktorí ho skúpili a odviezli.
Turecké vpády a dokončenie hradieb
Situáciu v Uhorsku využívali Turci, ktorí v roku 1663 obsadili, spustošili a na viacerých miestach aj podpálili mesto Svätý Jur. Časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v Šúre a v opustenom hrade Biely Kameň. Turci však 60 Svätojuranov zabili a viac ako 500 odvliekli do zajatia. 17. septembra 1663 Turci spustošili i slobodné kráľovské mesto Svätý Jur. Na viacerých miestach ho podpálili. 60 Svätojurčanov pritom zabili a viac ako 500 odvliekli do otroctva. Len časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v močaristom Šúre a na opustenom Hrade Biely Kameň.
Pod obrovskú tragédiu sa podpísal hlavne nedokončený ochranný val - mestské hradby. Až rok po tureckom vpáde, v roku 1664, boli dokončené hradby po celom obvode mesta. Tie pod vplyvom tejto tragédie dokončili už v nasledujúcom roku 1664. Pocit opätovného ohrozenia sa tým výrazne zvýšil a primäl Svätojurčanov urýchlene dobudovať svoj ochranný val - mestské hradby. Boli vybudované v rokoch 1603-1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.
Mestské hradby Svätý Jur
Ďalšie pamiatky v meste
Svätý Jur môže návštevníkovi ponúknuť ešte viac vrátane dobrého vínka, ktoré sa v tunajších vinohradoch dorodí. K mnohým pamiatkam patrí napr. gotický kostol sv. Juraja z konca 13. storočia a drevená zvonica pri ňom (17. storočie), renesančný Pálffyovský kaštieľ (1609), piaristický kláštor, Zichyovská kúria s erbom sv. Jura. Nad časťou Neštich je na strmých malokarpatských svahoch mohutné veľkomoravské hradisko a zrúcaniny hradu Biely Kameň.
Kostol svätého Juraja a drevená zvonica
Vznik farského kostola sv. Juraja sa datuje až do 13. storočia. Toto obdobie bolo zároveň spojené s významnými osobnosťami, ako grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Aj keď o ich konkrétnej úlohe v spojení s kostolom nie sú žiadne priame dôkazy, ich pôsobenie sa na tejto stavbe podpísalo. Okolo 13. storočia začali grófi stavať sídelný hrad Biely Kameň, čo znamenalo postupne sa rozvíjajúcu sa prosperitu mesta. Farský kostol sa teda stal dominantou mesta Svätý Jur.
Jedna z najvýznamnejších kultúrno-historických pamiatok Svätého Jura. Gotický rímskokatolícky farský Kostol sv. Juraja bol postavený pôvodne ako ranogotický kostol z 13. storočia, neskôr ho prestavali a následne zväčšili. Sakrálne pamiatky zastupuje najmä gotický Kostol sv. Juraja. Gotická stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že gotický kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Interiéru kostola dominuje ranorenesančný kamenný oltár, v ktorého strede stojí socha sv.
Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Po tureckom vpáde v roku 1663, kedy zhorela a bola zničená kostolná veža, sa postavila drevená zvonica.
Drevená zvonica vo Svätom Jure je kultúrna pamiatka. Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa pri kostole sv. Juraja. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Nachádza sa v nej zvon z roku 1400, o ktorom koluje povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a zabudli naň.
| Pamiatka | Popis |
|---|---|
| Kostol sv. Juraja | Gotický kostol z 13. storočia s ranorenesančným oltárom |
| Drevená zvonica | Kultúrna pamiatka zo 17. storočia, postavená po tureckom vpáde |
| Pálffyovský kaštieľ | Renesančný kaštieľ z roku 1609 |
| Piaristický kláštor | Kláštor s gymnáziom založeným v roku 1684 |
| Zichyovská kúria | Kúria s erbom sv. Jura |
| Hrad Biely Kameň | Zrúcaniny hradu z 13. storočia |