Svätý Filip Neri, známy ako apoštol Ríma, patrí k najvýznamnejším katolíckym svätcom 16. storočia. Narodil sa 21. júla 1515 v čase reformátorov demoralizovanej Cirkvi - Luthera, Zwingliho a Kalvína. Jeho rodičia pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali.
Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho jemnocitná nevlastná matka. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku. Základné vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii. Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, zostal úplne chudobný.
Filipa poslali do mestečka San Germano (dnes Cassino) na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Filipovi sa to však nepáčilo, a tak svoj život odovzdal Bohu. V roku 1534 odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov.
Filip sa vo dne venoval chudobným chlapcom z ulice a v noci sa modlil a staral sa o jedlo pre nich. Sám žil veľmi chudobne. Čo mal, rozdal chudobným, chodil do nemocnice a opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o jeho láske. Hriešnikov miloval ako Ježiš Kristus. Bol známy svojou veselosťou.
V roku 1548 založil "Bratstvo Najsvätejšej Trojice", ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov. V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak predstavený kláštora cisterciánov mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“. Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal jeho misijným pôsobiskom.
Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnohých podarilo priviesť na správnu cestu života. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodili ošetrovať chorých. V roku 1558 preložil tieto stretnutia do oratória - nad klenbou chrámu San Girolamo (z lat. orare - modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa, ani kláštor, nemali predpisy a prísť mohol, kto chcel.
Svätý Filip Neri
S Filipom vtedy "spolupracovali" viacerí svätci - sv. Ignác z Loyoly, sv. František Saleský, sv. Ján z Boha, a ďalší. V roku 1564 sa stal správcom chrámu sv. Jána na Via Giulia. Tam sa s ním premiestnili aj jeho priatelia z ulice.
Z jeho života sa traduje viacero veselých príhod (pozri si nádherný film Preferisco paradiso) a patrí k najobľúbenejším rímskym (aj mojím) svätým. Keď zostarel, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova. Ochorel a 26. mája 1595 zomrel vo veku 80 rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1622.
Kongregácia oratoriánov
Ako som už naznačil vyššie, sv. Filip Neri založil Kongregáciu oratoriánov. Oratoriáni sv. Filipa Neri, oficiálne Kongregácia oratória svätého Filipa Neri (Congregatio Oratorii Sancti Philippi Nerii), sú rímskokatolícka klerická spoločnosť apoštolského života, založená v Ríme v roku 1575. Nejde o rehoľu v klasickom zmysle slova, ale o spoločenstvo kňazov a bratov, ktorí žijú spolu bez rehoľných sľubov, no podľa spoločného duchovného ideálu.
Základnými znakmi oratoriánov sú:
- život v spoločenstve bez rehoľných sľubov: Oratoriáni žijú v kňazskom bratstve, no nezaväzujú sa doživotnými sľubmi ako v reholiach. Každý člen sa dobrovoľne zaväzuje žiť v chudobe, čistote a poslušnosti, ale bez formálnych sľubov.
- decentralizácia: Každá oratoriánska komunita je nezávislá a autonómna, nie je podriadená centrálnej autorite ako v reholiach (napr. generálovi). Ich služba je úzko spätá s konkrétnym mestom a farnosťou, kde pôsobia.
- charakteristická pastorácia, kultúra a edukácia: Oratoriáni sa venujú špeciálne katechéze a duchovnému sprevádzaniu, prehlbovaniu liturgie, pastorácii mládeže a chorých, kultúrnemu životu a vede. Ich misia vychádza zo štýlu sv. Filipa: radostný duch, osobná svätosť, pokora a srdečné sprevádzanie duší.
„Oratórium“ znamená doslova „miesto modlitby“. Sv. Filip začínal tým, že zvolával ľudí na modlitbu, duchovné rozhovory, spev a čítanie - teda na duchovné „stretnutia“ (oratória). Tieto stretnutia sa konali v osobitnej miestnosti - odtiaľ pochádza názov „oratoriáni“.
Rodiskom oratoriánov je Rím, ešte v 16. storočí sa rozšírili aj do ďalších krajín - Talianska, Španielska, Francúzska, Nemecka, Rakúska, neskôr do Anglicka i USA. Dnes pôsobia po celom svete.
Spiritualita oratória vychádza priamo zo sv. Filipa a kladie dôraz na:
- ducha radosti a jednoduchosti
- vernosť Cirkvi a lásku k Eucharistii
- tichú modlitbu a duchovné vedenie
- zmysel pre krásu, hudbu, umenie a rečníctvo a homiletiku
- pastoráciu mládeže a laikov
Sv. Filip zažil v roku 1544 mystickú skúsenosť Ducha Svätého v podobe ohnivej gule, ktorá mu spôsobila fyzické rozšírenie srdca. V roku 1551 sa stal kňazom, pôsobil v rímskych špitáloch, väzniciach, medzi chudobnými a mládežou. Bol známy svojím humorom, láskavosťou a hlbokou pokorou. Povzbudzoval kresťanov, aby hľadali svätosť v každodennom živote, nie vo výnimočnosti. Humor používal ako nástroj pokory, napríklad si holil polovicu brady alebo nosil čudné klobúky, aby sa vyhol márnivosti.
Pôsobil v čase krízy spôsobenej Lutherovým vystúpením - svojím humorom dokázal oslabiť Lutherove táraniny bez prísnosti a zbytočného moralizovania. Úzko spolupracoval aj s inými svätcami svojej doby, najmä s Ignácom z Loyoly a sv. Karolom Boromejským. Vďaka nemu bol založený aj rímsky kostol Chiesa Nuova (Santa Maria in Vallicella), ktorý je centrom oratoriánov dodnes a v tomto kostole sa nachádza aj jeho hrob.
Mnohí, keď premýšľajú o evanjelizácii, tak si predstavia kňaza, ktorý káže dobrú zvesť Evanjelia z kazateľnice alebo v strede obklopený ľuďmi. Hlavným a charakteristickým znakom apoštolátu sv. Filipa z Neri v Ríme bola jeho oddanosť spovednici, v ktorej zotrvával mnohé hodiny denne, aby zachránil čo najviac rímskych katolíkov pred zatratením.
Kapucín sv. Felix z Cantalice, veľký priateľ Filipa Neriho
Sv. Filip z Neri pevne veril, že všetci ľudia potrebujú zažiť Božiu lásku a milosrdenstvo. Jeho cieľom v živote bolo zmieriť čo najviac ľudí s Bohom. Mnohé z jeho maxím sa zameriavali na spoveď, ako napríklad táto: „Keď ideme na spoveď, mali by sme sa najprv obviniť z našich najhorších hriechov a z tých vecí, za ktoré sa najviac hanbíme, pretože týmto spôsobom ešte viac zmätieme diabla a zožneme viac ovocia zo spovede.“
Rimania obdivovali jeho nákazlivú radosť. Vždy mal veselý a pozitívny prístup, dokonca aj v čase, keď musel čeliť nepriazni osudu, čím prinášal nádej a radosť aj do sŕdc ľudí.
Jeho radosť a pocit šťastia vyrastali zo silnej lásky ku Kristovi, pretože Kristus bol pre neho zdrojom radosti. Ako povedal: „Radosť je znakom srdca, ktoré úprimne miluje Boha.“
Poznal silu smiechu a humoru, dnes vieme, že ak sa smejeme, ľudské telo uvoľňuje endorfíny, dopamín a adrenalín. Smiech pomáha proti stresu a úzkosti; smiech a modlitba sú najdôležitejším faktorom pre udržanie si pozitívneho prístupu k životu.
Vynikajúce úspechy dosahoval sv. Filip z Neri aj pri výchovno-vzdelávacom procese svojich žiakov, z ktorých mnohí boli rímskymi sirotami. Títo malí nezbedníci však sv. Filipa z Neri milovali, pretože pri učení kládol dôraz na to, aby sa v škole cítili šťastní a uvoľnení a nikdy nešetril zaslúženou pochvalou. Veľký dôraz kládol na hudbu, spev je totiž tiež veľmi dobrým spôsobom na odreagovanie a vzbudenie radosti. Spevom uvoľnené deti ľahšie prijímali nové informácie.
Filmové spracovania života svätého Filipa Neri
Život a dielo svätého Filipa Neri inšpirovali tvorcov niekoľkých filmov. Medzi najznámejšie patria:
- Preferisco il Paradiso (Radšej raj): Tento taliansky film zobrazuje život svätého Filipa Neri s dôrazom na jeho humor a lásku k deťom.
- Svätý Filip Neri
Okrem toho sa svätý Filip Neri objavuje aj v zoznamoch filmov o svätcoch, ktoré by ste mali vidieť. Medzi ďalšie filmy o svätcoch patria napríklad:
- Maria Goretti
- Svätá Rita
- Matka Tereza: Ve jménu ubohých
- Svätá Barbora
- Svätá Bakhita
- Marie z Nazaretu
- Lekár zázrakov
- Páter Pio
Tieto filmy ponúkajú pohľad na životy svätých a ich odhodlanie nasledovať Krista.
Svätý Filip Neri HD
Niekoľko známych výrokov sv. Filipa Neri:
- „Buď dobrí, ak môžete.“
- „Smútok a melanchólia - preč z môjho domu!“
- „Bože môj, uchovaj ma svätým, ale urob to potichu.“
- „Ten, kto sa často modlí, sa určite spasí.“