Téma vzťahov medzi politikmi a kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom dlhodobo rezonuje slovenskou spoločnosťou. Otázky o tom, kto a prečo Kočnera podporoval, sú stále aktuálne, najmä v kontexte prebiehajúcich súdnych procesov a odhaľovania nových informácií.
V polovici 90. rokov bol Marian Kočner spolu s Michalom Kováčom ml. zapletený do podvodov okolo Technopolu, ktoré sa však neobjasnili aj preto, že prezident Michal Kováč st. udelil milosť nielen svojmu synovi, ale aj Kočnerovi. Spojitosťou medzi týmito udalosťami je Marian Kočner, ktorého meno zaznieva z úst Petra Tótha a Oskara Fegyveresa, kľúčového svedka vo veci únosu Michala Kováča ml.
Parlament v roku 2017 zrušil amnestie Vladimíra Mečiara aj milosť prezidenta M. Kováča svojmu synovi v súvislosti s kauzou Technopol. Tu však podľa P. Kresáka išlo o priameho príbuzného hlavy štátu, preto možno hovoriť o zneužití právomocí verejného činiteľa, respektíve o podozrení z takéhoto zneužitia.
Prezident M. Kováč udelil 17. júla 1996 milosť M. Kočnerovi v súvislosti s dvoma kauzami Technopol, pričom v jednej z nich v tom čase figuroval ako obvinený aj jeho syn. Poslanci 5. apríla 2017 prijali uznesenie, ktorým zrušili amnestie Vladimíra Mečiara súvisiace so zavlečením Michala Kováča ml. do Rakúska a takisto aj individuálnu milosť udelenú prezidentom M. Michal Kováč ml.
Je síce pravda, že po únose sa Michal Kováč ml. rozhodol vycestovať do Nemecka dobrovoľne, pretože práve vďaka udeleniu milosti sa jeho trestné stíhanie na Slovensku zastavilo a on mohol slobodne vycestovať, a rovnako je pravda aj to, že nemecký súd neskôr jeho trestné stíhanie zastavil, no treba si uvedomiť, že nemecký súd rozhodoval iba o skutočnostiach kladených za vinu Michalovi Kováčovi ml. a nie aj o tých, ktoré by sa mohli týkať Mariana Kočnera.
V dôsledku Kováčových milostí na Technopol a Mečiarových amnestií na únos Michala Kováča ml. a vraždu Róberta Remiáša zostali mnohé zločiny nepotrestané. Preto ak by sa takáto súvislosť kauzy Technopol s únosom prezidentovho syna ukázala ako pravdivá a ak by bol obvinený Marian Kočner skutočným objednávateľom úkladnej vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, k ich úkladnej vražde vôbec nemuselo dôjsť.
Nerozumie tiež, prečo koalícia navrhuje zrušiť len jednu milosť v kauze Technopol. Prezident Kováč ešte pred svojím synom omilostil Martina Syča-Milého aj Mariána Kočnera, ktorý sa neskôr dostal do mafiánskych zoznamov polície.
V Nemecku bol vtedy na Michala Kováča ml. vydaný medzinárodný zatykač, no keďže v slovenskom trestnom práve procesnom platila (a stále platí) zásada zákazu vydávania vlastných štátnych občanov, Slovenská republika ho nemohla vydať do Nemecka na účely trestného stíhania. Napokon aj preto bol násilne zavlečený do Rakúska - páchatelia tak urobili v domnienke, že Rakúsko ho do Nemecka vydá a tým sa zdiskredituje úradujúci prezident, čo bolo cieľom celej akcie.
Bez ohľadu na to, aké na to mal dôvody, podobné zásahy politikov do vyšetrovania zločinov by mali byť v demokratickej spoločnosti neakceptovateľné, dokonca aj v tej slovenskej z polovice 90. rokov, keď sa ešte len rozvíjala, pretože zmarenie objasnenia trestného činu znamená nemožnosť nastolenia spravodlivosti.
Ústavný právnik Ivan Trimaj pripomína vyhlásenie Technopolu, že žiadnu škodu neutrpel. Rušiť milosť pre Kováča ml. Prezident Andrej Kiska nerozumie, prečo chce vláda popri Mečiarových amnestiách rušiť aj milosť prezidenta Michala Kováča pre svojho syna.
„Bez ohľadu na kontroverznosť takejto milosti, toto rozhodnutie rozhodne nepatrí do rovnakej kategórie činov, akým je krytie zločinov štátnych orgánov spojené s hrubým porušením základných práv a slobôd obetí týchto skutkov,“ napísal Kiska v liste poslancom.
Argumenty pre a proti zrušeniu milosti
Na druhej strane, milosť udelená Marianovi Kočnerovi v súvislosti s kriminalitou ekonomickej povahy podľa SaS žiaden takýto, ani podobný racionálny základ nemala a ani mať nemohla.
„A neboli splnené ani podmienky, ako sa milosť v právnom štáte má využívať, teda v prípadoch potreby narovnania tvrdosti zákona alebo individuálnej ťažkej životnej situácie omilosteného, čo v danom čase nebol prípad Mariana Kočnera,“ tvrdia predkladatelia.
Navyše, podľa opozičných poslancov z informácií o prípade, ako aj z dobovej tlače možno vyvodzovať domnienku, že milosti pre Mariana Kočnera mohli byť udelené v dôsledku vydierania samotným omilosteným.
Kresák: Nie je to právne správne. „V prípade milosti danej iným osobám takýto dôvod nevidím. Myslím si, že nie je možné, ani právne správne púšťať sa do rušenia milostí, kde nie je preukázané podozrenie, že by došlo k zneužitiu právomocí verejného činiteľa. Nie som náchylný v tomto momente niečo také podporiť, bez ohľadu na to, koho sa to týka. Tých milostí v danej kauze bolo udelených viac,“ argumentoval.
Predkladatelia návrhu však pripomínajú, že príbuzenský vzťah oboch Kováčovcov nie je jediným rozumným vysvetlením udelenia milosti. „Udelenie tejto milosti bolo v roku 1997 Prezidentským palácom komunikované ako snaha umožniť, aby Michal Kováč ml. mohol dostať späť svoj pas tak, aby mohol ísť vypovedať v kauze Technopol do Nemecka, čomu dovtedy zabraňovalo trestné stíhanie vedené na Slovensku. Akokoľvek diskutabilná môže byť táto milosť, mala určitý racionálny základ,“ tvrdí SaS.
Podpredseda poslaneckého klubu Smeru-SD Miroslav Číž návrh SaS neodmieta, on by však bol za to, aby sa zrušili všetky milosti udelené v kauze Technopol. „Som za to, že keď sa to už zrušilo u jedného, tak potom u všetkých. Prečo len Marian K.? Ľudí, ktorí dostali milosť, bolo viac,“ povedal.
Na druhej strane si M. Číž myslí, že zo strany SaS ide len o politické gesto a PR akciu. Narážal na to, že sa predseda SaS Richard Sulík v minulosti s M. Kočnerom opakovane stretával, hoci sa za to neskôr opakovane ospravedlnil a považuje to za chybu. S prílišnej blízkosti ku M. Kočnerovi naopak obviňuje Smer a svoje stanovisko chce podčiarknuť návrhom na zrušenie milosti.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška hovorí, že ak majú poslanci SaS nové fakty a informácie, ktoré by dávali dôvod na otváranie tohto problému, je potrebné, aby to zverejnili a aby to dali k dispozícii.
„Na základe súčasného vyšetrovania Mariana K., ktoré sa nevzťahuje priamo ku kauze Technopol, je ťažké hľadať súvislosti a zdôvodňovať prípadné zmeny rozhodnutia o udelení milosti. Treba vyčkať na argumenty opozície a hľadať súvislosti, či sa nejakým spôsobom vzťahujú na to, že treba otvoriť diskusiu o milosti,“ dodal.
Podľa bývalého generálneho prokurátora Michala Vaľa toto môže byť odrazovým bodom pre Kočnera. Práve rozhodnutie prezidenta Michala Kováča mohlo mať za dôsledok "sformovania" Mariána Kočnera v takej podobe, ako ho poznáme dnes. Vtedy sa teoreticky mohol dostať k citlivým materiálom. Napríklad k skutočnému dôvodu, prečo Kováč ml. dostal prezidentskú milosť. Vaľo si myslí, že tým Kočner mohol bývalého prezidenta vydierať, alebo to využil, aby si vybudoval vlastnú prestíž na základe známostí „na najvyšších miestach."
Prezidentské amnestie sú však nezrušiteľné. V momente, keby existoval mechanizmus na ich zrušenie, stratili by váhu. Aj právne by dôsledky takéhoto ťahu boli príliš komplikované. Kočner teda za Technopol nemôže byť vyšetrovaný ani trestaný, lebo dostal v tomto prípade milosť.
"Súčasťou tohto rozhodnutia bolo aj zrušenie milosti Michala Kováča svojmu synovi. Už vtedy sme namietali, že takýto postup je nelogický, keďže Kováč ml. nečelil podozreniam z podvodu sám, ale spolu s Marianom K. Ale boli to poslanci Smeru-SD, ktorí ponechanie milosti Marianovi K. Podľa jeho slov zlá povesť Mariana Kočnera poslancom Smeru-SD neprekážala. "Viac im záležalo, aby si ho nepohnevali. Člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Alojz Baránik (SaS) vysvetlil, že milosť udelená Kočnerovi bola oveľa menej odôvodnená, ako milosť Kováčovi ml. "Usilujeme sa teda o nápravu tejto absolútnej nerovnováhy, ku ktorej došlo v čase zrušenia Mečiarových amnestií a milosti Kováčovi ml. Líder koaličného Mostu-Híd Béla Bugár vlani na otázku, prečo nebola zrušená milosť aj Kočnerovi, odvetil, že to bol kompromis vo vládnej koalícii. "Ak chcete v koalícii výsledok, musíte dosiahnuť kompromis.
📹 Reakcie advokátov Romana Kvasnicu a Petra Kubinu po vypočutí Mariana Kočnera na súde | Aktuality
Snahy o zrušenie milostí a postoje politických strán
Za zrušenie milosti pre Kočnera hlasovala takmer celá opozícia aj poslanci Mostu-Híd. Marian Kočner, ktorého len včera špeciálna prokuratúra obžalovala z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, dnes v národnej rade našiel spojencov medzi poslancami Smeru.
V parlamente sa hlasovalo o zákone Obyčajných ľudí, ktorí navrhovali zrušiť milosť, ktorú Kočnerovi udelil ešte prezident Michal Kováč v roku 1997 v kauze Technopol. Milosť vtedy udelil aj svojmu synovi Michalovi, tú však zrušili poslanci už pred dvoma rokmi, keď sa v parlamente lámali tzv. Mečiarove amnestie.
Ústavný zákon z dielne OĽaNO však neprešiel, hlasovalo zaň len 73 zákondarcov prevažne z opozície a Mostu-Híd.
V podstate celý poslanecký klub Smeru vrátane Roberta Fica sa pri hlasovaní zdržal. Tak isto hlasovali aj nezaradení poslanci Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek, ktorí zvyknú podporovať koalíciu. Zdržala sa aj väčšina klubu SNS. Za zrušenie milosti boli len dvaja národniari - Štefan Zelník a Radovan Baláž.
Obyčajní ľudia, ktorí návrh zákona predložili, argumentovali najmä tým, že do kauzy je namočený Kočner, ktorý je dnes ústrednou postavou všetkých významných káuz.
„Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice,“ napísali v dôvodovej správe poslanci OĽaNO.
„(…) existuje dôvodné podozrenie, že rozhodnutie o udelení milosti napr. osobe už spomenutého Mariána Kočnera bolo udelené na základe vydierania samotného omilosteného,“ uvádza sa tiež v správe k návrhu zákona. Zrušenie milosti Kočnerovi hrozilo už v roku 2017, aj vtedy však bol proti predovšetkým Smer a SNS. Poslanci koalície podržali Kočnera aj v decembri 2018, keď bol v parlamente tiež návrh na zrušenie milosti, vtedy ho predkladala SaS.
Poslanec Dušan Jarjabek vysvetľuje, že ich nahneval postup, ktorý Obyčajní ľudia pri predkladaní zákona zvolili. S koalíciou vraj vôbec nerokovali.
„Ústavný návrh zákona sa takýmto spôsobom nepredkladá, že hodím do pľacu návrh a čakám, čo bude. Ja sa pýtam, či oni naozaj chceli, aby tento zákon prešiel?“ hovorí Jarjabek pre Aktuality.sk.
„Aspoň mohli prísť na klub a vysvetliť princípy návrhu. Nedozvedeli sme sa podrobnosti,“ dodal.
O tých sa poslanci Smeru mohli dočítať v dôvodovej správe, no Jarjabek takýto argument neberie. Odvoláva sa na staré zvykové právo, podľa ktorého sa o návrhoch ústavných zákonov v parlamente vždy rokuje. „Takto arogantne sa to nerobí,“ ukončil. Podľa šéfa OĽaNO Igora Matoviča si teraz Smer hľadá výhovorky. Tvrdí, že ho to neprekvapuje.
Za zrušenie milosti, udelených Kočnerovi v kauze Technopol dnes hlasovala takmer celá opozícia aj poslanci Mostu-Híd. SMER bol proti. SMER si Kočnera opäť podržal. Milosti udelené v kauze Technopol Mariánovi Kočnerovi s komplicmi Michalom Kováčom ml. a ...., ani dnes parlament nezrušil. Milosti udelil v tejto veci ešte v roku 1997 bývalý prezident Michal Kováč, otec Michala Kováča ml., ktorý v tejto kauze figuroval ako Kočnerov komplic.
Michalovi Kováčovi ml. však milosť zrušili poslanci už pred dvoma rokmi, keď sa v parlamente lámali tzv. Mečiarove amnestie. V parlamente sa dnes hlasovalo o návrhu, ktorým mali byť tieto milosti zrušené. Ústavný zákon, ktorý predložilo hnutie OĽaNO však neprešiel, hlasovalo zaň len 73 zákondarcov prevažne z opozície a Mostu-Híd.
Rovnako však "nehlasovali" aj nezaradení poslanci Peter Marček, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek, ktorí zvyknú podporovať koalíciu. Zdržala sa aj väčšina klubu SNS. Za zrušenie milosti boli len dvaja národniari - Štefan Zelník a Radovan Baláž.
„Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice,“ napísali v dôvodovej správe poslanci OĽaNO.
„(…) existuje dôvodné podozrenie, že rozhodnutie o udelení milosti napr. osobe už spomenutého Mariána Kočnera bolo udelené na základe vydierania samotného omilosteného,“ uvádza sa tiež v správe k návrhu zákona. Zrušenie milosti Kočnerovi hrozilo už v roku 2017, aj vtedy však predovšetkým Smer a SNS Kočnera podržali.
Politické súvislosti a milosti
V sále odzneli mnohé argumenty, ktoré vysvetľujú, že situácia je vážnejšia, než si koalícia priznáva. Je dôležité pozerať sa s odstupom na udalosti. O to trpkejšie sa mi pozerá na to, že sa mnohí...
Béla Bugár v diskusii nepriamo priznal, že jeho koaliční partneri zariadili, aby sa parlamentom nezrušila aj milosť pre trestné činy spojené s Technopolom v kauzách, kde sa objavil aj Marián Kočner. „Ja som s Kočnerom nikdy nebol, čo nemôže povedať skoro nikto. Ale ak chcete v koalícii výsledok, musíte dosiahnuť kompromis.
Nič to však nemení na potrebe opakovať otázku o vzťahu Smeru a Kočnera: Akú a čím danú moc má Marián Kočner, že aj špičky najsilnejšej politickej strany musia robiť to, čo mu vyhovuje?
Odsúdený Marian Kočner našiel pred voľbami milosť u Smeru a nedá sa vylúčiť ani taký scenár, ktorého výsledkom by mohlo byť aj prepustenie Kočnera na slobodu. Člen predsedníctva strany Za ľudí Ján Magušin poukázal na to, že Smer chystá v prípade úspechu vo voľbách veľký revanš a čistky v právnom systéme. „Pri tom všetkom, čo sme za posledné roky videli, nie je vylúčené, že sa vymyslí ešte nejaká otočka alebo salto, ktoré by Mariana Kočnera dostalo von.