Pre katolíkov je to Sviatok všetkých svätých. Základná otázka znie, koľko je vlastne svätých? Prvých svätých začali kresťania uctievať už okolo roku 100. Samotná katolícka cirkev v ich počte nemá úplne jasno, za tie dve tisícročia sa odhaduje, že ich je okolo 10 000.
Podmienky na svätosť
Kľúčom k pochopeniu svätosti je láska. Svätí v prvom rade milujú Boha a blížneho. Členovia cirkvi sú hriešnici, ktorých pretvára Božia láska v lepších ľudí. Niektorí dosiahnu hrdinský stupeň čností, najmä lásky. Tých potom cirkev kanonizuje, teda zapisuje do kánonu - zoznamu svätých. Robí tak preto, aby všetkým veriacim pripomenula ich povolanie k svätému životu a dala im niektorých svojich členov za príklad.
Hoci sú svätých tisíce, dostať sa medzi nich nie je jednoduché. Dnes katolícka cirkev podrobne skúma každý jeden prípad a na posudky si volá prvotriednych odborníkov. Napríklad preto, aby sa potvrdilo alebo vylúčilo zázračné uzdravenie, keď sa niekto modlil k niekomu, kto má byť vyhlásený za svätého.
Proces kanonizácie
Proces kanonizácie má viac stupňov. Keď má niekto fámu - povesť svätosti, začne sa skúmať jeho život na miestnej úrovni, zhromažďujú sa svedectvá za a proti. Potom sa tieto materiály posielajú do Ríma. Pápež má na tieto procesy zvláštnu inštitúciu, Kongregáciu pre kauzy svätých. Tá poverí skúsených teológov, aby rozlíšili, či ide skutočne o svätého človeka. Na základe vyjadrení týchto teológov a názoru kardinálov pápež môže podpísať dekrét potvrdzujúci hrdinské čnosti kandidáta. Na slávnostné vyhlásenie za blahoslaveného je potrebný zdokumentovaný zázrak na orodovanie tohto člena cirkvi. Druhým stupňom slávnostného vyhlásenia je svätorečenie, keď sa tento človek predkladá ako vzor pre celosvetovú cirkev. Pre svätorečenie je potrebný ďalší zázrak.
Svätí majú byť potom pre veriacich nielen vzormi, ale aj pomocníkmi. Život svätých je povzbudením, že Božie milosrdenstvo mení srdce človeka napriek jeho slabostiam, nestálosti a krehkosti. Svätí sú pre kresťana priateľmi, ktorí mu pomáhajú na ceste životom. Svätí sú mimoriadne duchovnými ľuďmi, blízkymi Bohu, ktorí sa za nás prihovárajú u Boha.
Mnohým svätým sa prisudzujú rôzne atribúty. Niekedy sa zdôrazňuje, že sú patrónmi pri rozličných situáciách. To nesmie navodzovať dojem, že sa špecializujú na nejaké praktické službičky. Svätí nás v prvom rade vedú k láske k Bohu a k blížnemu. A táto láska sa prejavuje aj v tých najpraktickejších oblastiach života.
Symboly evanjelistov
Evanjelisti, každý jeden má svoj vlastný symbol - človeka, leva, býka a orla. Prečo tieto symboly? Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista.
Stalo sa v tridsiatom roku, štvrtý (mesiac), piaty deň mesiaca, keď som bol medzi zajatcami pri rieke Chobar, otvorili sa nebesia a videl som nebeské videnie. Piaty deň mesiaca - bol to piaty rok od zajatia kráľa Joachima - prehovoril Pán ku kňazovi Ezechielovi, synovi Buziho, v chaldejskej krajine pri, rieke Chobar; tam sa vzniesla nad neho Pánova ruka. - Videl som teda: Hľa, od severu prichádzal búrlivý vietor, veľký oblak a blčiaci oheň, okolo ktorého bola žiara, a z jeho stredu - zo stredu ohňa - čosi ako výzor lesklého kovu. Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, každá mala štyri tváre a každá štyri krídla. Ich nohy boli rovné, chodidlo ich nôh ako chodidlo nohy teľaťa, a leskli sa ako výzor lešteného kovu. Pod krídlami mali zo štyroch strán ľudské ruky a všetky štyri z nich mali tváre a krídla. Krídla sa im vzájomne dotýkali, pri chôdzi sa neobracali, každá kráčala pred svojou tvárou. … a pred trónom bolo čosi ako sklené more podobné krištáľu. A v strede pred trónom i okolo trónu boli štyri živé bytosti, plné očí spredu i zozadu. Prvá bytosť sa podobala levovi, druhá bytosť sa podobala býkovi, tretia bytosť mala tvár ako človek a štvrtá bytosť sa podobala letiacemu orlovi.
Vo svojom pojednaní Adversus Haereses (Proti herézam XI) prehlasuje sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti. Prvý živý tvor bol ako lev symbolizujúci účinné pôsobenie, vládu a kráľovskú moc. Druhý bol ako býk naznačujúci obetu a sviatostný poriadok. Tretí mal tvár človeka - zjavný popis jeho príchodu v podobe človeka. Štvrtý bol ako lietajúci orol poukazujúci na dar Ducha, ktorý sa okrídlený vznáša nad Cirkvou. A preto sú evanjeliá v súlade s týmito znakmi, medzi ktorými tróni Kristus Ježiš.
Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.
- Sv. Matúš… je reprezentovaný božským človekom, pretože evanjelium zdôrazňuje vstup Ježiša do tohto sveta predstavením rodovej línie - “Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.” (Mt 1,1) a jeho inkarnácia (vtelenie) a narodenie: “S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.” (Mt 1,18).
- Sv. Marek… je doprevádzaný okrídleným levom a tým odkazuje na proroka Izaiáša, keď začína svoje evanjelium slovami: “Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. Prorok Izaiáš napísal: “Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.” (Mk 1,1-2) Hlas na púšti pripomína človeku revúceho leva a prorocký duch zoslaný na zem je vyobrazený krídlami zvieraťa.
- Sv. Lukáš… je zobrazovaný spolu s okrídlený býkom. Tieto zvieratá sa v chráme používali ako obeta. Napríklad, keď bola Archa zmluvy prinesená do Jeruzalema, každých šesť krokov obetovali býčka a vykŕmené teľa. Svätý Lukáš začína svoje evanjelium oznámením o narodení sv. Jána Krstiteľa jeho otcovi, kňazovi Zachariášovi, ktorý vtedy slúžil v chráme (Lk 1). Pripája aj podobenstvo o márnotratnom synovi, keď otec nechá zabiť vykŕmené teľa, nielen na oslavu návratu syna, ale aj ako obraz radosti, ktorú prežívame pri zmierení skrze nášho najsvätejšieho Spasiteľa, ktorý sa ako kňaz ponúka sám v obetovaní, aby nám boli odpustené naše hriechy.
- Svätý Ján… je vyobrazený spolu so stúpajúcim orlom. Evanjelium začína vznešeným prológom a “stúpa”, aby preniklo tajomstvo Boha, vzťah medzi Otcom a Synom a vtelením: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha.Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali.” (Jn 1,1-5). A neskôr dodáva: “A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. ” (Jn 1,14). Evanjelium svätého Jána, na rozdiel od iných evanjelií, vnára čitateľa do najhlbšieho učenia nášho Pána - napríklad skrze dlhé rozpravy, ktoré Ježiš vedie s Nikodémom a samaritánkou, ako aj nádherné učenie o Chlebe Života a dobrom Pastierovi.
Príklady svätých a ich život
Sv. Mária Magdaléna
- Sviatok: 22. júla
- Mária Magdaléna patrí k najznámejším biblickým postavám. Ako jej meno prezrádza, pochádzala z mestečka Magdala, ktoré ležalo pri Galilejskom jazere. Evanjeliá na dvoch miestach uvádzajú, že Ježiš z nej vyhnal sedem zlých duchov (Mk 16,9 a Lk 8,2). Po tejto udalosti sa zaradila medzi Ježišových učeníkov (medzi nich patrili nielen apoštoli, ale aj mnoho iných mužov a žien). Bola prítomná na Ježišovej krížovej ceste, pri jeho mučení a ukrižovaní, ale aj pri pohrebe. Prvý deň týždňa po sobote sa spolu s Janou a Máriou Jakubovou vybrali k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo, ako to bolo zvykom u Židov. No našli prázdny hrob a anjelov, ktorí im povedali, čo sa stalo. Šli to povedať apoštolom, z ktorých Peter a Ján sa bežali presvedčiť k hrobu, či to je naozaj tak. Tiež našli prázdny hrob. No stále nechápali, že naozaj vstal z mŕtvych. Apoštoli sa potom vrátili domov, no Mária Magdaléna zostala pri hrobe a plakala. Vtedy sa jej zjavil - ako prvej z ľudí - sám zmŕtvychvstalý Ježiš. Ona ho najprv považovala za záhradníka, no po chvíli ho spoznala
- Podľa tradície Mária Magdaléna po zoslaní Ducha Svätého prešla na územie dnešného južného Francúzska (okolie Marseille a Aix), kde ohlasovala vieru v Krista. Potom strávila tridsať rokov na púšti v St. Baume. Na konci svojho života prišla do Efezu, kde zomrela. Tam ju aj pochovali. V roku 899 preniesli jej pozostatky do Carihradu. Zobrazuje sa v kajúcom alebo kniežacom rúchu s prikrytou hlavou.
Tajomstvá Márie Magdalény - Zakázaná história - S04 EP05 - Historický dokument
Sv. Rita z Cascie
- Sviatok: 22. mája
- Život: * okolo 1380 (?) Roccaporena pri Cascii, Perugia, Taliansko† 22. mája 1447, Cascia
- Sv. Rita z Cascie sa narodila v Roccaporene pri Cascii v Taliansku. Jej meno je vlastne skrátené z mena Margherita, Margaréta. Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu však naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však - ako sa ukázalo neskôr - bol k nej veľmi krutý. Mala vtedy len dvanásť rokov. Následne prežila osemnásť veľmi smutných a namáhavých rokov. Mala dvoch synov. Nakoniec ovdovela, jej muž bol zavraždený v bitke. Obaja synovia taktiež zomreli. Ona v srdci stále mala túžbu z detstva, a tak zašla do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Neprijali ju však, kvôli tomu, že bola už vdova. Mali totiž požiadavku, že sestry musia byť panny. Naveľa však spravili výnimku a v roku 1413 Rita mohla vstúpiť do kláštora. Čoskoro sa stala známou kvôli tomu, že žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Dostala rany po tŕňovej korune. Zomrela 22. mája 1447 v Cascii. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Uctieva sa ako patrónka v beznádejných situáciách. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia.
Sv. Dominik de Guzmán
- Sviatok: 8. augusta
- Život: * okolo r. 1170 Caleruega, Kastília, Španielsko† 6. augusta 1221, Bologna, Taliansko
- Jeho rodičia Félix Guzmán a Jana z Azy boli podľa všetkého šľachticmi. Jeho matku si uctievame ako blahoslavenú. Jeho brat Antonio sa stal diecéznym kňazom, ďalší brat Mannes neskôr vstúpil do rádu dominikánov. Mannes je taktiež blahoslavený. Dominik sa od siedmeho do štrnásteho roku vzdelával pod tútorstvom matkinho brata kňaza, ktorý pôsobil v meste Gumiel d’Izan, čo nebolo ďaleko od jeho rodného mesta. Asi v roku 1184 nastúpil na štúdiá filozofie a teológie v meste Palencia. Tu strávil desať rokov. Bol veľmi šikovný a nadaný. Mnohí ho obdivovali. Bol veľmi dobrého srdca. Podporoval chudobných. Raz dokonca predal svoje knihy, aby mohol pomôcť istej chudobnej rodine.
- V roku 1206 teda založil na úpätí Pyrenejí v obci Prouille ženský kláštor a ústav na vzdelávanie katolíckych dievčat. Napísal pre ne i pravidlá na základe reguly sv. Augustína. Po vojenskom víťazstve nad bludármi sa vrátil do Toulouse, aby tam mohol uskutočniť dlho plánované založenie rehole. Biskup Fulko v Toulouse i biskupi okolitých miest ho v tom plne podporovali. Tak vzniklo združenie kazateľov, ktorí žili rehoľným životom. Prvými spoločníkmi boli jeho rodný brat Mannes a dvaja poprední mešťania z Toulouse, z ktorých jeden poskytol Dominikovi svoj dom. V tomto dome v roku 1215 zhromaždil Dominik svojich sympatizantov. Obliekli si rúcha rehoľných kanonikov, ktoré nosil aj Dominik. Rúcho pozostávalo s bielej vlnenej tuniky, kamže, plášťa a kapucne z čiernej vlny. Predpisy novej rehole boli veľmi prísne. Chudoba, ustavičná modlitba a prísny poriadok. Hlavným cieľom bol apoštolský kazateľský úrad na záchranu nesmrteľných duší.
Sv. Terézia z Avily
- Sviatok: 15. októbra
- Život: * 28. marca 1515, Avila, Španielsko † 4. októbra 1582, Alba de Tormes, Španielsko
- Svätá Terézia z Avily sa narodila 28. marca 1515 v Avile v strednom Španielsku. Pochádzala zo šľachtickej rodiny. Jej rodičia Alonso Sanchez de Cepeda a Beatriz de Ahumada boli veľmi zbožní. Všetky deti - jej otec mal dvanásť detí (po ovdovení sa znova oženil) - vychovávali zodpovedne po ľudskej aj po duchovnej stránke. Spolu so svojím bratom Rodrigom Terézia už od šiestich rokov čítavala životopisy svätých. Raz sa dokonca stalo, že obidvaja zatúžili umrieť tak ako mučeníci. A tak sa pekne-krásne vydali potajomky z rodičovského domu na cestu k Maurom, ktorí vtedy okupovali časť Španielska a prenasledovali kresťanov, aby tam mohli zomrieť za svoju vieru. Prekazil im to ich strýc, ktorý ich stretol a zobral späť domov.
- Po celom svete sa čoskoro zakladali kláštory s obnovenou prísnosťou. Terézia spolupracovala so sv. Jánom z Kríža, spoločne sa im podarilo založiť viacero mužských karmelitánskych kláštorov s pôvodnou prísnosťou. Určitý čas bol Ján aj jej spovedníkom a sám dosiahol tiež vysoký stupeň mystických zážitkov. Terézia napísala aj vlastné diela, ako Životopis, Cesta k dokonalosti, Rozjímania o Veľpiesni, Vnútorný hrad, Vzdychy duše k Bohu (básnická zbierka). Zomrela 4. októbra 1582 po krátkej a ťažkej chorobe v Albe, v kláštore, ktorý sama založila. Sama však vedela už osem rokov pred svojou smrťou o tom, kedy príde hodina jej odchodu zo sveta. Boh jej to zjavil v mystickom zážitku. Pochovali ju v Albe. Pri jej hrobe sa stalo množstvo zázrakov. V roku 1622 ju pápež Gregor XV. vyhlásil za svätú. Pápež Pavol VI. ju v roku 1970 vyhlásil za učiteľku Cirkvi.