Deviatnik je pobožnosť, ktorá sa volá aj novéna. Je to z talianskeho slova „nove“, čo znamená deväť. Pán Ježiš bol tiež toho názoru, že sa ju treba modliť - prikázal svojim apoštolom, aby deväť dní očakávali príchod Ducha Svätého.
Novénou vlastne deväť dní klopeme na nebeskú bránu, aby nás tam „počuli“ a vyslyšali naše prosby. A Pán nás istotne vždy počuje a odpovie takto: „Áno, dám ti to“. Alebo: „Vydrž, ešte nie!“ Ba dokonca: „Dám ti niečo lepšie.“ Deviatnik k blahoslavenej Anke Kolesárovej môže byť prežívaný trochu mimoriadne. Pozýva zaľúbiť sa do svätice a stráviť s ňou deväť dní.
Koho by nepotešilo stráviť čas v blízkosti švitoriacej dievčiny, ktorá žiari životom, radosťou, jemnosťou a dobrotou? Má v oku iskru a jej svätému šarmu sa nedá ujsť... Vonia nebom a uchvacuje nevídanou čistotou.
Slová novény ponúkajú zamyslieť sa, čo tu má zmysel, ako sa dotknúť krásy, ako nechať zaliať svoju dušu pokojom. Úvahy na jednotlivé dni sú len inšpiráciou a nastoľujú otázky: „Odkiaľ to tá Anka má? A nemôžem to mať aj ja? Prečo tiež nebyť svätý a krásny?“ Odpovede nech sa ti „váľkajú“ v mysli celý deň.
Štruktúru deviatnika rýchlo pochopíš... Navrhujem každý deň pridať ešte 3 x Zdravas Mária a Otče náš na úmysel Svätého otca. Úžasne by bolo, keby si si vykonal v tomto čase aj dobrú svätú spoveď. Nezabudni si vzbudiť odpor k hriechu - trebárs jej heslom: „Radšej zomrieť ako zhrešiť.“ A čo s tým úmyslom?
Anka sa „javí“ ako veľká odborníčka na vytváranie dobrých vzťahov. Istotne pomáha získať a udržať si čistotu. Už bola aj za sobášom niektorých mladých ľudí... Možno pomôže v tejto veci aj tebe. Je aj sprostredkovateľka vnímania krásy a dobra.
Nuž a aj radosť pri srdci by sa zišla a ona vie, ako na to... To som len našepkal niekoľko jej preferovaných oblastí. O iných sa presvedč sám. A ešte niečo. K Anke si môžeme „dovoliť“ trochu viac... Je totiž naša a vie, čo môže trápiť dnešného človeka. Vydrž teda v modlitbe a povedz jej: „Anka, nezbavíš sa ma!“. Takže ti prajem deväť dní v jej prítomnosti, deväť dní čistoty a radosti. Okúp sa v jej dobrote a kráse... Dovoľ jej, nech ti pohladí dušu. Po deviatich dňoch očisty to ty i tvoji drahí istotne zbadajú. Lebo z teba vyprýšti rýdza, čistá, Božia láska. A o to ide.
Pred nami sa z dejín vynára krásne mladé dievča. Jej nežnú tvár zdobí šarmantný úsmev, iskrivé oči, nádherné do vrkoča zapletené vlasy… Je to Anka Kolesárová, odvážna dievčina, mučeníčka čistoty, a chce nám niečo odkázať. O čo ide? Akoby sme ju počuli: „O slobodu čisto milovať vás nikto nemôže obrať. Vaša sloboda je osadená hlboko vo vašom srdci. Len vy ňou disponujete. A chcete mať úžasné zážitky? Žite čisto, žite s Bohom. Oplatí sa to!“
Deväť dní s Ankou Kolesárovou
Deň 1: Okúpať sa v rodinnom šťastí
Z rodiny Kolesárovcov sa neraz ozýval smiech a radostný výskot. Rodičia i deti sa často spolu rozprávali, hrali sa a boli šťastní. Ako to dosiahli? Jednoducho. Boli to dobrí ľudia a držali sa návodu zo Svätého písma. Odpúšťali si a splácali lásku láskou. Nikto nepestoval sebectvo, ale dal do spoločného to najlepšie, čo bolo v ňom. Tak u nich vzniklo Božie kráľovstvo, kde Bohom je Otec, Kráľom je priateľ Ježiš, Kráľovnou Panna Mária. Navzájom boli ponorení v láske Ducha Svätého. Niečo z neba bolo medzi nimi a k opravdivému šťastiu viac netreba. Anka nasávala túto radostnú atmosféru a to ju poznačilo na celý život. Z jej duše prýštila radosť ako kvapky vody z fontány. Tu privádzaš nové deti, tu je prameň šťastných ľudí. Prosíme ťa, daj, aby sme na príhovor Anky vnášali do rodín pokoj, radosť a lásku.
Predsavzatie: Skúsiť urobiť zo svojej rodiny oázu pokoja a radosti.
Deň 2: Mať dve krídla a letieť nimi do nebies
Človek, aby mohol letieť do neba, potrebuje dve krídla. Prirodzené a nadprirodzené. Potrebuje ľudské i božské čnosti. V Anke sa stretli jej dobré vlastnosti s úprimnou nábožnosťou. A vynieslo ju to k nebesiam, odkiaľ čerpala dobrotu. Povzbudenie našla aj v rodine - často sa spolu modlili, chodili do kostola, pravidelne pristupovali k sviatostiam… Cez tieto úkony prichádzal k nim Ježiš a oni cítili, že je medzi nimi. Keď Anka pristúpila k prvému svätému prijímaniu, veľmi precítila, ako ju Boh má rád. Na túto lásku odpovedala odvážnym predsavzatím: „Radšej smrť ako hriech!“ Pochopila, že hriech narušuje krásu, v ktorej žije, a preto ho nikdy nechcela pustiť do duše.
Modlitba: Pane Ježišu, hriechom sa vnáša zlo medzi ľudí. Prosíme ťa, daj nám silu urobiť pevné rozhodnutie - nehrešiť. A na príhovor Anky nám daj zacítiť, ako veľmi nás miluješ, lebo len potom nastane naše pravé obrátenie.
Predsavzatie: Zamyslieť sa nad Ankiným heslom: „Radšej smrť ako hriech!“
Deň 3: Bolesť zaliata láskou
Pohodu v Ankinej duši narušila smrť milovanej mamky. V trinástich rokoch sa ocitla bez milovanej osoby, no Pán ju nenechal v trvalom zármutku. Pomohla jej posila - sviatosť birmovania, ku ktorej pristúpila krátko nato. Duch Svätý jej priniesol hlbšie chápanie vecí i silu zaliať bolesť láskou. Anka pochopila, že smrť je prechod do iného sveta a že máme byť pripravení na toto bezprostredné stretnutie s nebeským Otcom.
Z povzbudenia duchovného otca sa dozvedela, že každý človek na tomto svete má misiu. Anka si uvedomila, že jej poslaním je pomôcť rodine a blížnym. A tak sa rozhodla pre službu iným.
Modlitba: Pane Ježišu, ty si chodil pomedzi ľudí. Zoslal si nám Ducha Svätého, ktorý chodí v nás, v našej mysli. Na orodovanie Anky ťa prosíme, aby sme sa naučili, ako ho počuť, ako s ním žiť a tak splniť svoju misiu tu na zemi.
Predsavzatie: Prehodnotiť, ako žijeme zo svojho birmovania - ako plníme svoju misiu.
Deň 4: Spoločenstvo pomáha rásť
Okolo Kolesárovcov žilo viacero chlapcov a dievčat, ktorí sa večer po práci alebo v nedeľu poobede stretávali a vytvárali živé spoločenstvo mladých ľudí. Radi hrali rôzne hry, spievali pesničky, rozprávali príbehy, rozoberali kázne… A nechýbali ani modlitby a rôzne rozpravy na duchovné témy… Vlastne do ich partie patril aj Pán Ježiš, lebo kde sa dvaja-traja zídu v jeho mene, tam je aj on. Na týchto stretnutiach sa vytvárali srdečné ľudské vzťahy, ktoré im pomáhali duchovne rásť. Ak bol niekto smutný, útecha bola nablízku. Ak sa niekto delil o radosť, tá sa znásobila. Anka bola dušou týchto stretnutí a rada sa s priateľmi delila o svoje zážitky s Bohom.
Modlitba: Pane Ježišu, aké krásne je, keď sú medzi ľuďmi dobré vzťahy, cez ktoré tečú pravé hodnoty. Daj, aby sme pochopili silu dobrého spoločenstva a tak ako Anka nehanbili sa hovoriť o tebe a o zážitkoch s tebou.
Predsavzatie: Skúsiť priniesť do spoločenstva niečo, čo vylepší vzťahy.
Deň 5: Anka sa učila jasať ako Panna Mária
Kde sa v Anke nabralo toľko krásy, sily, radosti, dobroty? Veriaci v Ankinom kraji mali veľkú úctu k Panne Márii a Anka ju nasávala od detstva. Po smrti mamky sa Panna Mária stala jej druhou Matkou. Anka mala úžasný dar dobrej modlitby a prostredníctvom nej vošla do duchovného spoločenstva s Pannou Máriou. Spolu sa rozprávali, džavotali, tešili sa i smútili… Anka sa od nej učila pokore, nežnosti, jemnosti, vnímaniu krásy… Panna Mária ju ako svoju dcérku previedla obdobím dospievania a bola jej posilou pri zachovaní čistoty… Ba slávny mariánsky hymnus Velebí moja duša Pána sa hodí aj na Anku. Takže tieto dve boli naozaj duchom príbuzné. Skromné - Bohom vyvolené dievčatá -, ktoré pohli svetom.
Modlitba: Panna Mária, ty si sprevádzala Anku od narodenia až do konca života. Prosíme ťa, stoj aj pri nás v rozhodujúcich chvíľach nášho života. Nauč nás jasať v Bohu a robiť to, čo potrebujeme, aby sme dosiahli večný život.
Predsavzatie: Pomodliť sa veľmi účinnú pobožnosť troch Zdravasov.
Pútnický dom Anny Kolesárovej
Deň 6: Spiritualita krásy
Ankina dievčenská duša bola mimoriadne citlivá na krásu a lásku. Duchovná čistota a nevinnosť jej umožňovali vidieť svet inak. Vnímala ho v rýdzej, od Boha danej podobe. Anka mala schopnosť vidieť v stvorených veciach stopu dobrotivého Boha a v ľuďoch jeho vznešený obraz. To prebúdzalo v nej radostné nadšenie ľúbiť druhých. Nezištne! Anka milovala prechádzky v prírode a tu objavovala krásu „nalepenú“ na veciach. Dokázala sa zastaviť nad tajomstvami malých vecí, čo v nej prebúdzalo úžas z veľkosti Boha. Krása vtlačená do vecí bola pre ňu fascinujúcim pokrmom pre dušu, palivom pre jej radostný život. Takže s nadšením vzdávala vďaku Bohu za veci, ktoré jej poslal do všedných dní.
Modlitba: Pane Ježišu, daj nám pochopiť, že to, čo človek nepoužíva, v ňom odumiera. Daj nám pochopiť, že ak chceme byť nežní, musíme mať v srdci nežnosť. Ak chceme vidieť mimoriadne veci, musíme byť čistí. Ako Anka.
Predsavzatie: Pokúsiť sa vidieť svet inak - v jeho rýdzej, Božej podobe.
Deň 7: Spiritualita dobroty
Anka sa cítila Bohom veľmi milovaná, preto jej srdce horelo láskou a radosťou. Tento stav duše vedela pretaviť do srdečnej dobroty a prejaviť ju navonok. Ako očarujúco pôsobila jej čistá láskavosť! Keď pohladila brata, otca alebo aj iného človeka, každý cítil v tom dotyku čosi ľudské aj božské - svätú dobrotu. A tak mnohí po stretnutí s ňou hovorili, aký dobrý potom musí byť Boh, keď táto osôbka je taká láskavá, nežná? Anka pristupovala k druhým so srdcom na dlani. To bolo na nej fascinujúce. To z nej vyžarovalo. To hrialo a priťahovalo iných. V tom je ukrytý Ankin duch. V srdečnej dobrote bola jej sila. Prosíme ťa o Ducha Svätého, nech v nás urobí toto prepojenie na teba, aby sme vedeli vniesť túto dobrotu do sveta.
Predsavzatie: Konanie dobra má každý človek nablízku, tak prečo váhať?
Deň 8: Byť svätý znamená byť akurát
V Ankinom živote zohrali veľkú úlohu rodičia, súrodenci, priatelia, kňazi, rehoľné sestry… Od nich Anka získala krásne vzory správania. Bola to jej vysoká škola vytvárania vzťahov. Zistila, že z človeka niečo vyžaruje. Vyviera to z jeho srdca, vytvorí to „ducha“ a ním obohatí alebo znečistí tento svet. Anka vedela vyhodnotiť situáciu, do ktorej vchádzala, a dokázala do nej vniesť krásu, dobrotu… Toto dievča vedelo byť akurát a posunúť udalosti k dobru. A práve tým sa stalo veľkou apoštolkou. Vyžadovalo si to citlivú vnímavosť na život, ktorý ide okolo; mať veľkú odvahu, spolupracovať s Duchom Svätým a nakoniec slúžiť. Áno, Anka svojím duchom a prístupom posúvala život k dobru.
Modlitba: Pane Ježišu, stať sa svätým je ľahké, len treba chcieť. Jedna z ciest je robiť dobro tu a teraz. Je to cesta dobroty, je to cesta svätosti. Prosíme ťa, daj nám na príhovor Anky Kolesárovej odhodlanie pustiť sa do toho.
Predsavzatie: Skúsiť byť svätý, akurát, byť ozdobou každej situácie!
Deň 9: Jej svet zostal nedotknutý
Anka z rôznych situácií pochopila, že je aj iný svet než ten, čo sa „bežne“ vidí. Mala ho v srdci a rozhodla sa, že si ho ukradnúť nedá. O aký svet išlo? Ankin svet bol čistý, láskavý, bolo v ňom plno krásnych vecí, dalo sa v ňom spievať bez pocitu viny, bol prežiarený nádejou a prítomnosťou Pána. Bol to svet zaľúbenej do Boha a do jeho diel. Anka bola veľmi šťastná, lebo chodila s Bohom, mala s ním schôdzky. Bola snúbenicou Pána ako tá dievčina z Veľpiesne. Preto keď zlý duch použil vojaka, aby to všetko hriechom zničil, radšej sa rozhodla zomrieť, ako stratiť nádheru, čo nosila v srdci. Áno, vedela, čo sa stane ale nedala si zobrať ten krásny svet. Toto je jej odkaz: „Nedaj si zobrať to najcennejšie!“
Modlitba: Pane Ježišu, prosíme ťa, aby sme vedeli rozlišovať, čo je cenné a čo nestojí ani za reč. Daj nám síl chrániť si v srdci pravé bohatstvo, tvoje kráľovstvo. Na orodovanie Anky nám stvor srdce čisté, aby sme vošli do sveta, v ktorom prebývaš.
Predsavzatie: Uvedomovať si, že svoj život máme v rukách, že slobodne milovať sa rozhodujeme len my sami.
Krížová cesta s Ankou Kolesárovou
Nebeský Otec, Ty nám v živote ukazuješ mnoho vzorov svätého života. Najdokonalejším z nich je a stále bude Ježiš, Tvoj Jednorodený Syn. Chceme si v tejto chvíli priblížiť životnú cestu Anky Kolesárovej. Skončila svoj život skoro a neuberala sa smerom, na aký sme bežne zvyknutí. Napriek tomu Anka nikdy nebola na tejto ceste sama. Svoje problémy a rany vložila do Ježišových rán. On ich premenil svojou láskou. Vďaka Ankinej odvahe a odovzdanosti sme aj my povzbudení ku zmene. Nebeský Otče, pomôž nám meniť sa a kráčať po cestách, mnohokrát krížových, ruka v ruke s Ježišom a s Ankou.
1. zastavenie: Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Od narodenia zomierame, taký je prirodzený cyklus života. Každý ma svoj čas. Avšak niekedy to príde skôr než by sme si želali. Často vnímame smrť ako nespravodlivú. V niektorých prípadoch ide naozaj o skutočnú neprávosť. Ježiš - nevinný, a predsa odsúdený na predčasnú smrť. Anka Kolesárová, mladé 16-ročné dievča so životom pred sebou. S plánmi a snami. Slabosť jedného vojaka všetko zmenila...
Pane Ježišu, zverujeme Ti všetky situácie, v ktorých sme boli alebo ešte len budeme nespravodlivo odsúdení alebo posudzovaní inými. Prosíme za všetkých predčasne odsúdených zomrieť - od nenarodených detí až po nedobrovoľné obete ľudskej zloby a hriechu. Posilni nás v odvahe kráčať ďalej aj napriek nepriaznivým situáciám, aby sme, podobne ako Anka, boli svedectvom Tvojej lásky a dobroty všade, kde budeme.
2. zastavenie: Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Tak často sa mu vzpierame. Kríž v podobe choroby, bolesti, opustenosti či nepochopenia je pre nás neustále nepochopeným tajomstvom. Anka ho zažila priskoro - ako 13-ročná prišla o mamu, predčasne prebrala zodpovednosť za chod domácnosti, zažila vojnu so všetkými jej nástrahami, ktorým sa nakoniec ani neubránila. Toľkokrát reptáme, keď niekto alebo niečo zmení naše plány. Cítime sa podrazení, oklamaní...
Pane Ježišu, Tvoj život i život Anky je svedectvom lásky, ktorá na nikoho nezabúda a ktorá aj zlé premieňa na dobré. Prosíme o múdrosť srdca a pokoru, aby sme dokázali prijímať aj to, čo sa nám nepáči a čo nám nie je príjemné. Vyprosujeme si nádej, ktorá nám nedovolí zabudnúť na to, že Boh je vždy s nami.
3. zastavenie: Pán Ježiš padá prvý raz pod krížom
Kríž je priťažký. Ježiš sa ocitá pri zemi... Ozbrojenci priviedli Ježiša do stredu súdneho dvora a sluhovia mu zhodili k nohám kríž. Ježiš si vedľa neho pokľakol, objal ho svojimi svätými rukami, trikrát ho pobozkal a vrúcnou, nesmierne dojímavou modlitbou ďakoval svojmu nebeskému Otcovi za možnosť vykúpenia, ktoré sa práve začínalo.
Keď Ježiš prišiel na toto miesto, bol už taký vyčerpaný, že sotva vládal kráčať. Ježiš urobil rukou pohyb, akoby hľadal niekoho, kto by mu pomohol vstať, a počula som ho zastonať: „och“ a „čoskoro sa to všetko skončí“ a potom sa modlil sa za svojich nepriateľov.
4. zastavenie: Pán Ježiš sa stretáva so svojou matkou
Keď vyššie spomínaný sluha otvoril dvere, pokriky sa stali zrozumiteľnejšími. Mária klesla na kolená a vrúcne sa modlila. Plný ľútosti a žiaľu pri pohľade na svoju matku padol po druhý raz. Mária v mukách zabudla na všetko ostatné. Nevšímala si vojakov ani katov, videla iba svojho milovaného syna a rozbehla sa od dverí medzi všetkých tých, ktorí ho týrali a ponižovali. Hodila sa na kolená a objala ho. Ich jediné slová boli: „Synček milovaný!“ a „Matka!“ Neviem však, či naozaj zazneli, alebo prichádzali iba z mojej mysle.
5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
Keď sa sprievod priblížil k bráne, surové stráže sotili Ježiša do mláky, okolo ktorej prechádzal. Šimon v snahe vyhnúť sa mláke pootočil sa aj s krížom, čim Ježišovi nechtiac spôsobil štvrtý pád. Ježiš padol do blata a Šimon len s ťažkosťami znovu dvíhal kríž.
6. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
Asi dvesto krokov od miesta, na ktorom Šimon vzal na plecia Ježišov kríž, sa na krásnom dome po ľavej strane cesty otvorili dvere a odvážne z nich vykročila vznešene vyzerajúca žena, ktorá držala za ruku malé dievčatko. Bola to Serafia, manželka Siracha, jedného z členov veľrady, neskôr známa ako Veronika (podľa slov vera icon -pravá podoba). Toto meno dostala na pamiatku svojho statočného činu.
7. zastavenie: Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
Ježiš vtedy zvolal ja... On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
8. zastavenie: Pán Ježiš napomína plačúce ženy
Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. Ježiš nám hovorí: Kríž, ktorý nesiem, je dôsledkom tvojich hriechov, preto plač nad sebou samým a nech je tvoj plač začiatkom úprimného pokánia a skutočného obrátenia.
9. zastavenie: Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom
Keď Ježiš kráčal na Kalváriu, bremeno našich hriechov bolo ťažšie a on padol aj po tretíkrát. On padá nielen kvôli vyčerpaniu, ale aj kvôli nenávisti okolia a pod váhou hriechov celého ľudstva. Ježiš sa ale nevzdáva. Vstáva a pokračuje vo svojej ceste. Chce splniť Otcovu vôľu.
10. zastavenie: Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.
11. zastavenie: Pán Ježiš je pribitý na kríž
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ježišove ruky a nohy sú pribité na kríži. Nemôže toho veľa urobiť, ale rozprávať môže. Jeho prvá reakcia na utrpenie, jeho prvé slová na kríži sú vlastne modlitbou za jeho katov. Modlí sa, aby im bolo odpustené.
12. zastavenie: Pán Ježiš zomiera na kríži
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu.
13. zastavenie: Pána Ježiša skladajú z kríža
Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali.
14. zastavenie: Pána Ježiša pochovávajú
Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň.